#Matúš Mahút je mladý spisovateľ z Oravy, na svojom konte má už trilógiu o študentskom živote z prostredia študentského mestečka Mlynská dolina v Bratislave, ale aj jeden román.

Séria kníh Kvapky, Dážď a Búrka rozpráva strastiplné príbehy študentov rôznych odborov – Mirka, Samka, Hanky, Majky, Laury, Jožka a Bendžího, ktorí bývajú v najväčšom študentskom mestečku Slovenska. Nejde však o Matúšovu prvotinu, v roku 2021 vydal spoločenský román Tam hore, kde rozoberá zložitú tému moci, o ktorú je neustály boj.

Matúš sa však nepreslávil iba ako šikovný spisovateľ, na TikToku, kde má takmer 26-tisíc sledujúcich, natáča vtipné videá. Okrem toho pravidelne na svojich livestreamoch číta fanúšikom obľúbenú sériu kníh Harryho Pottera, mnohé dialógy z rovnomenných filmov pozná naspamäť. V rozhovore nám prezradil, či sú niektoré z postáv v jeho románe reálne, v ktorej postave vykreslil svoje vlastnosti a čo má na Slovensku ako spisovateľ najťažšie.

Do akej miery sú postavy – Mirko, Samko, Hanka, Majka, Laura, Jožko, Benjí reálne? Majú vlastnosti ľudí, ktorých si v živote skutočne poznal?
Vysoko reálne, poznal som všetkých, až príliš dobre. Mená aj isté črty postáv som si zobral od kamarátov, spolužiakov či náhodných okoloidúcich, pretože tak je to autentické, navyše sa mi o nich takto písalo ľahšie. Povedzme, že je to všehochuť študentstva, príhody som potom napasoval pre vhodné typy postáv.

Počas štúdia na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského si býval v Mlynskej doline. Je podľa teba študentský život skutočne taký skvelý, ako si ho popísal v trilógii?
Je takýto skvelý a ešte lepší. Závisí od každého, ako si ho zariadi, ja preto odporúčam investovať do dobrých kníh (mojich) a priateľov, s ktorými to pôjde akosi ľahšie.

Mojou najmenej obľúbenou postavou v Búrke bol Miloš. Čo alebo kto ťa inšpiroval k vytvoreniu tohto charakteru? Predstavuje aj on niekoho reálneho?
Ďakujem, to bol úmysel. Miloš je prototyp súčasného influencera, ktorý musí zažívať lásku aj nenávisť a dokáže ich spracovať pre vlastný osoh. Nepredstavuje nikoho reálneho, no možno sa ním na pár mesiacov stanem, nech ho lepšie pochopím.

Charaktery ako Vnúčik, pán Bôrik, Starý Grunt a pán Holý predstavujú „mafiánov“, ktorí chcú získať kaviareň Leskejks. Prečo si takýchto „zločincov“ zakomponoval do deja?
Ich hlavnou úlohou bolo prepojiť staršiu generáciu, ktorá tiež zažila študentské časy, s tou mladšou. Zločinecká charakteristika ich má skôr ozvláštniť, takto dokážu zamiešať karty viac ako stereotypná babička v zástere, čo pečie bábovky, a dedko – majster v pití z horného Turca.

Sú úplne vymyslené, alebo si sa pri nich inšpiroval reálnymi osobami? Ak áno, prezradíš, kým konkrétne?
Na toto nebudem odpovedať. (Idú po mne.)

V poslednej knihe Búrka si stvárnil sám seba v postave Matúša, člena skupiny Los Pičáčos a nádejného mladého spisovateľa. Prečo si sám sebe vybral práve túto postavu a ktoré vlastnosti ťa s ním spájajú?
Som to ja so všetkým, aký som v skutočnosti. V predošlých dvoch knihách som bol Mirko a potom Samko, takýmto spôsobom som sa chcel odosobniť a oficiálne sa rozlúčiť s časmi študentskými.

Trilógiu si písal skôr odľahčeným štýlom. Nemal si problém s vytváraním rôznych vtipov či vtipných výrokov?
Išlo mi to prirodzene ako obracanie pohárikov, inak to na pôde internátov nejde. Písanie odľahčeným štýlom mi pomohlo vytvoriť ľahkú knihu, aby si mohli študenti a všetci ostatní čitatelia oddýchnuť od ťažšej literatúry.

Spomenieš aj negatívne zážitky počas štúdia?
Syntax anglického jazyka. Pochopiteľne, každé skúškové je dielo satanáša, na každej fakulte je nejaký jeho kamoš a isté nepríjemné veci sa jednoducho stanú. Treba si narobiť plno dobrých spomienok, nech tie zlé môžu zmiznúť.

Aký bol tvoj najlepší zážitok počas bývania na internátoch, na ktorý s radosťou spomínaš?
Tancovanie v daždi. Je o ňom jedna celá kapitola v Daždi.

Tvojou úplnou prvotinou bola kniha Tam hore. Prečo si od ťažkej témy o moci prešiel k odľahčeným príbehom o študentskom živote?
Na Tam hore som veľmi hrdý, no myslím si, že ešte stále neprišiel jej čas, ťažké témy sa jednoducho nehodili na mladého človeka, ktorý by mal rozumieť skôr zloženiu destilátov než metafyzike. Navyše som chcel zachytiť momentum Mlynskej doliny, kým som v nej býval a podarilo sa to.

V Tam hore si sa inšpiroval dielom Zvieracia farma od Georgea Orwella. Prečo práve touto knihou?
Orwell je môj spisovateľský vzor a v mojej prvotnej poviedke o opiciach zdieľali mnoho spoločných tém, najmä ovládanie moci či personifikácia zvierat, preto som Zvieraciu farmu cucal aj naďalej a napokon z toho vznikla plnohodnotná kniha.

Ako u teba prebieha proces písania? Všetko si dopodrobna premyslíš alebo to prichádza spontánne?
Pri písaní knihy Tam hore som nad dejom premýšľal omnoho viac, Kvapky boli spontánne, vedel som len, ktoré spomienky a príhody chcem určite spomenúť. Stavanie príbehu teda spočívalo najmä v logickom prepájaní týchto šialeností. Mám pocit, že spôsob storytellingu vždy závisí od atmosféry knihy.

Ktorého autora zo slovenskej tvorby najviac obdivuješ?
Tajovského a Kukučína vďaka tomu, že dokázali zachytávať obyčajných ľudí špeciálnym spôsobom.

Jednou z tvojich najobľúbenejších kníh je 451 stupňov Fahrenheita od Raya Bradburyho, prečo práve toto dielo, čím si ťa získalo?
Je krátka, úderná a donútila ma milovať knihy. Hodila by sa mi do zoznamu povinného čítania pre stredné školy, hoci názory na ňu sa rôznia. Má nádherný spád a veľmi dôležité posolstvo, to je pri knihách najpodstatnejšie. A ešte sa pri nej musíte baviť. Fahrenheit má všetko.

Ktorú knihu, naopak, považuješ za najhoršiu?
Nebudem hnusný, ostatným sa môžu páčiť a nechcem šíriť zlé slovo. (Nita Prose – Chyžná).

Predpokladám, že na Slovensku nie sú dostatočné podmienky pre začínajúceho mladého autora, nemá možno taký zárobok, aký by si predstavoval. Čo by si ako spisovateľ v tejto krajine zmenil?
Podmienky sú určite dostatočné, no stále ťažké. Máme mnoho skvelých vydavateľstiev a ak niekto píše dostatočne veľa, raz sa to iste podarí. Treba si nájsť svoju cieľovú skupinu a venovať sa tvorbe, ktorá ju bude tešiť. A tiež treba počítať s tým, že stať sa spisovateľom na plný úväzok je vlhký sen pre nás pisárov, keďže čitateľská obec je tu vzácne malá.

Je to len moje zbožné prianie, no zvýšil by som povedomie o tomto umení čítaním v školách, množstvom knižných festivalov a zlepšil dostupnosť kníh napríklad nulovou daňou podľa vzoru našich českých priateľov.

Čo je na práci spisovateľa na Slovensku najťažšie?
Vydržať, preraziť, neprestávať. Nie je to jednoduché, ale je to krásne.

Preslávil si sa aj na TikToku, kde na streamoch čítaš Harryho Pottera. Ako vznikol tento nápad a prečo si si vybral práve slávne príbehy o čarodejníkoch?
Maximálna spontánnosť. Najprv som čítal Kvapky, no Harry Potter je slávnejší ako ja a celá moja generácia má k nemu vďaka filmom a Danovi Drevovi osobitý vzťah. Preto mi prišlo vhodné čítať práve jeho.

Mnoho dialógov z Harryho Pottera poznáš naspamäť. Koľkokrát si všetky knihy z tejto série prečítal?
Teraz ich čítam tretíkrát, dialógy citujem viac z filmov, koľkokrát som ich videl, to sa neodvažujem spočítať. Musím uznať, že Väzeň z Azkabanu je najlepšia časť.

Aký príbeh plánuješ napísať v najbližšej dobe? Na čo sa môžu tvoji fanúšikovia tešiť?
Chcem sa venovať najmä poézii, ak príde na nejaký ďalší príbeh, bude to zrejme niečo temnejšie ako študentské príhody. Každopádne verím, že budem naďalej plodný ako jabloň, nech môžete byť spokojní.

Sleduj náš TikTok