#Zíva tvoja polička prázdnotou a rád by si ju obohatil o naozaj hodnotné kúsky? Pokiaľ miluješ knihy písané tvrdou realitou, čítaj ďalej. Predstavujeme ti totiž 15 kníh inšpirovaných skutočnými udalosťami, ktoré rozhodne stoja za tvoj čas. Hoci sú mnohé z nich trpké, skús aspoň na chvíľu pri nich vypnúť od každodenného života.
Lucy Adlington: Krajčírky z Auschwitzu
Svedectvo 23 mladých žien, ktoré prežili v koncentračnom tábore v Osvienčime – Birkenau. Krutá manželka veliteľa SS, Hedwig Hossová, založila krajčírsku dielňu, v ktorej tieto ženy pracovali na výrobe odevov pre strážcov SS a iné ženy z vysokých spoločenských kruhov v Berlíne.
Množstvo oblečenia, ktoré spracúvali, pochádzalo práve z kufrov, ktoré odobrali väzňom deportovaným do tábora. Spisovateľka a historička Lucy Adlingtonová sa rozprávala s ich rodinami, osobne sa stretla so slovenskou rodáčkou, 98-ročnou krajčírkou Brachou Kohútovou (rod. Berkovičovou). Už zostáva iba veľmi málo žijúcich obetí holokaustu, ktoré by nám mohli prerozprávať ich skúsenosti.
Ellie Midwood: Dievča, ktoré utieklo z Osvienčimu
Mala Zimetbaumová, väzenkyňa 19880, pochopila, že sa ocitla v hlbinách pekla vo chvíli, keď vystúpila z dobytčáka. Ako tlmočníčka pre SS využívala svoju pozíciu na záchranu čo najväčšieho počtu životov a pašovala kúsky chleba tým, ktorí mali hlad.
Edward Galiński, politický väzeň 531, prišiel do tábora medzi prvými. Aj keď s vyholenou hlavou a pruhovanou uniformou vyzeral ako akýkoľvek iný väzeň, bol bojovníkom odporu, ktorý pripravoval plán úteku. Jediným prehreškom, ktorého sa obaja dopustili, bolo to, že žili. Keď sa prvýkrát stretávajú, v temnom prítmí osvienčimských barakov sa rozžiari záblesk nádeje.
Trevor Noah: Vinný od narodenia
Trevor Noah sa narodil ako syn juhoafrickej matky z kmeňa Xhosa a švajčiarskeho občana. V čase apartheidu boli vzťahy medzi partnermi odlišnej farby pleti neakceptovateľné a pokladali sa za trestný čin. Trevor bol dieťa, ktoré sa vlastne nemalo narodiť, a tak ho museli skrývať. Zažil chudobu, prejavy rasizmu, ale aj odvážnu vzburu svojich „farboslepých rodičov“, ktorí sa s dôvtipom snažili prekonať etnické a rasové predsudky.
Dnes je z neho obľúbený moderátor s vlastnou show, cestuje po celom svete a vystupuje ako stand-up komik pred vypredanými sálami. Jeho rozprávanie sledujeme v navzájom prepojených príbehoch, mnohé sú zábavné či dramatické, iné zasa hlboko dojemné.
Ewan Morrison: Nina X
Tento skutočný príbeh ženy, ktorú držala v zajatí sekta, ťa určite dostane. Nina nepoznala svojich rodičov, do svojich 28 rokov sa dokonca nestretla s iným dieťaťom, nemala ani hračky či knihy. Vodca, ktorý okrem nej držal v izolácii aj ďalšie štyri ženy, ju nazýval Projektom.
Po dlhých desaťročiach sa ocitla na slobode a polícii dala k dispozícii denník, ktorý ju nútili písať jej zverenci. Vďaka nemu vyplávajú na povrch skryté šokujúce podrobnosti z Nininho života v sekte. To však zďaleka nie je všetko… Nine sa v mysli začínajú objavovať dávno vymazané spomienky na tajuplné úmrtia opradené množstvom otázok a záhad.
Ariel Lawhon: Krycie meno Helene
Hlavná postava Lucienne Carlierová žije v roku 1936 a pašuje cez hranicu ľudí i dokumenty. Vďaka svojej šikovnosti a pozoruhodnej schopnosti unikať pred zatknutím si vyslúži od gestapa prezývku Biela myš. Keď na jej hlavu vypíšu odmenu vo výške päť miliónov frankov, musí z Francúzska ujsť. Počas tréningu, ktorý vedie britské špeciálne oddelenie pre operácie, ju spolubojovníci spoznávajú ako Hélène.
Poverená misiou skáče z lietadla s padákom na chrbte a znovu sa ocitá na francúzskej pôde, teraz však ako nebezpečná Madam Andrée. Zanedlho sa z nej stáva jedna z najdôležitejších postáv francúzskeho odporu, ktorej najsilnejšími zbraňami sú skvelý úsudok, ikonický červený rúž a schopnosť získavať zbrane priamo od Spojencov. Ak však nepriateľ zistí, že tieto štyri ženy sú jednou a tou istou osobou, nebude ju mať kto ochrániť.
V. Fischer, V. Homolová Tóthová: Mengeleho dievča
Viola Fischerová po rokoch zverila svoje spomienky reportérke Veronike Homolovej Tóthovej o pokusoch, ktoré na nej vykonával šialený doktor Joseph Mengele. Nielenže prežila jeho neľudské pokusy, ale aj štyri koncentračné tábory a nakoniec nacistom utiekla.
Viola Fischerová zomrela v máji 2017 vo veku 94 rokov. Ale jej príbeh by mohol byť posolstvom aj pre dnešnú dobu, aby sa podobné udalosti už nemuseli opakovať. Aj pri takýchto knihách si človek uvedomí, že nakoniec možno nemáme až tak málo a mali by sme byť vďační za všetko, čo máme.
Svetlana Alexijevič: Vojna nemá ženskú tvár
Reportáž Svetlany Alexijevič prináša stovky krátkych príbehov rôznych žien, ktoré sa dobrovoľne zúčastnili na fronte Veľkej vlasteneckej vojny. V kuchyniach, obývačkách predmestských bytov, medzi štyrmi očami. Pracovali ako vojačky, zdravotníčky, videli niekoľkokrát smrť na vlastné oči, odprevádzali do neba tých, ktorých už nedokázali zachrániť.
Hrôza vojny sa v dokumentárnej koláži Svetlany Alexijevič strieda s prekvapujúcou ľudskosťou a odkrýva tak celkom inú tvár vojny. Tvár, ktorú by sme v kusých kapitolách učebníc dejepisu hľadali len márne.
Slavomir Rawicz: Dlhé putovanie
Slavomir Rawicz bol mladý dôstojník poľskej kavalérie. Ako príslušníka protiruskej poľskej armády, pochádzajúceho zo strednej vrstvy, ktorý navyše býval neďaleko poľsko-ruských hraníc a ovládal ruštinu, ho začiatkom druhej svetovej vojny uväznili Rusi, mučili ho a odsúdili na 25 rokov nútených prác v gulagoch.
Po trojmesačnej ceste na Sibír uprostred zimy sa mu spolu so šiestimi druhmi podarilo z gulagu ujsť. Vedel, že zostať v tábore sa rovná takmer istej smrti. Vybrali sa na juh, prešli okolo jazera Bajkal, v júni 1941 prekročili Transsibírsku železnicu, vystúpili do výšin Tibetu. Počas putovania do Indie v Himalájach údajne stretli dvojicu snežných ľudí. Po deviatich mesiacoch nesmiernych útrap v marci 1942 boli konečne na slobode.
Pešo prekonali najnehostinnejšie oblasti sveta vrátane púšte Gobi. Dlhé putovanie je jeden z najväčších pravdivých príbehov na svete o túžbe po prežití a slobode. Inšpirovali sa ním aj tvorcovia filmu Útek zo Sibíri režiséra Petra Weira.
Jozef Leikert: Ukradnutá mladosť
Kniha zachytáva osudy študentov trpiacich v koncentračnom tábore Sachsenhausen. Autor navštívil všetkých žijúcich pamätníkov a podľa ich výpovedí napísal strhujúce dielo.
Do začiatku druhej svetovej vojny sa nestalo, že by niekto násilím zatvoril vysoké školy. Urobil to až Adolf Hitler, ktorý 17. novembra 1939 prikázal zatvoriť české vysoké školy, prepadnúť vysokoškolské internáty a 1 200 študentov odvliecť do koncentračného tábora, odkiaľ sa ani jeden z nich nemal vrátiť.
Dôvod bol jednoduchý – chcel zlikvidovať budúcu inteligenciu. Symbolické je, že študentská manifestácia k 50. výročiu týchto smutných udalostí, ktorá sa uskutočnila 17. novembra 1989 v Prahe, odštartovala politické zmeny v Československu.
Blaine Harden: Útek z tábora 14
Hoci je možno ťažké uveriť, že sa zo Severnej Kórey dá utiecť, dokázalo to už mnoho ľudí, ktorí sa postupne snažia zabudnúť na svoj predošlý život. Horšie je však utiecť zo samotného politického väzenského tábora. Podarilo sa to Šinovi, ktorý poskytol svedectvo Blaine Hardenovi.
Šinovými očami hľadíme na matku, s ktorou súperí o jedlo, na dozorcov, ktorí sa z chlapca snažia vychovať donášača, a stávame sa priamymi svedkami popravy Šinovej matky a brata. Hardenovo hrôzostrašné rozprávanie odhaľuje nepoznanú dystopiu a sústreďuje sa na výnimočného mladého väzňa, ktorý prežil prvú štvrtinu života v najtvrdšom väzení najprísnejšie stráženého štátu.
Barbara Demick: Nie je čo závidieť
Reportérka Barbara Demick patrila medzi šťastlivých spravodajcov, ktorým umožnili vstup do Severnej Kórey. Milióny Kórejčanov a Kórejčaniek žije surreálnu realitu ako svoju každodennosť a navyše – mnohí z nich sú presvedčení o tom, že zvyšku sveta naozaj nemajú čo závidieť. Pretože sami žijú v raji.
Režim Kórejskej ľudovodemokratickej republiky nastolený v roku 1945 je nepochybne najtvrdším a najtotalitnejším systémom v súčasnom svete. Americká reportérka Barbara Demick nás pozýva na exkurziu do životov obyčajných Kórejčanov, do ich obyčajnej každodennosti, o ktorej väčšina z nás nemá ani poňatia.
Christiane F.: My deti zo stanice ZOO
Kniha zachytáva príbeh mladej tínedžerky v Západnom Berlíne v druhej polovici 70. rokov, keď na scénu vtrhli tvrdé drogy, s ktorými mala skúsenosti už ako trinásťročná. Vznikla v spolupráci s dvoma nemeckými novinármi a toto už klasické dielo svojho žánru dodnes nestratilo nič na aktuálnosti.
Christiane sa v centre mládeže už v dvanástich dostala k hašišu, na diskotéke sa v trinástich prepracovala k tvrdým drogám a skončila na heroíne. Jej matka dva roky netušila, že užíva drogy a zarába si na ne prostitúciou, ktorej sa nevyhlo takmer žiadne dievča s podobným osudom.
Je to zároveň príbeh bezradnej spoločnosti, ktorá si s drogovo závislými deťmi nedokázala vo svojej dobe poradiť a mnohé z prípadov skončili tragicky. Christiane zhmotnila svoj drastický životný príbeh a skúsenosť s drogami, ako aj desiatky príbehov drogovo závislých mladých ľudí v 70. rokoch v Berlíne. Niektorí už, bohužiaľ, nie sú medzi nami.
Heather Morris: Tetovač z Auschwitzu
Tetovač z Auschwitzu je román vychádzajúci zo skutočného príbehu Laleho a Gity Sokolovovcov, dvoch slovenských Židov, ktorí prežili koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau a po vojne si našli nový domov v Austrálii. Lale v tábore dostal prácu tetovača. Jeho povinnosťou bolo číslovať väzňov, ktorých nacisti po selekcii nechali nažive. Vpichával im teda do predlaktí čísla s neodstrániteľným atramentom – jeden z najsilnejších symbolov holokaustu.
Minimálnu slobodu pohybu, ktorú mu umožňovala táto práca, využíval na získavanie potravín výmenou za šperky a peniaze po zavraždených Židoch. Nejedného spoluväzňa tak zachránil pred vyhladovaním. Jemu hrozila za túto činnosť smrť, mnohí iní jej vďačili za prežitie. Jedného dňa sa do radu na tetovanie postavilo vystrašené mladé dievča… Pre Laleho to bola láska na prvý pohľad. Zaumienil si, že popri vlastnom prežití urobí všetko pre to, aby prežila aj Gita.
Evelin Cabániková: Uväznená
Evelin Cabánikovej sa rozhodla rozpovedať skutočný príbeh ženy, ktorá si odsedela niekoľko rokov v srbskej väznici. Hlavná hrdinka Natália sa ako mladá dostala do nebezpečného kolotoča s drogami. Najskôr začínala ľahko marihuanou, neskôr skúsila tvrdšie drogy.
Časom ich dokonca sama začala pašovať, len aby „podporila ľudí, ktorí sú závislí a sú pre svoju dávku ochotní urobiť čokoľvek“. Pri prevážaní drog ju chytili a skončila v srbskom väzení. Paradoxne sa vďaka base dostala zo svojej závislosti od drog.
Leila: Vydatá proti svojej vôli
Skutočný príbeh Francúzky arabského pôvodu, ktorú v 21 rokoch prinútila rodina vydať sa za muža, ktorého nikdy nepoznala. Aj keď ide v arabských krajinách o celkom bežnú vec, prekvapivé je, že sobáš z donútenia prešiel vo Francúzsku.
Leily sa nikto nepýtal, či sa chce vydať za muža, ktorý je od nej o pätnásť rokov starší. Prinútili ju podriadiť sa vôli tyranského otca a nakoniec aj mužovi, ktorého nemilovala a ktorý ju bil stále častejšie a brutálnejšie. Až po jej treťom pokuse o samovraždu rodičia pochopili, aké peklo prežíva vo vynútenom vzťahu a pomohli jej dostať sa z neho.
Trvalo niekoľko rokov, kým sa odhodlala odhaliť svoje utrpenie, upozorniť verejnosť na to, čo sa deje, a pomôcť tak ostatným dievčatám, ktoré sú obeťou tohto barbarstva v mnohých krajinách sveta, západné krajiny nevynímajúc.
Zdieľať na