#V súčasnosti nežijeme práve ľahkú dobu. Mnohé domácnosti zažívajú veľký nápor na peňaženku, v spoločnosti sa často skloňuje slovo šetrenie. Finančná gramotnosť ti môže pomôcť prekonať akékoľvek výzvy spojené s peniazmi. Nakoľko sme však zdatní v tejto oblasti? A ako ju zvládajú školy? Pozreli sme sa na prieskumy a názory odborníkov aj laikov. V tomto článku sa dozvieš:
- Ako sú na tom Slováci v porovnaní s inými krajinami?
- Sú na tom lepšie gymnazisti či absolventi odborných škôl?
- S akou sumou mesačne hospodária stredoškoláci?
- Vedia mladí vôbec šetriť peniaze a koľko usporia?
Slováci pod priemerom
Náš národ podstatne zaostáva vo finančnej gramotnosti. Aspoň to tvrdia výsledky viacerých prieskumov. Faktom zostáva, že počiatok tohto problému je zakorenený už v školstve. Testovanie PISA potvrdilo, že naši študenti sa so svojimi finančnými vedomosťami umiestňujú pod priemerom.
Online investičná platforma Portu vypracovala index investičnej gramotnosti vyplývajúci z dát agentúry Ipsos. To však prinieslo nemilé výsledky. Slováci sa podľa všetkého v investovaní pohoršili a vedomosti z tejto oblasti klesli pod úroveň z roku 2021.
Ukázalo sa to najmä pri mladých, vo vekovej kategórii od 18 do 26 rokov. Zatiaľ čo v roku 2021 vedomosti mladých dosahovali hodnotu 101,6 bodu, aktuálne došlo k poklesu na 90,1 bodu. Zaujímavé je, že sa pohoršili najmä muži. Naopak, znalosti opačného pohlavia sa časom zlepšujú.
Gymnazisti verzus študenti odborných škôl
Podľa agentúry SITA sú na vyššej vzdelanostnej úrovni vysokoškoláci. Z tých väčšina v minulosti navštevovala gymnáziá, kde mali v osnovách finančnú gramotnosť. Samotní študenti sú za to, aby v tejto oblasti na škole získavali viac vzdelania. Nejeden vyslovil názor, že študenti odborných stredných škôl by mali dostať rovnakú príležitosť vo finančnom vzdelávaní ako gymnazisti.
Informácie hľadajú inde
Spoločnosť Kruk si nechala vyhotoviť prieskum o zdrojoch informácií, ak ide o osobné financie. Dominovali tri zdroje. Až 49 % respondentov čerpá z osobných skúseností a metódou pokus/omyl, čo však prináša mnohé riziká. Druhým najčastejším zdrojom, či skôr vzorom sa stala rodina, zastúpená 38 percentami. Približne tretina ľudí (33 %) volila internet.
Problém vzniká najmä u mladých, keďže vo veku od 18 do 34 rokov čerpajú informácie najmä z rodinného prostredia. Je však malá pravdepodobnosť, že práve rodinní príslušníci sa naozaj dobre vyznajú v tom, ako narábať s peniazmi.
Lekciou finančnej gramotnosti je často sám život. Potvrdzujú to posledné roky, keď dochádzalo a stále dochádza k situáciám, ktoré negatívne zasiahli rozpočty domácností. Hovoríme napríklad o zvýšenej inflácii.
Mladí, ktorí podobné situácie ešte riešiť nemusia, neraz nemajú ani tušenia, čo všetko to znamená. Niektorí rodičia nechcú svoje deti znepokojovať a rodinnú finančnú situáciu doma nespomínajú, no čo je horšie, ani nevysvetľujú. A nie každý mladý človek má záujem vzdelávať sa v tomto smere sám. Práve preto by v tomto prípade malo nastúpiť vzdelanie prostredníctvom školy.
Vedia si stredoškoláci ušetriť z vreckového?
Optimistickejšie správy priniesla ďalšia analýza. Financie a podnikanie patria k témam a predmetom, ktoré stredoškoláci vnímajú ako dôležité pre lepší vstup do osobného a pracovného života po škole, tvrdia výsledky prieskumu Nadácie Partners.
„Kľúčové faktory pre zdravé osobné financie je vytvárať rezervy a vedieť si šetriť a zhodnocovať, či investovať časť svojich peňazí. A tento správny trend vidíme aj u našich stredoškolákov,“ tvrdí Jozef Bartánus. Ako dodáva, podčiarkujú to výsledky prieskumu medzi takmer 10-tisíc študentmi.
Väčšina študentov (približne 90 %) hospodári každý mesiac s vlastnými peniazmi. Tie získavajú v takmer dvoch tretinách prípadov (62 %) z vreckového a necelá polovica študentov (43 %) si dokonca zarába rôznymi brigádami.
Mesačne majú stredoškoláci vo svojich rukách či na vlastných účtoch rôzny objem peňazí. Približne tretina hospodári so sumou do 50 eur, zatiaľ čo pätina so sumou do 100 eur. Menej ako pätina sa môže pochváliť 200 eurami vo svojej peňaženke, ďalšia pätina túto sumu prevyšuje. Desatina však nemá žiadny pravidelný príjem.
Najčastejšie študenti míňajú svoje peniaze na jedlo (56 %), na oblečenie (32 %) a približne štvrtina na veci súvisiace so školou, na zábavu, kávičku a stretnutia s priateľmi. Pätina investuje svoje peniaze do svojho hobby alebo športových aktivít.
Až 88 % opýtaných študentov je schopných si mesačne ušetriť peniaze, aby si s nimi mohli neskôr urobiť radosť. I keď nejde o veľké sumy, necelá tretina ušetrí 20 €, štvrtina do 40 € a desatina do 60 €, dôležité je vytvoriť si návyk šetriť. Opýtaní študenti tak odkladajú peniaze napríklad na rôzne voľnočasové aktivity alebo hobby (37 %), na kvalitné značkové oblečenie (22 %) a tiež na cestovanie (21 %).
Skúsenosti priamo zo školy
Učiteľka Tatiana Chocholová z Gymnázia Pavla Jozefa Šafárika v Rožňave, kde sa vyučuje aj predmet finančná gramotnosť, popísala situáciu s dávkou optimizmu. Z jej pohľadu sa úroveň vedomostí a zručností v oblasti finančnej gramotnosti u študentov zlepšila. Pripisuje to viacerým faktorom: ,, V prvom rade sa touto problematikou začalo zaoberať ministerstvo a školy začali implementovať tzv. Národný štandard finančnej gramotnosti.
Podľa jej slov je mnoho škôl zapojených aj do projektu neziskovej organizácie FinQ centrum, ktorá učiteľom poskytuje podporu, aby mohli finančnú gramotnosť včleniť do už existujúcich predmetov.
„Existuje mnoho ďalších iniciatív, ktoré školy môžu využiť. Naša škola napríklad v rámci projektu Erazmus + spolupracovala aj s Národnou bankou Slovenska, ktorá našim a zahraničným študentom zorganizovala v rámci svojho projektu 5 peňazí workshopy na svojej pôde v Košiciach. Zároveň študenti sami vyhľadávajú možnosti vzdelávania sa v tejto oblasti, keďže si uvedomujú, že je to pre ich budúci život veľmi dôležité.“
Podobný postoj škôl je ako závan čerstvého vzduchu. V osnovách gymnázií sa predmet finančná gramotnosť väčšinou objavuje len raz týždenne, keďže sa nepovažuje za základný predmet s rovnakou hodnotou ako napríklad slovenský jazyk či matematika. Pozitívnou informáciou však je, že sa presadzujú snahy o začlenenie finančnej gramotnosti aj do výučby iných predmetov a študenti majú príležitosti zúčastniť sa špeciálnych workshopov zameraných na túto problematiku.
Naopak v prípade odborných škôl je to celkom inak. Väčšina z nich v osnovách tento predmet neeviduje, aj preto sú študenti vystavení jedinému východisku – samoštúdiu.
Vieš, čo je úrok? A čo ďalej?
Ľudia si s dobou uvedomujú aj dôležitosť sporenia. Pre budúce finančné zabezpečenie je nevyhnutné poznať alternatívy, ako tvoriť rezervy, a vybrať si tú správnu. Najzaužívanejšou formou sú práve sporiace účty, no narastajúci záujem je aj o investovanie v podobe akcií, dlhopisov či podielových fondov.
Práve mladí ľudia by mali byť tí, ktorí skočia po moderných vychytávkach. Nájdu sa ale aj výnimky a dôvodom prístupu sú práve medzery vo vzdelaní.
,,Strednú školu som skončila pred pár rokmi a v tom čase som nemala pocit, že by mi predmet finančná gramotnosť priniesol veľa. Viem, že existuje niečo ako úrok a podobné výrazy a súvisia s nimi špeciálne kalkulačky na internete. Za finančne zdatnú sa nepovažujem, keďže uprednostňujem takzvané tlačenie peňazí do ponožky než do rôznych fondov a investícií. Aj keď vidím potenciál investovania do nehnuteľností. S brigádnickým príjmom popri štúdiu sa ma to ale zatiaľ netýka,“ vyjadrila sa pre Hashtag vysokoškoláčka Lenka.
Zdieľať na