Ako sa pripraviť na vysokú školu? Naša príručka ťa prevedie všetkým, čo potrebuješ vedieť

Pri nástupe na výšku sa snaž byť usmievavý a priateľský (Zdroj: Freepik/ eva058929)

#Prvý rok na vysokej škole je pre nejedného novopečeného študenta náročný. Okrem toho, že opúšťaš svoje rodné mesto či obec, prichádzaš do úplne nového prostredia, v ktorom sa musíš zabehnúť takpovediac za pochodu.

Viac nových ľudí, viac vyučujúcich a viac učiva – aj o tom je vysoká škola. Ničoho sa však neboj. V tomto prehľadnom článku sa ti pokúsime zhrnúť a vysvetliť v skratke všetko, čo štúdium na výške so sebou prináša.

Prvým krokom k štúdiu na vysokej škole bolo pravdepodobne podanie prihlášky. Niektoré školy vyžadujú aj rôzne testy a prijímacie skúšky. Ak si ich úspešne absolvoval, čaká ťa zápis – študenti prvých ročníkov bakalárskych stupňov väčšinou chodia na zápis fyzicky, starší študenti už realizujú zápis v akademických systémoch sami z domu.

Študijný odbor vs. študijný program

Čo môže byť pre teba zo začiatku mätúce,je rozdiel medzi študijným odborom a študijným programom. Často sa to uvádza v rôznych dokumentoch, no niekedy je ťažké spoznať rozdiel. Študijný odbor predstavuje takú oblasť poznania, ktorá v sebe zahŕňa aj niečo zo stredoškolského a vysokoškolského vzdelávania.

Obsah študijného odboru teda možno popísať ako rozsah vedomostí, schopností a zručností, ktoré určujú profil absolventa. Jednoduchšie povedané – ak daný odbor vyštuduješ, všetky tvoje schopnosti a zručnosti by si mal vedieť využiť aj v praxi.

Zorientovať sa na začiatku semestra môťe byť fuška (Zdroj: GettyImages)

Študijný program naopak predstavuje súhrn študijných predmetov a súbor určitých pravidiel. Tie určujú, ako dané predmety absolvovať. Keď ich všetky úspešne dokončíš, získaš vysokoškolské vzdelanie a následne diplom, ktorý bude svedčiť o tvojom titule.

Čo je to akademický rok?

Akademický rok sa zvyčajne začína 1. septembra bežného roka a končí sa 31. augusta nasledujúceho roka. Väčšia vysokoškolákov však nastupuje na vyučovanie o čosi neskôr. Akademický rok sa skladá z dvoch semestrov – zimného a letného, prípadne z troch trimestrov. Na Slovensku je však delenie na zimný a letný semester bežnejšie.

Každý semester trvá minimálne 12 týždňov, počas ktorých prebieha výučba. Niektoré univerzity u nás využívajú aj konzultačné týždne – obdobie pred skúškami, keď môžeš dobehnúť resty, poradiť sa s vyučujúcimi alebo požiadať ich o vysvetlenie učiva, ak ti v priebehu semestra nebolo niečo jasné. Niektorí využívajú konzultačné týždne na dokončenie seminárných či záverečných prác.

Na výučbové týždne sa viaže maximálne 6-týždňové skúškové obdobie. Študenti posledného ročníka štúdia môžu mať v letnom semestri upravený počet výučbových týždňov, a to v závislosti od toho, kedy majú stanovené štátne skúšky. Akademický rok a jeho organizácia závisia od fakulty, prípadne od školy samotnej.

Ako oslovovať vyučujúcich?

Niektorí majú v tomto trošku zmätok. Docent, doktor, profesor, inžinier? Určite si hovoríš: Kto sa v tom má vyznať? Neboj sa, aj v tomto ti poradíme. Mysli na to, že vyučujúci vás všetkých považujú za uvedomelých a slušných dospelých ľudí, ktorí sa vedia na akademickej pôde správať. Samozrejme, vyjadruj sa slušne a odborne, no najmä k veci.

K vyučujúcim pristupuj s rešpektom a pokorou, no zároveň ukáž, čo je v tebe, komunikuj a predkladaj relevantné tvrdenia a názory. Ešte predtým, ako sa vôbec pustíš do debaty, over si, aký titul má tvoj vyučujúci. Ak zabudneš a v rýchlosti sa potrebuješ niečo opýtať, pokojne použi iba frázu „Môžem sa opýtať?“ Mne to prvé týždne fungovalo vcelku dobre.

👉 MOHLO BY ŤA ZAUJÍMAŤ:
Dokedy podať prihlášku na výšku? Tu je PREHĽAD všetkých termínov na slovenské vysoké školy v roku 2023
Vyučujúcich oslovuj správne (Zdroj: Freepik/freepik)

Starostlivo si pozri, aký titul majú tvoji pedagógovia a vždy ich oslovuj podľa najvyššie získaného. Dám ti dobrý príklad – väčšina vyučujúcich na akademickej pôde má minimálne PhD. za menom, čo im umožňuje stať sa prednášajúcim. Ak má teda daná osoba meno ako napríklad Mgr. Peter Novák, PhD., vždy ho oslovuj pán doktor. Vyššie tituly sú potom už zvyčajne len docent alebo profesor.

Pozor na staršie tituly, ako CSc. a Dr., ktoré sa v tejto dobe už neudeľujú. Tie totiž postupne nahradil titul PhD. Titul DrSc. spadá pod vedeckú hodnosť. Ak sa s týmito titulmi stretneš, ich nositeľov oslovuj doktor (v prípade, že nemajú udelený vyšší akademický titul).

Čo robiť, ak sa na pôde školy ťažko orientujem?

Vždy si vopred starostlivo odsleduj, v ktorej učebni máš prednášku, prípadne cvičenie. Školy ponúkajú aj aplikácie a návody na to, ako sa k jednotlivým učebniam, labákom či aulám dostať čo najrýchlejšie a najkratšie. Prvé dni však nepodceňuj dĺžku trasy a čas, za ktorý sa dostaneš do školy alebo na jednotlivé prednášky. Radšej si privstaň a vyraz skôr, aby si bez komplikácií dokázal nájsť miesto, kde bude výučba prebiehať.

Vysoké školy alebo univerzity majú všetky miesta na výučbu starostlivo rozdelené a označené. Ak by si ich nevedel nájsť, opýtaj sa starších žiakov, tí ti určite poradia. Dobré je vopred si zistiť aj to, či máš výučbu v jednej budove – niektoré školy totiž vyučujú predmety vo viacerých budovách roztrúsených po meste, preto dbaj aj na čas presunu z jednej budovy do druhej.

Známkovací systém, prednášky a cvičenia

Vysoké školy majú svoju vlastnú stupnicu. Známkuje sa zvyčajne od A po Fx. Ak prvýkrát skúšku neurobíš, nezúfaj, máš ešte dva pokusy. Ak tieto dva pokusy nespravíš, budeš si musieť preniesť predmet do ďalšieho roka.

Niektorí sú však prví rok radi, že im vôbec svieti akademický systém na zeleno. Inak povedané, všetko od A po D je super! Samozrejme, týmto ťa rozhodne nenavádzam mať horšie známky. Ak chceš mať lepšie výsledky, makaj na sebe viac. Výška je občas drina, pretože prináša aj viac učiva. Vždy si všetko zapisuj a veď si prehľadné poznámky, počas skúškového obdobia ti to dozaista pomôže.

Na prednášky a cvičenia chodievaj pravidelne, pretože niektorí vyučujúci si značia aj dochádzku, najmä teda cvičenia. Zisti si, na ktoré predmety chodiť musíš. Ak sa budeš flákať a nebudeš navštevovať hodiny, môže sa stať, že u vyučujúceho neprejdeš daným predmetom. Starostlivo si prezri podmienky na absolvovanie každého jedného predmetu.

Pokús sa prísť na každú prednášku načas (Zdroj: Freepik/ansiia)

Ak máš zdravotné problémy, alebo sa ocitneš v nečakanej situácii, vždy napíš vyučujúcemu e-mail. Dokonca aj vtedy, keď vyučujúci hovorí, že nemusíš. Občas ti tak pedagóg môže odpustiť aj absenciu.

Na hodinách buď aktívny, no všetko s mierou. Nájdi si kamošov, resp. študijnú skupinku, s ktorými si navzájom pomôžete, poradíte sa, prípadne vysvetlíte učivo, ktoré vám robí ťažkosti. Vždy je dobré mať priateľské vzťahy so spolužiakmi na výške.

👉 MOHLO BY ŤA ZAUJÍMAŤ:
Najstaršie kamenné nástroje nevyrobil človek: Boli objavené v Afrike – kto je pravdepodobne ich tvorcom?

Čo ak som si zvolil zlé predmety?

Okrem povinných predmetov máš aj povinne voliteľné predmety (tie ktoré musíš mať, no môžeš si z nich vybrať) a nepovinné predmety (ktoré mať nemusíš, ale zvyčajne kvôli kreditom si musíš navoliť aspoň jeden z tejto kategórie). Ak by sa prvý týždeň školy stalo, že ti niektorý predmet nevyhovuje, alebo sa ti nepáči jeho obsahová náplň, môžeš si ho dať na študijnom oddelení škrtnúť, prípadne nahradiť iným.

V prípade, že trikrát nespravíš skúšku v rámci povinného predmetu, ktorý musíš absolvovať, si nútený preniesť si predmet do ďalšieho ročníka. To znamená, že na daný predmet budeš musieť chodiť spolu so študentmi o ročník nižšie. Výhodou však je, že už pravdepodobne vieš, čo ťa čaká. Dobre sa preto na tento predmet pripravuj, navštevuj na prednášky a cvičenia. Mysli na to, že na skúšku máš nárok len dvakrát. Ak sa stane, že predmet neurobíš opätovne, budeš musieť zo školy odísť.

Niekedy sa môže stať, že prenášaný predmet sa bude križovať s inými predmetmi, ktoré v danom čase bežia súbežne. Skús sa potom s niekým vymeniť alebo prestúpiť do inej študijnej skupinky – ak vás bude veľa, pedagógovia vás rozdelia na viacero skupín. Pokús sa však prenášaniu predmetov vyvarovať, pretože to spôsobuje zbytočné komplikácie.

Skúška, hodnotenie, zápočet, zadanie

Pri každom predmete by si mal mať uvedené, akým spôsobom sa končí. Ak sa končí skúškou, pravdepodobne pôjde o čosi náročnejší a dôležitý predmet. Ak sa bude končiť hodnotením, pedagóg nebude mať na študentov počas vyučovania tohto predmetu až také vysoké požiadavky.

Termíny skúšok sú vopred dané, tak sa uisti, že si ich rozložíš rozumne. Nie je príliš dobré mať 5 skúšok za týždeň. Skúška môže pozostávať z viacerých častí, napríklad z ústnej a písomnej, alebo môže byť len ústna či písomná, prípadne aj praktická. Taktiež sa neprihlasuj na posledné skúšky v ponuke – vždy maj rezervu na viacero termínov.

V rámci hodnotenia môžeš mať tiež nejaký kratší písomný test, prípadne budeš odovzdávať seminárnu prácu alebo nejaký projekt či prezentáciu. V podstate záleží od podmienok daného predmetu. Vždy si pre istotu zisti, ako sa predmet končí, aby si vedel, koľko času mu venovať.

Na výške budeš musieť prejsť rôznymi druhmi písomných aj ústnych skúšok (Zdroj: Freepik/yanalya)

V priebehu semestra ťa budú čakať pri niektorých predmetoch aj menšie testy – zápočty. Tie väčšinou pozostávajú z niekoľkých prebratých kapitol v priebehu semestra. Slúžia na to, aby si vyučujúci overili, či sa študenti v priebehu semestra pripravujú priebežne. V mnohých prípadoch slúžia aj na to, aby boli študenti na konci semestra ku skúške vôbec pripustení.

Počas semestra sa stretneš aj so zadaniami. Môže ísť o projekty, prípadne akési domáce úlohy, ktoré pedagóg zadáva študentom, aby ich vypracovali. Zadania ti môžu zabrať aj viac času, prípadne vyžadujú malý prieskum. Takže rozhodne na nich nezačínaj pracovať deň predtým, ako ich máš odovzdať. Vyučujúci ich vo väčšine prípadov zadáva vo včasnom predstihu.

👉 MOHLO BY ŤA ZAUJÍMAŤ:
Knižné trilery ti nedovolia zaspať: Niektoré sú založené na skutočných udalostiach!

Ako písať seminárne práce?

Keď už sme pri tých seminárkach, toto bude pre teba na výške taktiež nová vec. Každá škola má určené pravidlá na to, ako písať seminárne a záverečné práce. Pamätaj na to, že seminárna práca nie je slohová úloha, ktorú môžeš odovzdať v šalátovom vydaní. A určite nefunguje ako projekty na základnej škole, kde ti možno postačoval systém „copy and paste“.

Pri písaní dodržiavaj pravidlá, odkazuj na svoje zdroje – odborné knihy či publikácie, z ktorých čerpáš. Do seminárky nevkladaj vlastné myšlienky, pokiaľ ťa o to vyučujúci nepožiada. Seminárky sú v podstate menšie výskumy na rôzne témy, ktoré si vyberieš, alebo ti budú pridelené. Preto sa snaž nájsť čo najviac relevantných informácií – rozhodne sa vyhýbaj plagiátorstvu. A najmä, prácu odovzdaj vždy načas.

Kreditový systém

Každá vysoká škola alebo univerzita má svoj vlastný kreditový systém. Čím ťažší, resp. čím dôležitejší predmet, tým má viac kreditov. Na konci semestra, a teda aj na konci akademického roka musíš mať na konte istý počet kreditov na to, aby si sa dostal do ďalšieho ročníka.

Pokús sa vyskladať si rozvrh tak, aby si spĺňal počet kreditov na rok až tri roky štúdia a zároveň si príliš nepriťažil. Načo si dávať tri nepovinné predmety, keď ich v pohode môže zastúpiť jeden povinne voliteľný? Rozhoduj sa tak, aby si potom vo výsledku nemusel mať príliš nahustený rozvrh. Zvyšný čas venuj radšej samoštúdiu a užitočným voľnočasovým aktivitám.

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa San José Cal-SOAP (@sanjosecalsoap)

Pár dobrých rád na záver

  • Buď sám sebou. Presne tak! Buď priateľský, komunikatívny, usmievavý, no najmä buď v pohode!
  • Neboj sa klásť otázky. Pýtaj sa, ak ti je niečo nejasné, a komunikuj. Ak nie s pedagógmi, tak so spolužiakmi alebo s poradcami. Vždy sa nájde niekto, kto ti ochotne pomôže.
  • Nadväzuj dobré vzťahy a priateľstvá. Či už v škole, na prednáškach alebo na intráku. Nájdi si dobrých kamošov, s ktorými budeš nielen študovať, ale zažiješ s nimi aj kopec zábavy. Nikdy totiž nevieš, ako ti môžu takéto medziľudské vzťahy v budúcnosti pomôcť.
  • Buď organizovaný. Prísť na výšku neznamená to, že sa budeš správať ako utrhnutý z reťaze. Ide o veľkú zodpovednosť a najmä dobrý prístup za všetkých okolností. Píš si poznámky, znač si dôležité pripomienky, zapisuj si dátumy, pokojne si zabezpeč aj diár. Hlavne na nič nezabudni a nerob veci na poslednú chvíľu.
  • Nájdi to, čo ťa baví. Ak si si nevybral odbor podľa svojich predstáv, ale školu chceš aj napriek tomu dokončiť, nezúfaj. Pokús sa zamerať na veci, ktoré ťa vcelku bavia. Študovanie na výške nie je len o tom, že bude všetko ideálne. Je to prekonávanie prekážok, ale na konci to stojí za všetko úsilie.
  • Ak to nezvládaš a je ti ťažko: Vyhľadaj v škole poradenské centrum, kde ťa kvalifikovaní pracovníci alebo psychológovia posmelia a pomôžu ti prekonať ťažké chvíle. Určite to nevzdávaj. Rozumieme, že stať sa vysokoškolákom môže byť pre človeka veľká zmena. Práve títo pracovníci sú tu na to, aby ti tento proces čo najviac uľahčili a spríjemnili. Hlavne to hneď nevzdávaj. 

Chceš byť nonstop v obraze?

Zdroj: hashtag.sk, cvtisr.sk
Odporúčame