#Predstav si situáciu: Baví ťa písanie, máš za sebou už niekoľko vymyslených (a možno aj zapísaných) príbehov, no a cítiš, že prišiel čas na vlastnú knihu. Nie však takú, ktorú si po dopísaní uložíš do priečinku v počítači. Ty ju chceš držať v ruke, a ešte lepšie by bolo, keby si ju prečítali aj iní. Ako však nato? Čo by si mal vedieť predtým, ako sa do toho naozaj pustíš? Tieto rady a postrehy by ti mohli pomôcť.
Autentický námet a postavy
Pokiaľ máš literárne ambície a predstavivosť, určite už máš minimálne jeden námet, o ktorom si myslíš, že by knižne mohol fungovať. Či ich už máš niekoľko, alebo len jeden (no naozaj dobrý), neuškodí pri tom myslieť aj na čitateľa. Podobne, ako aj pri písaní filmového scenáru, aj pri literárnom písaní je dôležité byť čo najautentickejší .
Viacerí zasvätení sa totiž zhodujú, že najlepšie je písať o tom, čo človek dobre pozná. Tvoje dielo tak nebude pôsobiť plocho, nebude „šušťať papierom“, respektíve stranami kníh, ktoré si prečítal. Vzhľadom na to, že väčšina ľudí zrejme najradšej píše o sebe, ak sem patríš aj ty, nemal by si s tým mať problém. Hoci mnoho kníh práve takto „šuští“, autentické dialógy a situácie, ktoré sa naozaj udiali (nielen tebe), sú na nezaplatenie. Je pravdepodobné, že práve to zaujme vydavateľa, ktorému svoj rukopis ponúkneš. No a čitateľ to zachytí tiež.
Čo ale robiť, ak žiješ v Bratislave, no tvoj príbeh by sa mal odohrávať napríklad na kávových plantážach kdesi v Kolumbii? V takom prípade je dobré vedieť o danej oblasti (Kolumbia) a činnosti, ktorej sa budú tvoje postavy venovať (praženie kávových zŕn), čo najviac. Pomôžu ti dokumenty, cestopisy, ale aj beletria.
Nemusíš cestovať do Južnej Ameriky len preto, aby si pochytil miestne nárečie (ale môžeš). Keďže ľudia sú všade rovnakí, písať budeš v slovenčine a pre slovenského čitateľa, ak správne podchytíš svoj charakter (osobnosť, vlastnosti, prípadne špecifický spôsob ich vyjadrovania sa), tvoju postavu by čitateľ nemal mať problém prijať. Príbeh predsa tvoria postavy, no a veľa takýchto príbehov by fungovalo nezávisle od prostredia, v ktorom sa odohrávajú. Vedela to J. K. Rowlingová, ale aj iní. Univerzálny námet bude fungovať kdekoľvek.
Škrtať, škrtať a škrtať
Ak si myslíš, že tvoj námet bude baviť aj druhých, a že s tvojimi postavami sa stotožní aj čitateľ, prichádza čas na prepracovanie príbehu. Ten by mal ideálne obsahovať napätie (nemusí byť ale nutne napínavý) a očakávanie. Práve očakávanie je to, čo bude čitateľa po pár kapitolách (či stranách) viesť tvojou knihou ďalej. No a napätie môžu vyvolávať napríklad konflikt medzi postavami. Pokiaľ sa ti stane, že po dopísaní knihy v nej zbadáš niečo, čo dej brzdí alebo zavádza do slepej uličky, mal by si začať škrtať. Bude to síce ťažké, ale mnoho tvojich čitateľov to ocení. K vyškrtnutým scénam a príbehovým odbočkám sa môžeš vrátiť napríklad vo svojej druhej knihe.
Škrtanie textu ti pomôže predísť tomu, že ti niekto povie, že tvoju knihu prečítal len do polovice. Tomu môžeš predísť aj tak, že rukopis dáš prečítať osobe, ktorej veríš a o ktorej máš pocit, že by tvojmu príbehu mohla rozumieť. V tomto prípade ti pomôže, ak budeš už na začiatku vedieť, ako by mal tvoj čitateľ vyzerať, pre koho vlastne píšeš.
Pre mnohých môže byť problémom aj čítanie príliš dlhých viet. Je síce pravdou, že kvetnaté opisy prostredia (v prípade, že sú nielen kvetnaté, ale aj kvalitné), dokážu ľudia oceniť, no pokiaľ necítiš, že by práve opis prostredia je tvojou silnou stránkou, pokojne ho zredukuj aj na dve vety. Samotné skracovanie viet, odsekov, ale aj príbehu, sa pre teba rýchlo môže stať prekvapivo kreatívnou činnosťou. Odpoveď na otázku „Ako to napísať inak?“ ti môže dať nielen tvoj prvý čitateľ, ale môžeš si na ňu odpovedať aj ty sám.
Vydá mi ju vôbec niekto?
Pokiaľ sú tvoje pisateľské ambície tie vôbec najvyššie, zrejme sa rozhodneš osloviť niektorého z vydavateľov. Vydávanie na vlastnú päsť síce má svoje výhody a o kvalite textu nemusí nič hovoriť, no pokiaľ sa týchto menej tvorivých činností chopí vydavateľstvo, odpadne ti viacero starostí. Okrem toho, že predtým, ako vôbec pošleš svoj text vydavateľovi by si ho mal dať prečítať profesionálnemu korektorovi či editorovi, by možno bolo vhodné zvážiť, ktorému vydavateľovi text poslať.
Podľa niektorých má väčšie šance byť vydaný príbeh odohrávajúci sa v súčasnosti, bez fantastických prvkov. Dosť na tom, vždy sa ti zíde napísať motivačný list, v ktorom priblížiš nielen seba, ale hlavne svoju knihu. V sprievodnom emaily by si mal vedieť aj zodpovedať, prečo si si vybral práve ich vydavateľstvo.
Vtedy ti pomôže fakt, že spomenieš titul daného vydavateľstva, ktorý ťa oslovil. Ideálna situácia by nastala, ak by sa tvoj výtvor tomu spomenutému tematicky, alebo štýlom, akým bol napísaný, trochu podobal. Pomôže ti to nielen v tom, že vydavateľ si ťa bude skôr vedieť predstaviť vo svojom portfóliu. Pokiaľ už na začiatku budeš vedieť, pre koho chceš knihu písať, jednoduchšie nájdeš „vhodného“ vydavateľa.
Zdieľať na