#Na sociálnych sieťach vystupuje pod rôznymi prezývkami, no identitu má stále jednotnú. Na TikToku ju nájdeš ako volamsaginger, na Instagrame zas zrzka_zmrzka. Mladá študentka a influencerka, ktorá si popri štúdiu stíha užívať aj cestovanie vďaka Erasmu. Čo je pre ňu najzložitejšie pri tvorbe contentu, a aké má plány do budúcnosti?

Kto sa skrýva za mnohými identitami Lívie? Študentka Mestského inžinierstva na brnianskom VUT berie život (a hejterov) s ľahkosťou, vo svojom živote sa snaží prekypovať pozitivitou a optimizmom. Svoje sociálne siete zaplavuje dobrou náladou. Pre mnohých užívateľov je inšpiráciou, ku ktorej vzhliadajú.

Na sociálnych sieťach máš niekoľko pseudonymov. Rada meníš identitu, alebo je za tým niečo iné?  
Nuž, ako prvý vznikol Instagram zrzka zmrzka. V čase, keď som si vyberala meno, som mala ryšavé (alebo v češtine „zrzavé“ vlasy). U našich bratov Čechov je jedno výborné porekadlo, ktoré hovorí „kdo nemněl zrzku, neví co je láska“ (smiech).

V tom momente sa mi to zdalo milé a zábavné, takže sa to nejako uchytilo a ostala som pri tom. Čo sa týka účtu na TikToku, tam už profil zrzka_zmrzka existoval, tak som musela vymyslieť niečo nové. Nuž, a v angličtine sa ryšaví ľudia prezývajú gingers.

Jediný problém je, že momentálne už nie som ryšavá a asi ani neplánujem byť, takže ak máte niekto nápad na nový pseudonym, dajte vedieť (smiech).

Pridávaš content na TikTok, Instagram aj YouTube. Dá sa to všetko stíhať do takej miery, ako si to ty sama predstavuješ?
Nedá! (smiech) Na TikTok sa snažím pridávať každý deň alebo aspoň niekoľkokrát do týždňa, keď však na to nemám náladu, tak radšej nepostujem. Nie je nič horšie ako nasilu robené videá.

Na Instagrame nemám žiaden rozvrh postovania, čiže tam je to dosť náhodné. Čo sa týka YouTube, tak tam je to asi najhoršie. Do rutiny na tejto platforme sa snažím dostať už asi dva roky, ale vždy to skončí tak, že mám predtočené aj tri či štyri videá, ale žiadnu chuť editovať. Niežeby to bolo náročné. Ale keďže v tom nie som úplne skúsená, a teda nie úplne dobrá, tak väčšinou skončím nespokojná so svojím dielom, ktoré potom ostane navždy zabudnuté v záložke notebooku.

Je niektorá z platforiem tvoja najobľúbenejšia?
Určite TikTok, nie pretože tam mám najväčšie obecenstvo (smiech), ale preto, že je tam človek uvoľnený, môže byť sám sebou a vždy nájde aspoň malú komunitu ľudí, čo ho buď podporujú, alebo aspoň zastávajú podobné hodnoty. Bohužiaľ, má to aj opačný efekt.

Vo videách sa venuješ rôznym témam – od cestovateľských a bežných vlogov, cez život študenta, až po sekáčové hauly či tipy na upcyklovanie oblečenia. Ktorú oblasť tvojho contentu máš ty osobne najradšej?
Svoju tiktokovú „kariéru“ som začala práve spomínaným upcyklovaním oblečenia. Na to už momentálne nemám čas, ale vždy to bol pre mňa hodnotný výsledok, o ktorý som sa rada podelila.

V dnešnej dobe mám asi najradšej vlogy, v ktorých rada ukazujem krásu bežných dní a toho, že nemusíte mať tisícky eur alebo žiť „buržoázny“ a adrenalínový život, aby ste mali pekný deň.

Čím je pre teba zaujímavý samotný proces prípravy videí? A aké sú jeho najväčšie úskalia?
Najzaujímavejšia, ale zároveň aj najťažšia, časť robenia videí, je podľa mňa ich samotná úprava. Niekedy z 10 minútového videa musíš vyskladať zábery do jednej či dvoch minút, ktoré na seba logicky nadväzujú, sú dostatočne dynamické a divák si ich užije.

Tvoje videá sú často aj motiváciou k téme sebalásky. Ako vnímaš túto problematiku ty sama?  

Je to taká typická toxická láska – niekedy sa milujem, inokedy nenávidím… (smiech) Veľmi dôležité je nájsť správny balans medzi oboma pólmi, a nájsť krásu vo veciach, ktoré nemáte na sebe až tak radi.

Môj obľúbený príklad je môj nos… Veľmi špecifická vecička, avšak keď som bola v puberte, najradšej by som si ho dala preoperovať, ale bez neho by som to už nebola ja – s ním som jednoducho svoja.

Je veľmi dôležité aby sme pri ceste sebalásky zvolili tú ťažšiu cestu, vysporiadania sa so svojou „jedinečnosťou“ a nezvolili práve cestu zákrokov a zbytočných kozmetických úprav, len aby sme splnili vymyslený štandart krásy, s ktorým pri dnešných trendoch aj tak nie je nikto schopný udržať krok.

Čo je pre teba na tejto práci najkomplikovanejšie?
Odosobniť sa a nerobiť si zo seba a ľudí naokolo až tak ťažkú hlavu.

Stretávaš sa aj s nenávistnými komentármi na to, čo robíš? Ako sa s tým vyrovnávaš?
Hejteri boli, sú, a budú (smiech). Záleží od druhu komentárov – ak je to konštruktívna kritika, tak ma veľakrát posunie vpred. Aj keď musím priznať, že ani mne nie je kritiku najľahšie čítať.

Ak sa jedná o hate komentáre typu „neznášam ťa“; „si škaredá“; „nikoho to nezaujíma“, tak väčšinou ju odignorujem, poprípade ak ide o profil, ktorý píše podobné veci stále dookola, tak ho jednoducho zablokujem. Mám takto zablokovaných asi 8 profilov, a od vtedy sa počet hejtu rapídne znížil.

Spoznávajú ťa ľudia na ulici? Máš nejakú interakciu s fanúšikmi aj mimo online priestor?
Áno! Je to vždy veľmi veľmi milé a úprimne ma to poteší, pretože takto mám aspoň spätnú väzbu zo „skutočného sveta“, že ľuďom vylepším deň (alebo aspoň pár minút zo dňa).

Je však pravda, že zo začiatku som z toho bola trošku nesvoja. Možno som sa cítila aj trochu trápne, ale teraz už robím veci s hrdosťou (úsmev).

Si študentkou vysokej školy v Brne. Priblížiš nám, čo študuješ?
Študujem v Brne na Vysokom Učení Technickom, odbor Mestské inžinierstvo. Väčšinou to opisujem ako priepasť medzi urbanizmom a stavebným inžinierstvom, jednoducho musím vedieť z každého rožku trošku. Úprimne ja som veľmi spokojná s mojim výberom vysokej školy, síce som po dokončení bakalárskeho stupňa uvažovala nad prestupom na krajinné inžinierstvo (skrz moju záľubu k prírode a environmentálnej problematike) ale rozhodla som sa zostať, a doštudovať svoj odbor.

Motivovali ma väčšinou spolužiaci, na ktorých som mala obrovské šťastie, za čo im ďakujem. Ale aj samotný záujem o predmety a vedieť o problematikách čo najviac bol, samozrejme, motiváciou.

Demotivovala ma moja nechuť začať niečo robiť – prokrastinovala som do poslednej chvíle, a potom  som pracovala pod stresom, čo určite nebolo najlepšie na moje psychické zdravie a študijné výsledky.

Ak by si mala možnosť rozhodnúť sa znovu, zvolila by si si vysokú školu rovnako?  
Ja by som nikdy nič nemenila – osud, a moje nohy, ma zavedú tam, kde mám byť (úsmev).

Momentálne si na Erasme v Lisabone. Čo ťa motivovalo odísť na študijný pobyt?
Ako každý mladý človek, aj ja rada cestujem. Keďže jedným z najväčších benefitov študenta v EÚ je ísť na Erazmus, tak by bola veľká škoda to nevyužiť! Spoznávate krajinu, nových ľudí, kultúry a naberáte vedomosti. Myslím si, že človek by mal zažiť na vlastnej koži inú zem a kultúru, aby sa naučil akceptovať rôznorodosť a nebol otupený nenávisťou voči veciam jemu nepoznaným.

Prečo padla voľba práve na Lisabon?
Vo výbere som mala tri miesta: Lisabon, Ľubľanu a Záhreb. Všetko sú to teplejšie miesta s krásnou architektúrou. Lisabon bol pre mňa top, pretože leží pri oceáne a chcela som sa naučiť surfovať. Na tom musím ešte stále popracovať (smiech).  

Čím ťa najviac oslovila táto metropola? Ako sa v nej žije študentom?
Je veľmi živá a rôznorodá – určite mi otvorila oči a naučila ma viac rešpektovať veci a cudzích ľudí. Myslím si, že študentom sa tu žije dobre, teda aspoň tým „erasmáckym“, ktorí dostávaju grant.

Inak je život pre portugalského študenta drahý, najmä z hľadiska ubytovania. To môže byť na intráku pokojne 750 eur za izbu, na bytoch od 450 eur vyššie. A keďže sem prichádza veľa študentov z „lepších“ škandinávskych krajín, ktorí si túto čiastku môžu dovoliť uhradiť, nie je potreba, aby škola alebo prenajímatelia bytov cenu znížili.

To potom núti mladých portugalcov, aby žili s rodičmi do tridsiatky, alebo bývali pokojne hodinu a pol od školy, len aby si mohli dovoliť zaplatiť nájom.

Ako to vyzerá na samotnej škole? Nakoľko sa štúdium líši od toho slovenského?
V škole sa cítim veľmi príjemne, najväčšiu zmenu som si všimla na spôsobe vyučovania, ktoré je založené na debate vyučujúceho a študentov. To sa mi osobne veľmi páči, keďže vás to ad jedna núti dávať pozor, aby ste vedeli odpovedať na otázky, a ad dva máte pocit rovnocennosti s profesorom a vzájomnej otvorenosti. Samozrejme, všetko sa takýmto spôsobom nemôže vyučovať.

Keby si mala vybrať tri veci, ktoré treba v Lisabone vidieť, čo by to bolo?
Zatúlať sa v uličkách Bairro Alto alebo Alfama, kde môžeš obdivovať staré budovy, kvety na oknách a pohľady medzi domami. Nezabudnuteľný je západ slnka z Castelo de S. Jorge, už len samotný zámok je krásny! Rozhodne sa oplatí aj MAAT múzeum, hoci tam som ešte nestihla ísť (smiech). A bonusová možnosť je Sintra a jej záhrady – je to taká Banská Štiavnica v Portugalsku.

Je toto tvoja prvá skúsenosť s Erasmom?
Počas strednej školy som bola súčasťou pár projektov v rámci Erasmus+, čo sú väčšinou vzdelávania, worshopy a výmeny na kratšiu dobu. V rámci dlhodobých projektov je toto moja prvá skúsenosť.

Čo by si poradila tým, ktorí nad tým uvažujú, no nemajú odvahu?
Ak ostaneš tam, kde si, nikam sa nepohneš! Krátke, efektívne, pravdivé (smiech). Nie si prvý (a ani posledný), ktorý by do toho šiel. A ver mi, že všetci majú strach. Netreba zabúdať, že všetko sa dá vyriešiť, len sa treba včas ozvať.

Z tvojich videí srší pozitívna energia a dobrá nálada. Je Livka takáto aj v osobnom živote, alebo „žiješ dva životy“?
Snaží sa byť.  Ale je samozrejmé, že aj ja mám (lenivé) dni pod psa, keď som nepríjemná a nič sa mi nechce. Keby boli všetky dni krásne, tak by sme si ich nevážili, tak ako by sme mali.

Čo robíš, keď máš chmúrne dni? Poraď nejaký recept…
Vyplakať sa, prejsť sa s dobrou hudbou v slúchadlách a dopriať si nejakú dobrotu alebo kávu.

Aké máš plány na najbližšiu dobu?
Precestovať ešte trošku Portugalsko, aj keď veľa času mi nezostáva. A potom sa opäť naplno vrhnúť do študijného života v Brne, ktorý mi snáď dovolí aj naďalej sa venovať sociálnym sieťam, kamarátom, rodine… A možno začnem aj poriadne randiť (smiech).

Sleduj náš Instagram