#Dagmar Backová a jej partner Ivan Košťúr sa v apríli tohto roka stali majstrami Slovenska. V súkromí tvoria pár, spája ich najmä láska k cvičeniu a zdravý životný štýl. Dagmar získala titul majsterky Slovenska v kategórii bikini fitness ženy, Ivan zas titul majstra Slovenska v kategórii men´s physique, kategórii pre mužov s atletickou a esteticky atraktívnou postavou.
Ivan bol na majstrovstvách SR aj minulý rok na súťaži Dynamic cup v Dolnom Kubíne, kde získal prvé miesto v rovnakej kategórii. Dagmar sa na pódium postavila po šiestich rokoch a takisto sa jej podarilo obsadiť prvú priečku.
Prečo ste sa rozhodli obaja súťažiť v bikini fitness?
Dagmar: Od útleho veku som športovala, od dvanástich som hrávala volejbal v prvej lige. Aj napriek tomu, že som trénovala volejbal, vrch tela som mala stále slabý, takže keď som sa rozhodla ísť na prijímacie skúšky na Akadémiu policajného zboru, začala som cvičiť vo fitku.
Vždy som bola dievča chudšej postavy bez výrazných ženských kriviek, ale práve cvičením sa mi stavba tela začala meniť a ja som pomaly uvažovala aj o súťažení vo fitnes, pretože sa mi táto kategória zdala ženská a svaly sa mi na ženách páčili. Prvýkrát som na pódium vystúpila v roku 2015 a aj keď som sa neumiestnila, chcela som to skúsiť znova. Roky som na sebe pracovala, aby som získala titul majsterky SR.
Ivan: Odmalička som súťažil v rôznych športoch, trénoval som futbal, bojové športy, napríklad v karate, som to dotiahol až na Majstrovstvá Európy v Srbsku. Neskôr som tri a pol roka pôsobil v pohotovostnej jednotke v armáde v Seredi a tiež som robil inštruktora sebaobrany a pohybových aktivít.
Vzhľadom k tomu, že som každú športovú aktivitu robil súťažne a vrcholovo, nevyhol som sa úrazom. To mi nedovolilo pokračovať v bojových športoch, preto som cvičenie, ktoré bolo stále súčasťou môjho života, posunul na súťažnú úroveň. Súťažiť som prvýkrát skúšal si pred siedmimi rokmi.
Ivan, ty si súťažil aj v minulom roku. Ako by si porovnal svoj výkon vtedy a teraz?
Mám rovnakého trénera ako predtým, náš postup prípravy minulý rok sa nám osvedčil, takže žiadne rozdiely nevidím. Príprava na súťaž men´s physique trvá dlhšie a je oveľa náročnejšia, ako si možno ľudia myslia.
Vo fitnesscentre som mával dva tréningy ráno a dva tréningy večer, dva mesiace pred súťažou som mal ráno nalačno silový tréning, po ňom kardio a až potom som mal prvé jedlo dňa. Večer som mal opäť silový tréning a kardio.
Kto vás pripravuje na súťaže?
Naším trénerom je Niko Kvasnovský z Pezinka, ku ktorému chodievame dvakrát do týždňa. Nastaví nám tréning, kontroluje aktuálnu formu a na základe toho konzultujeme stravu na nasledujúce dni.
Aké sú rozdiely v príprave na súťaž u ženy a muža?
Dagmar: Vzhľadom k môjmu rýchlemu metabolizmu mi na prvej konzultácii tréner nastavil stravu tak, aby som pri diéte nestratila svalovú hmotu, takže som potrebovala prijímať dostatok kalórií. V porovnaní s Ivanom som nemala až takú prísnu diétu, iba ťažký silový tréning päťkrát do týždňa.
Ivan, na druhej strane, držal veľmi prísnu diétu. Avšak, aj toto bolo náročné, pretože tréner mi povedal, kľudne sa najedz aj za troch, no ja som sa sama seba pýtala, či niečo nepokazím. Dva mesiace som nemala pocit, že sa pripravujem na súťaž, jedla som normálne. My sa kvalitne stravujeme aj mimo súťaží, takže rozdiel medzi prípravou a v off season je u nás minimálny, líši sa v množstve porcií, nie v obsahu.
Ivan: Pomimo súťaží prijímam viac kalórií, aby telo zareagovalo na úbytok kalórií pred súťažou. Nemôžem byť celý rok v deficite, pretože telo potrebuje čerpať živiny. Pred súťažou idem do deficitu, navyšujem tréningy a jem presnú gramáž daných surovín. Po súťaži presnú gramáž až tak nedodržiavam, najem sa do sýtosti.
Aké kritériá rozhodcovia hodnotia pri bikini fitness a pri men´s physique?
Dagmar: Pri bikini fitness hodnotia celkový vzhľad ženy – vlasy, make-up, symetrickú formu tela, plavky a pózovanie. Rozhodcov musíte zaujať na prvý pohľad, musíte si veriť. Jeden náznak neistoty a na pódiu to vidno. Pri postave hodnotia symetriu svalov – postava by mala byť do X – ramená, chrbát do V, úzky pás, osvalené stehná a zadok. Hodnotenie je veľmi subjektívne, čo sa páči jednému rozhodcovi, to sa nemusí páčiť druhému.
Ivan: U mužov je to v podstate to isté – úzky pás, vyšportované brucho, široký chrbát a ramená, svalnaté stehná a lýtka.
Ako by ste zhodnotili svoj výkon po súťaži, spravili by ste niečo úplne inak?
Dagmar: S trénerom sme formu tvorili nielen na Majstrovstvá Slovenska, ale aj na Majstrovstvá Európy. Mám pocit, že na MSR som nemala až takú prepracovanú postavu, stále sme tam mali rezervu. Dva mesiace pred súťažami som sa zameriavala hlavne na pózovanie a na lepšiu prácu so stresom, keďže som vystúpila po šiestich rokoch. Forma niekedy nie je úplne najdôležitejšia, pózovaním si viete pomôcť zakryť nedostatky a na druhej strane si viete prejavom na pódiu aj veľmi pokaziť dobrú formu.
Aké sú kritériá v pózovaní na MS?
Dagmar: Ide o štyri základné pózy, prechody medzi nimi si súťažiaci určuje sám. Pózy musia byť ladné a prirodzené. Trénovala som ich s niekoľkonásobnou fitness majsterkou sveta i Európy, Adelou Ondrejovičovou, a majsterkou Slovenska a vicemajsterkou sveta vo wellness fitness, Simonou Babicovou. Pózovala som minimálne päťkrát do týždňa.
Ivan: Ja pózovanie veľmi netrénujem. Môžeš byť v ňom dokonale natrénovaný, no prídeš na pódium, kde je množstvo ľudí, dostaneš stres a všetko vyjde nazmar. Pred súťažou vôbec nemám stres, preto pózovanie zvládnem. Nepozerám si konkurenciu a nestresujem sa tým, kto ako vyzerá.
Akí boli súperi a súperky či celková atmosféra súťaže?
Dagmar: Na Slovensku máme v bikini fitness veľkú konkurenciu, na prvej súťaži tejto sezóny som stála s 24 pretekárkami na pódiu. Každá je úplne iná, všetky súťažiace sú nádherné. V porovnaní s inými štátmi sme v bikini fitness na jednej z najvyšších úrovní. Je to aj tým, že reprezentačné tímy Slovenska patria medzi najúspešnejšie na ME a MS.
Nepociťujem však žiadnu rivalitu medzi ostatnými súťažiacimi, vždy sa pozerám sama na seba a čo môžem zlepšiť. Chcem vyzerať najlepšie, ako dokážem. To, s kým budem súperiť a ako na súťaži dopadnem, nech riešia rozhodcovia. So súperkami si pomôžeme, požičiavame si veci medzi sebou, víťazom vždy súperi zagratulujú.
Ivan: Na závisť či nevraživosť nie je dôvod, pretože všetci máme rovnaký cieľ.
Trénovali ste prípravu na MS spoločne? Ako to vyzeralo?
Dagmar: Áno, spolu. Prípravu sme mali rozdielnu, ja som cvičila raz za deň, Ivan až štyrikrát denne po dobu štyroch mesiacov. Na kontroly formy sme chodili do Pezinka za trénerom, vyberali sme spolu súťažné plavky, doplnky a tvorili celkový vzhľad na pódiu.
To, čo sme ukázali a predviedli na súťaži, bola niekoľkomesačná príprava, v ktorej sme spolu ladili každý detail. Myslím si, že je lepšie, keď sme boli v príprave obaja. Na jeseň sa pripravoval Ivan sám a mne bolo ľúto, že som nesúťažila s ním.
Líši sa vaša strava pred súťažou od stravy v bežné dni?
Ivan: Áno, znižujem množstvo prijatých potravín. Úplne vyradím ovocie či orechy. Každý to má individuálne, ja sa potrebujem pred súťažou zbaviť určitého percenta tuku, preto sa moja strava zakladá na mäse, rybách, vaječných bielkach, komplexných sacharidoch a nedostatok stravy dopĺňam zeleninou.
Dagmar: Ja som jedla takisto päť základných potravín – kuracie mäso, zemiaky, vajcia, ryžovú kašu a zeleninu. Tieto potraviny však jem aj bežný deň. Keď nám teda tréner povedal, že sa máme v deň súťaže ´normálne najesť´, nevedela som, čo to znamená.
Ako vyzerala strava po súťaži?
Dagmar: V súťaži by u žien nemali byť veľké výkyvy váhy. Po súťaži by rozdiel vo váhe u žien určite nemal prevyšovať 10 kíl. Pri väčšom úbytku či naberaní ide o veľkú záťaž pre telo. Kedysi to však bývalo veľmi časté – sama som si prešla prísnymi diétami a následne po súťaži záchvatovým prejedaním, čo mi spôsobilo veľa zdravotných problémov.
Preto sme sa po súťaži stravovali takmer rovnako, len sme postupne navyšovali príjem bielkovín, sacharidov a tuku, aby si telo zvyklo na vyššie kalórie. V súčasnosti mám tri týždne po súťaži na váhe iba o dve kilá viac. Keď som súťažila v minulosti, tak som po súťaži jedla všetko. Po dlhej a prísnej diéte som zrazu mala záchvaty prejedania a len po týždni som nabrala 16 kg.
Išlo o jedno z najhorších období môjho života. V tom čase som si nedokázala obliecť v lete plavky aj napriek tomu, že som cvičila takmer nonstop. Trvalo mi rok, kým som nadbytočné kilá zhodila. Preto sú drastické diéty nebezpečné. Nemá význam začať jesť nezdravo po súťaži, pretože štyri mesiace buduješ formu a za týždeň si ju zničíš. Netvorím formu len na deň súťaže, ale na celý život.
Chcem vyzerať najlepšie, ako dokážem. To, s kým budem súperiť a ako na súťaži dopadnem, nech riešia rozhodcovia.
Dagmar
Ivan ty, pôsobíš ako fitness tréner šesť rokov. S akými najčastejšími chybami sa u klientov stretávaš?
Klienti nevedia rozlíšiť, ktoré potraviny sú zdravé a ktoré nie. Pokiaľ by reálne jedli zdravé a výživné potraviny, ako tvrdia, nemali by nadváhu, skoliózu či problémy hýbať sa. Klienti mi povedia – chcem do leta zhodiť určitý počet kíl, pričom s konzultáciou začnú v marci.
Preto sa im snažím vysvetliť, že ak 20 rokov nešportovali, za tri mesiace cvičenia sa nestanú zázraky. Okrem toho sa ich pýtam, čo bude ďalej, keď dosiahnu svoj cieľ – vrátia sa naspäť k svojmu nezdravému životnému štýlu?
Na druhej strane, pravidelne sa mi stáva, že si klient obľúbi cvičenie a zdravé stravovanie a stane sa súčasťou jeho života. Máme nastavené skôr dlhodobé ciele, aby tréning nebrali ako povinnosť. Cvičenie nie je trest. Navyše, nič také ako premena tuku na sval neexistuje. Klient musí najskôr tuk schudnúť, až potom si vybuduje sval.
Preto je dôležité nastaviť kvalitný jedálniček. Svalovú hmotu nevybudujete bez dostatočného príjmu bielkovín, takisto ako neschudnete bez kalorického deficitu.
Čo vás najviac baví na samotnom cvičení a zdravom životnom štýle?
Ivan: Pocit, že patríme k pár percentám populácie a že robíme niečo dobré pre svoje telo aj do budúcna. Navyše, zdravé telo sa nedá kúpiť či požičať. Zdravé telo o človeku dosť napovedá, napríklad, že sa o seba stará a dbá o svoje zdravie. Svalnatým zdravým telom poukazujem aj na dobré psychické zdravie, pretože sa viem zaprieť, vyčlením si čas na cvičenie a viem prekonať mnohé prekážky. Zároveň tak dávam najavo, že som si splnil nejaký cieľ bez toho, aby som o tom niekomu hovoril.
Dagmar: Súhlasím s Ivanom. Mám najradšej ten pocit, že si to nemôžete kúpiť a nikto vám tú drinu nemôže vziať. Ľudia si povedia, že už sú starí a nevládzu cvičiť či hýbať sa. Ide však iba o dôsledok toho, že dostatočne nešportovali celý život. Verím, že pokiaľ pravidelne športujem a starám sa o telo, tak mi to vráti v každom veku.
Zdieľať na
Zdieľaní