#Čas je relatívny. Plynie podľa vonkajších faktorov, akými sú rýchlosť v priestore či sila gravitácie. Čas sa v závislosti od týchto podmienok mení. Aj ľudia dnes teoreticky vedia cestovať časom. Ide však o jednosmerný lístok dopredu. Prečo nevieme ovplyvniť minulosť a kam ťa cestovanie časom môže zaviesť?
V článku sa dočítaš, ako môžeš cestovať časom vďaka:
Je cesta časom skutočne možná?
Fyzici majú na túto otázku jednoznačnú odpoveď – áno. Na to, aby si mohol cestovať časom podľa fyzikálnych zákonov, ako ich poznáme, sa však musíš odlepiť od planéty Zem. Čím viac zmeníš gravitačné pôsobenie na tvoje telo a rýchlosť pohybu vesmírom, tým rýchlejšie vieš cestovať časom. Má to však pravidlá.
Paradox starého otca
Cestovať sa dá len jedným smerom a minulosť nedokážeš ovplyvniť. Dobrý príkladom je paradox starého otca, ktorý poznajú všetci fyzici. Predstav si, že by si mohol cestovať oboma smermi a rozhodneš sa cestovať späť, teda do minulosti. V minulosti stretneš svojho starého otca, ktorého sa z nejakých príčin rozhodneš zabiť, aby nemohol splodiť deti, teda aj tvojho otca.
A tu prichádza ten paradox. Ak toto môžeš urobiť, ako by si to urobil, keby si sa predsa nikdy nenarodil? Niektorí by si mysleli, že práve tieto udalosti by si nemohol ovplyvniť, ale iné, ktoré sa ťa netýkajú, áno. Čo tak zabitie Hitlera? Ale čo ak efekt motýlích krídel hovorí, že bez druhej svetovej vojny by Slovenská republika neexistovala, tvoji rodičia by sa nikdy nestretli a ty by si nebol na svete?
Zabudni teda na cestovanie do minulosti. Čo sa stalo, sa už neodstane a jediná možnosť je zmieriť sa s tým. Poďme sa ale pozrieť na to, ako by si vedel cestovať druhou stranou, teda do budúcnosti. Pretože to je fyzicky možné.
Cesta časom pomocou gravitácie
Začneme teóriou relativity. Nebudeme ťa zaťažovať poučkami, rovnicami ani výpočtami. Einstein v skratke tvrdil, že čím silnejšia je gravitácia, tým pomalšie plynie čas. Platí, že čím ďalej si od zemského povrchu, tým pomalšie pre teba beží čas. Rozdiel v tom, či si rok na Zemi alebo na ISS je však minimálny (vo vesmírnej mierke).
Experimenty už mnohokrát túto teóriou potvrdili. Najmasívnejšie telesá vo vesmíre sú čierne diery. Ide o masu hmoty, ktorá je stlačená do priestoru s pre nás nekonečnou hustotou. Ak by sa napríklad Zem mala stať čiernou dierou, mala by priemer len zhruba dva centimetre, bola by teda veľká ako eurominca.
V prípade, že by si sa nachádzal na planéte v blízkosti čiernej diery, čas by na nej plynul oveľa rýchlejšie. Dobrým príkladom je film Interstellar. Extrémne silná gravitácia dokáže „zrýchliť“ čas v porovnaní s tým zemským. Napríklad, v spomínanej snímke trvala jedna hodina na planéte v blízkosti čiernej diery rovnaký čas ako sedem rokov na Zemi. Aj keď ide iba o film, tento fyzikálny zákon je pravdivý.
Gravitácia a GPS
S „cestovaním časom“ gravitáciou musia rátať aj GPS lokalizátory. Satelity, ktoré spracúvajú GPS lokáciu, majú totiž o niečo iné plynutie času ako my na Zemi. Ide však len o zlomky sekúnd. Tento test bol mnohokrát dokázaný vďaka atómovým hodinám, ktoré vo vesmíre tikali inak ako tie na Zemi.
Cesta časom pomocou rýchlosti
Zďaleka najjednoduchším receptom na cestovanie časom je ísť rýchlo. A to poriadne. Aj táto teória sa zakladá na Einsteinových publikáciách o relativite. Keby si cestoval takmer rýchlo ako svetlo, čas by sa pre teba spomalil.
Môže to zniesť ako somarina, ale napodiv nie je. Ľudstvo túto teóriu potvrdilo experimentom. Jedny atómové hodiny zavesili vedci do prúdového lietadla, druhé ostali na Zemi. Hodiny v lietadle ukazovali menej odstopovaného času ako tie na Zemi. A to ani zďaleka nebola rýchlosť svetla.
Protóny vo Švajčiarsku
Čo by sa však stalo, ak by si cestoval 90 % rýchlosti svetla? Na toto by si musel nejakým spôsobom dosiahnuť rýchlosť 270 miliónov metrov za sekundu. Čas – tak ako po poznáš – by pre teba prestal existovať. Vysvetlíme to znova na experimente.
Najrýchlejšími časticami na Zemi, ktoré máme pod kontrolou, sú protóny počas štiepenia atómov vo švajčiarskom CERN-e. Dokážu ísť rýchlosťou 99,9999991 % rýchlosti sveta. Ak by si do rovnice teórie relativity dosadil všetky potrebné údaje, vyšlo by ti, že jedna sekunda pre tento protón sa rovná 11 mesiacom zemského času. Nevieme však presne, čo by takáto rýchlosť spravila s ľudským telom.
Cesta časom pomocou svetla
Táto teória znie ešte neuveriteľnejšie. Podľa amerického fyzika Rona Malleta môžeme na cestovanie časom použiť aj rotujúci svetelný valec. Ten by mal podľa teórie pokriviť časopriestor a čokoľvek, čo doň spadne (alebo ním prejde) sa bude „ťahať“ v priestore.
Mallet tvrdí, že podľa jeho výpočtov by objekt mohol cestovať nielen do budúcnosti, ale aj do minulosti. Predstaviť si to máme ako bubliny na povrchu kávy, ktorú neustále miešame a bubliny cestujú spoločne s pohybom lyžičky. Tento pohyb by bol taký rýchly, že by si bubliny vedeli „dobehnúť svoj chvost“.
Všetko ostalo na papieri
S teóriou prišiel Mallet ešte v roku 2000. Odvtedy sa pokúša získať peniaze na jej overenie, a teda zaplatenie experimentu, ktorý by jeho odhady potvrdil. Ten by sa mal skladať z rotujúcich laserov, ktorými by prechádzali neutróny.
Jeho pokusy prilákať investorov boli dodnes neúspešné. Zatiaľ sa nenašiel nikto, kto by bol ochotný zaplatiť Malletovi, aby svoju teóriu potvrdil. Niektorí vedci dokonca tvrdia, že nie je pravdepodobné, aby uspela. Vedec sa však nevzdáva a naďalej hľadá financie.
Cesta časom pomocou červej diery
Červia diera a čierna diera sú dve odlišné veci. Červia diera (pomenovaná podľa červíka) je diera v časopriestore, ktorou sa dokážu veci presunúť z jedného miesta na druhé. Problém je ten, že nevieme, kde by sa mal nachádzať jej druhý koniec.
Červie diery vznikajú a zanikajú vo vesmíre neustále. Ide však o veľmi malé diery, také malé, že sa cez ne nedostanú ani atómy. Týmto teóriám veril aj sám Stephen Hawking. Ak by podľa neho existovala diera dostatočne veľká a dostatočne stabilná, mohla by človeka preniesť v priestore (a teda aj v čase).
Fenomén dilatácie času
Čím väčší je pohyb priestorom, tým menší je pohyb v čase – toto sa volá dilatácia času. Túto dieru si predstav ako tunel, cez ktorý jedným smerom prejdeš cez kopec. Inak by si musel šliapať na vrchol hory a potom zasa dolu. Vďaka tunelu si na konci kopca rýchlejšie.
Astrofyzik Ethan Siegel vysvetlil, že cestovanie by bolo možné najmä do budúcnosti. Ak by sa červia diera nachádzala pri Zemi a niekto by ňou cestoval tam aj späť, vrátil by sa takmer rovnako starý. Na Zemi by však mohli uplynúť desiatky rokov (v závislosti od vzdialenosti druhého konca diery). Mohol by si existovať povedzme v roku 2050, ale s dnešným telom, vitalitou, zdravím, rozumom a tak ďalej.
Cesta časom pomocou pozastavenia ľudskej činnosti
Aj tento námet si vzali mnohé sci-fi filmy. Cestovať časom sa dá aj pozastavením našich ľudských procesov – predstav si pod tým spomalenie telesných funkcií, teda spomalené dýchanie, spomalená činnosť srdca a udržiavanie tela vo vode. Sci-fi filmy to volajú kryo spánok.
Ak majú baktérie (z ktorých si zložený aj ty) pozastavenú činnosť, vhodné podmienky, dostatok potravy a len hibernujú, môžu prežiť milióny rokov. Vďaka nečinnosti nemajú veľkú spotrebu potravy. Na to, aby sme uložili človeka do skutočného kryo spánku ako v sci-fi trhákoch, však stále nemáme dostatočné technológie.
Patrí budúcnosť spaniu?
Vedci aktuálne pracujú na tom, aby dokázali ľudské telo dostať aspoň do čiastkovej hibernácie na pár hodín. Mohlo by to pomôcť napríklad v medicíne. Ak by pacient bojoval o život, mohli by ho v tomto stave previesť do nemocnice a stihnúť operovať. Rozdiel oproti umelému spánku je ten, že orgány aj naďalej musia fungovať, v stave hibernácie nie.
Tieto experimenty zatiaľ na zvieratách neboli úspešné, a tak ľudstvo stále tápa. Skús si ale predstaviť, že by sa o 30 rokov dalo dostať do hibernačného stavu a v rovnakom veku, v akom si zaspal, by si sa aj prebudil a písal by sa rok 2200. Uvidíme, či bude s príchodom tejto technológie patriť budúcnosť milovníkom spánku a či to vôbec prinesie viac úžitku ako škôd.
Zdieľať na