#Sandra Sandtnerová si žije svoj sen. Už od prvého kontaktu s letectvom, počas práce letušky, túžila byť pilotkou. Po 10 rokoch práce na palube sa jej podarilo splniť si tento sen. Aj napriek tomu, že vykonáva na ženu pomerne netradičnú profesiu, svoju prácu miluje a robí ju srdcom.
Prezradila nám aj to, že absolvovanie pilotského výcviku nie je prechádzka ružovou záhradou. Ale tiež to, čo na svojej práci (a lietaní) skutočne zbožňuje!
Si jedna z mála žien, ktorá sa venuje profesii pilotky. Ako si sa k niečomu takému dostala?
Dostala som sa k tomu tak, že som najprv pracovala ako letuška. Hneď počas praktického výcviku na letušku som sa zamilovala do kokpitu. Odvtedy, ako 18-ročná, som vedela, že chcem byť dopravná pilotka a nič iné.
Mojou kariérnou víziou bolo konštruovanie motorov, ale skôr do áut. Okrem toho ma dosť dlho držala túžba byť chirurgičkou. No ale mala som veľký vzťah ku strojom, čo mi stále pretrváva. Veľmi ma to baví a vo svojej práci som sa úplne našla.
Čo si vyžaduje taký pilotský výcvik? V dávnejších rozhovoroch si uviedla, že to bolo náročné nielen psychicky, ale aj z hľadiska financií…
Pilotský výcvik si vyžaduje veľmi veľa – ja som si vybrala modulový výcvik, ktorý sa skladá z viacerých modulov. Išla som postupne podľa toho, ako som si zarábala peniaze. Začínaš licenciou športového pilota, následne sú to skúšky zo 14 predmetov na dopravnom úrade, čo zahŕňa napríklad meteorológiu, prístroje, letecké právo, ľudský faktor atď. Skutočne je toho veľa, ja som sa dokonca „odstrihla“ od okolitého sveta, aby som sa tomu mohla venovať.
Neskôr som si nalietala na malom lietadle hodiny, ďalej som si zväčšovala svoje licencie – z jednomotorového lietadla som prešla na dvojmotorové, potom z vizuálneho lietania na prístrojové lietanie a na záver som si robila výcvik v multi-crew cooperation (výcvik vo viacčlennej posádke).
Je to veľmi dôležité, lebo celý výcvik robíš ako single pilot, si v kabíne sám. Ak chceš byť dopravný pilot, ste tam dvaja. A veľmi dôležitá je kooperácia medzi nami.
V letectve sa zrejme veľa žien nevyskytuje. Máš informácie o tom, aký je podiel nežného pohlavia? Respektíve, máš aj iné kolegyne pilotky?
Stále disponujem informáciou, že vo svete je sedem percent ženských pilotiek. Áno, mám kolegyne, v spoločnosti nás je momentálne päť (z približne 150 pilotov), ktoré aktívne lietame.
Ako ťa berú mužskí kolegovia?
To, ako ma berú mužskí kolegovia, je skôr otázka na nich, nemám to s čím veľmi porovnať (úsmev).
Ako reagujú samotní cestujúci, že ich lietadlo pilotuje žena? Majú nejaké predsudky, alebo je to v dnešnej dobe už samozrejmosť?
Zatiaľ sa mi nestalo, že by mali predsudky. Je to zrejme aj tým, že my sme zavretí v kokpite. Ale vo všeobecnosti si myslím, že mám celkom pozitívne ohlasy a skúsenosti.
Nikdy som nevnímala nič zlé, koniec koncov – každý pasažier má možnosť si vystúpiť, ale to by si nikto podľa mňa nedovolil… Mám teóriu, že žena je rovnako dobrá (často aj lepšia) než mužský pilot.
Majú ženy pilotky nejakú výhodu oproti mužom?
Vôbec nie. Práveže mám trošku pocit, že my ženy musíme vedieť viac ako muži. Mrzí ma, že to takto hovorím, ale ja to vnímam tak, že my skutočne musíme akoby viac dokazovať, že to vieme. Samozrejme, oficiálne je tam rovnováha, ale toto je môj pocit…
Vo svojich príspevkoch spomínaš aj to, aký skvelý je stroj, ktorý pilotuješ. Aké sú hlavné výhody takéhoto lietadla?
Boeing 737 je veľmi veľká stálica, je to najpredávanejšie a najvyužívanejšie komerčné dopravné lietadlo. Na trhu je od roku 1967, čiže je časom overené. Aj to, ako sa riadi – nie je veľmi „preelektrikované“, ako sú dnešné lietadlá, čiže lietaš s ním ako s malým lietadlom niekde na malom letisku. To je na tom veľmi pekné!
Rovnako sa netajíš ani tým, že lietanie miluješ. Čo máš na ňom najradšej?
Samozrejme, že sa tým netajím, ale myslím si, že to miluje drvivá väčšina pilotov. Mám na tom rada aj prostredie letiska, je to celé také pozitívne.
Samozrejme, najradšej mám samotné lietadlo a všetky procedúry, ktoré sú spojené s lietaním – celý ten koncept, ako to funguje, ako so sebou súvisia jednotlivé prístroje a mechanizmy, ktoré máme. Ďalej určite princíp lietania, procedúry, ktoré musíme vedieť.
Baví ma zamýšľať sa nad samotným letom a uvažovať, ako ho čo najekonomickejšie previesť aj z hľadiska počasia. Všetky veci, ktoré my piloti riešime, ma skutočne veľmi bavia a napĺňajú.
Mala si vôbec niekedy strach z lietania?
Ten som nemala nikdy. Paradoxne, bola som jedna z posledných medzi mojimi spolužiakmi na gymnáziu, ktorá letela na dovolenku. Bolo to v čase, keď moji rodičia stavali dom, všetky financie išli do domčeka a my sme dovolenkovali väčšinou po Slovensku. Teraz som to však dobehla – lietam viac než jazdím (smiech).
Z čoho, naopak, máš strach aj dnes?
Z čoho mám dnes skutočný strach, je to, že by sa stalo niečo, pre čo by som už nemohla lietať a vykonávať túto prácu. To by ma veľmi zranilo.
S akými reakciami na tvoje povolanie sa najčastejšie stretávaš? Ako vníma tvoje okolie profesiu, ktorej sa venuješ?
Reakcie sú väčšinou pozitívne. Veľakrát mi to pripadá tak, že ľudia to musia jednoducho spracovať. Rozprávajú sa so mnou, akoby som bola letuška. Samozrejme, nemám s tým najmenší problém. Letuška už nie som, ale bola som ňou 10 rokov.
Vnímajú to tak, že vždy, keď idú na dovolenku, sa ma pýtajú napríklad na turbulencie. Tieto otázky dostávam veľmi často. Inak vo všeobecnosti dostávam veľmi pozitívne reakcie.
Čo je pre teba na tvojej práci najnáročnejšie?
Možno niekedy to, keď je veľmi veľa letov v noci. Je to väčšia záťaž na telo, na druhej strane sa to stáva raz za rok, nie pravidelne. My si veľmi kontrolujeme dostatočný odpočinok pred letom.
Čo naopak na svojej profesii považuješ za najkrajšie?
Najkrajšie na mojej práci je snáď všetko. Naozaj, ten pocit, keď si dá človek letový režim a nechá všetky starosti na zemi a vzlietne. Je to krásne! Ale za pekné považujem aj všetky veci, ktoré súvisia s našou prácou a bavia ma, ako som už spomínala.
Keďže si si vyskúšala aj prácu letušky, ako sa na to spätne pozeráš? Je to výhoda, keď máš ako pilotka za sebou aj takéto skúsenosti?
Som za túto skúsenosť vďačná, aj keď som chcela byť pilotkou čím skôr. Žiaľ, moje „letuškovanie“ trvalo 10 rokov. Bola to ale úžasná skúsenosť, v tejto pozícií som bola ako doma. Často mi aj pasažieri hovorili, že je vidieť, ako veľmi mám rada svoju prácu. Aj napriek tomu, že ja som vo vnútri horela tým, že chcem byť pilotka.
Považujem to však za výhodu – som omnoho empatickejšia voči stevardom, myslím na nich, či majú príjemnú teplotu, v prípade turbulencií a podobne. Som s nimi viac zžitá ako pilot, ktorý si nevyskúšal prácu v kabíne.
Na sociálnych sieťach sa delíš s publikom o veľkú časť súkromia. Ako vnímaš sociálne siete z pohľadu tvorcu?
Som viac tvorca než pasívny sledovateľ. Je mi to vzácne, že som jediná pilotka, ktorá prináša takýto content na Slovensku a v slovenčine. Podobný obsah je prevažne v angličtine, v ktorej som aj ja zo začiatku publikovala svoje príspevky.
Až neskôr som sa zamerala na slovenské publikum. Som veľmi rada, že môžem priniesť náhľady do situácií, s ktorými sa človek až tak bežne nestretne.
Moji blízki sú s tým veľmi stotožnení, dokonca, čo je pre mňa hlavné, aj môj zamestnávateľ, ako môžete vidieť u mňa na profile. Všetko je v rámci mravných hodnôt – jednak som taký človek a jednak by k mojej práci nešlo byť iná. Neviem si predstaviť, že by som používala vulgarizmy.
Trošku ma však mrzí, že ľudia si nevážia, že človek to robí úplne zadarmo, takmer bez reklám. Berie mi to veľmi veľa času a zdá sa mi to aj náročné. Prinášam overené fakty a vedomosti, ale ľudia si to nevedia vážiť. Keď poviem svoj názor na nejakú inú vec a nesúhlasia s ňou, hneď sa hnevajú. Je to také dvojsečné…
Páči sa nám, že vo svojich príspevkoch ozrejmuješ mnoho faktov a vyvraciaš mýty, ktoré majú ľudia s lietaním spojené. Ktorý je podľa teba ten najväčší?
Jednoznačne chemtrails. Toto je téma, kde mi až stoja vlasy dupkom. Je to niečo také fiktívne – stačia tam základné princípy fyziky a človek hneď zistí, že to nie je pravda.
Rovnako ma dokáže pobaviť aj mýtus o tom, že Zem je plochá. Nie je, je guľatá a na póloch mierne sploštená. Či sa to ľuďom páči, alebo nie. Alebo to, že turbulencia je spôsobená vzduchoprázdnom…
Čo by si poradila ľuďom, ktorí majú panický strach z lietania. Myslíš si, že existuje nejaký recept, ako sa toho zbaviť?
Toto je možno skôr otázka na nejakého psychológa. Poviem toľko, že ja som veľmi empatická, lebo sa ma to tiež týka, keď letím ako pasažierka. Je to zvláštny pocit, že vy musíte veriť na 100 percent tým dvom ľuďom, ktorí sedia vpredu zatvorení za nepriestrelnými dverami. Dôverujete im v tom, že vedia, čo robia. Jednoducho, takto to je…
Treba to brať tak, že lietanie je absolútne bezpečné – štatistika za rok 2023 ukázala, že tento rok bol najbezpečnejším za celú históriu civilného letectva. Skutočne sa nie je čoho báť.
Na Instagrame ťa sleduje mnoho ľudí. Stretávaš sa aj s hate komentármi? Ako ich vnímaš?
Jasné, stretávam sa aj s hate komentármi, ale je ich minimum. Primárne sa objavujú na facebookovej stránke, ktorú vediem, na Instagrame to nie je také časté. Na Facebooku mi priali napríklad smrť za to, že som vysvetľovala princíp usadzovania a tvorenia pary, ktorú ľudia vidia za lietadlom.
Naopak, neskutočne si vážim pekné komentáre a to, že si človek nájde čas, napíše mi tam niečo milé… Tých je naozaj veľa a naozaj ma to veľmi teší. (Aj) kvôli tomu to robím…
Čo by si poradila niekomu, kto by si chcel tiež skúsiť takúto profesiu?
To je tak, že nejde o typ zamestnania, ktorý „by sa dal skúsiť“. Musíš to tak cítiť a dávať tomu 100 percent.
Môj pracovný život je životný štýl – zahŕňa to môj vzťah, psíka… Veľakrát sa musím prispôsobovať práci, vyžaduje si to veľkú flexibilitu a je to naozaj niečo, čomu musíš mnoho obetovať. Nechcem povedať, že treba obetovať súkromný život – ten mám veľmi pestrý vďaka mojej rodine, partnerovi a tomu, že tým všetci žijeme. Sme z toho šťastní.
Prezradíš nám, aké máš plány do budúcnosti? Čo je vlastne najväčšou životnou métou pilota alebo pilotky?
Jednoznačne by som sa chcela stať kapitánkou a neskôr výcvikovou kapitánkou, to je môj veľmi veľký sen. Podľa mňa je métou pilota mať balans medzi prácou a súkromným životom – veľmi veľa vzťahov a rodín pri tejto profesií stroskotá, čo je jednou z negatívnych stránok. Chce to pevný vzťah s veľkou trpezlivosťou a rešpektom.
Pre mňa je prianím to, aby som bola šťastná, že lietam, aby som robila to, čo robím. A zároveň aby som bola dobrá partnerka a v budúcnosti mama.
Zdieľať na
Zdieľaní