#Prípravy na ústne maturitné skúšky vrcholia práve v máji. Ako ale zvládnuť všetko s prehľadom, nepodľahnúť stresu a plne si uchovať svoje vedomosti? V dnešnom článku máme odpovede na všetky tieto otázky!

Vytvor si prostredie, v ktorom sa dokážeš sústrediť

Možno to považuješ za bezpredmetné, ale aj prostredie vplýva na to, ako rýchlo a efektívne sa dokážeš učiť. Práve preto by si sa mal vyvarovať rušivým vplyvom, ktoré ťa doslova odkláňajú od učenia. Ideálna izba na vzdelávanie by mala byť presvetlená, uprataná a bez rušivých elementov. To znamená, že by si mal odložiť mobil, počítač, sociálne siete, ale dokonca aj hudbu.

Ak ťa však hudba stimuluje, skús si pustiť niečo jemné a inštrumentálne alebo v dnešnej dobe veľmi populárne frekvencie, ktoré podnecujú tvoj mozog k učeniu. Veľmi dobrým pomocníkom je aj nejaký výrazný objekt, prípadne obraz. Ak to bude červenej farby, je to ideálne. Drobný červený objekt v izbe totiž dokáže stimulovať naše sústredenie. Ak si už ale unavený z interiéru, pokojne vybehni na čerstvý vzduch do hojdacej siete alebo niekam do rozkvitnutého parku.

Plánovanie učiva

Určite budeš súhlasiť, že pri takom enormnom množstve učiva, ktoré sa potrebuješ naučiť na maturity, je nesmierne dôležitý plán. Nie je totiž nič horšie, ako podľahnúť stresu z toho, že sa niečo nestíhaš naučiť. Preto si všetko naplánuj. Včasne dopredu, napr. 2 až 3 týždne, si prečítaj všetky témy z určitého predmetu. V takejto rannej fáze učenia sa nemusíš snažiť zapamätať si všetko detailne, snaž sa iba porozumieť tomu, čo čítaš.

O ďalšie 3 až 4 dni sa opäť vráť ku všetkým látkam z daného predmetu a snaž sa zapamätať si čo najviac. Uč sa už podrobnejšie, pomôže ti, ak si k niektorým udalostiam utvoríš nejaký príbeh, vďaka ktorému si to lepšie zapamätáš. Napríklad rok 1843, kedy Štúr spolu s Hurbanom a Hodžom na fare v Hlbokom uzákonili slovenčinu.

Môžeš si vymyslieť vlastný príbeh, do ktorého zakomponuješ prostredie fary, predstavíš si jednotlivé osoby či trebárs nadšenie Ľ. Štúra, ktoré trvalo ešte presne 18 hodín a 43 minút po uzákonení slovenčiny. Neboj sa vymýšľať si vlastné, často nepodložené detaily, vďaka ktorým si lepšie zapamätáš roky, udalosti či mená aktérov. Rovnako ti pomôže, ak si na malý papierik zapíšeš kľúčové informácie z témy. Vedci totiž potvrdili, že to, čo doslova prejde naším perom, si zapamätáme oveľa jednoduchšie.

Emócie a obrazy udalostí

Je dokázané, že ak si isté učivo dokážeš spojiť s nejakou emóciou, ľahšie si ho zapamätáš. Preto, ak sa učíš napríklad o 1. či 2. svetovej vojne, skús si predstaviť jednotlivé situácie a vži sa trebárs do prepadnutia nemeckej vysielačky v Gliwiciach, ktorou v roku 1939 odštartovala druhá svetová vojna. Predstav si, ako chceli Nemci oklamať Poliakov a vyvolať provokáciu tým, že sa ako samotní nemeckí vojaci SS prezliekli za Poliakov. Napadli tak vlastnú vysielaciu stanicu v prestrojení.

Zaujímavé však? Aké emócie to v tebe vyvoláva? Ako sa zachovali Nemci a čo tým sledovali? Ak si takýmto spôsobom dokážeš interpretovať každú udalosť, nemusíš sa báť, že ti pred maturitnou komisiou vypadne nejaké učivo. Máš ho totiž pevne pospájané a zafixované spolu s obrazmi, príbehom a emóciami.

Ak je ťažké zapamätať si pre teba toľké množstvo udalostí, skús si napríklad pozrieť nejaké filmy týkajúce sa vojny či inej historickej alebo občianskej témy. Dnes už existuje film na takmer každú historickú udalosť a ak uprednostňuješ počúvanie, skvelo ti pomôžu aj naše podcasty Schooltag, vďaka ktorým sa na občianku, slovenčinu alebo dokonca angličtinu pripravíš bez najmenších komplikácii.

Otázky a chyby

Ak už kompletne ovládaš nejaký maturitný predmet či látku, skús si predstaviť, čo by sa ťa daný učiteľ k tejto téme opýtal. Ak ho dobre poznáš, určite si vieš spomenúť, aké nekompromisné otázky použil na teste z biológie či chémie. Skús sa rozpamätať napríklad aj na to, aké otázky kládol pri ústnej odpovedi tvojim spolužiakom. Na základe toho si vypracuj test a otázky k jednotlivým témam.

Na svoj vlastný test si následne odpovedz, a ak v ňom nájdeš chyby či nezrovnalosti, je to vlastne dobré. Pýtaš sa prečo? Štúdia z roku 2014 totiž ukázala, že mozog ukladá spomienky na chyby na špeciálne miesto, aby sa im na ďalší pokus dokázal vyhnúť. Ak teda vo svojich odpovediach urobíš nejakú chybu, tvoj mozog ju už opäť nespraví. Skvelé však?

Povedz niekomu to, čo si sa naučil

Možno si už niekedy zažil ten pocit, keď ťa tvoj kamarát na školskej prestávke poprosil o to, aby si mu vysvetlil, ako sa počíta daný príklad, alebo prečo takto funguje daná chemická reakcia. Je skutočne dôležité, aby sme sa o dané vedomosti s niekým podelili, pretože ak to niekomu povieme, sami si to učivo ešte viac upevníme.

Preto, ak ťa tvoj spolužiak poprosí o objasnenie nejakej témy, vysvetli mu to. Pomôže to nie len jemu, ale aj tebe. Ak však nikto o tvoje naučené kvantá učiva nestojí, usporiadaj si napr. vlastnú TV show doma pred zrkadlom, kedy svojmu imaginárnemu dychtivému publiku budeš vysvetľovať ako prebieha exotermická či endotermická reakcia.

Bonusový tip

Podľa mnohých výskumov je tvoj mozog aktívny práve pri pohybe. Takže, ak sa budeš napríklad prechádzať po izbe a pritom si učivo hlasno opakovať, môže ti to pomôcť. Alebo si naopak daj nejaký menší tréning pred učením, ktorým aktivuješ svoj mozog. Predovšetkým ale nelež v posteli, takýmto spôsobom ti to pôjde veľmi pomaly a zdĺhavo. A ak si už vyčerpaný z učenia, rozhodne si daj malú pauzu, ktorá obnoví tvoje plné sústredenie.

Tak čo, pomohli ti dnešné tipy? Pre ešte viac informácii sleduj Hashtag.sk a počúvaj naše vedomostné podcasty Schooltag!