Ako napísať bakalársku či diplomovú prácu? Dodrž tieto pravidlá a máš ju raz-dva!

Bakalárska práca

Ako napísať bakalársku či diplomovú prácu? (Zdroj: Getty Images)

#Blíži sa termín výberu a spracovania záverečných prác vysokoškolákov. Tí šikovnejší už svoju tému a školiteľa našli, ostatní si musia vybrať z ponuky, ktorá ostala. Ako má vyzerať bakalárska či diplomová práca, ako správne uvádzať zdroje a zostaviť jej obsah, aby si nemal veľkú zhodu a nevytvoril si plagiát?

V článku sa dočítaš:

Ako vybrať tému práce

Téma tvojej práce je niečo, čo ťa bude sprevádzať počas celého roka. Vyber si preto problematiku, ktorá ťa zaujíma, o ktorej veľa vieš a ktorej sa prípadne venuješ. Čím viac informácií o nej máš, tým menej sa budeš musieť pripravovať. Samozrejme, téma práce a problematika musí byť priamo spojená s odborom, ktorý študuješ.

Ak už vieš, čomu sa chceš venovať, prelúskaj internet a pozorne si všímaj nasledovné:

  • Je o danej téme dostatočné množstvo zdrojov? V práci musíš svoje tvrdenia podložiť overenými zdrojmi a hodnovernými faktami (najmä v teoretickej časti). Ak ich na internete ani v knižniciach nenájdeš dostatočne veľa (aspoň dvadsať), tvoje písanie bude náročnejšie.
  • Existuje už práca, ktorá sa problému venovala? Na webe CRZP (centrálnom registri záverečných prác) si over, či už tvoju tému niekto spracoval. Ak áno, je vysoká šanca, že sa v tvojej práci veľa zdrojov zopakuje (respektíve bude mať vysokú zhodu). Veľmi pravdepodobný je aj fakt, že možno nič nové do problematicky neprinesieš.

Téma práce je alfou a omegou. Mala by byť ihneď jasná a už samotný názov práce musí napovedať, čo v nej budeš riešiť. Záverečné práce však idú ruka v roku aj so školiteľom. Od starších študentov si prever, ktorí z nich často odpisovali na maily a pomáhali napríklad pri získavaní zdrojov. S týmto školiteľom sa ti bude práca pripravovať jednoduchšie.

Ako nastaviť metodiku a ciele

Metodika a ciele práce sú často najproblémovejšia časť projektu. Cieľ, ako jeho názov napovedá, je výsledkom práce. V teoreticko-empirickej práci ide napríklad o sumár vedomostí alebo o zistenie nových vedomostí. V praktickej práci je cieľom niečo „hmatateľné“, teda experiment alebo výskum, ktorý v práci opíšeš. Cieľ nemusí byť len jeden, môžeš si určiť hlavný aj vedľajšie ciele, ktoré musíš splniť, aby si sa k hlavnému vôbec dopracoval.

👉 MOHLO BY ŤA ZAUJÍMAŤ:
7 beauty tipov, vďaka ktorým tvoja pleť zažiari aj v zime: Šiesty je naozaj dôležitý!

Metodika práce je spôsob, ako sa k cieľu alebo cieľom dostaneš. Musíš v nej vysvetliť, aký spôsob skúmania využívaš, odkiaľ čerpáš nazbierané dáta, ako prebieha prípadný výskum alebo prieskum a podobne. Pointou je, že ktokoľvek by chcel tvoju problematiku riešiť tvojou metodikou práce, mal by prísť k rovnakému cieľu ako ty.

Najčastejšie metódy skúmania sú:

  • Pozorovanie: Ide o vopred dohodnutú metódu, počas ktorej výskumník (teda ty) sleduje a zaznamenáva experiment. Napríklad, počas výskumu televíznych reklám je pozorovaním pravidelné sledovanie kanálov a zaznamenávanie reklám.
  • Analógia: Súvisí s pozorovaním a ide o hľadanie spoločných znakov medzi subjektmi. Napríklad, spomínané reklamy (dĺžku aj čas vysielania) môžeš porovnávať medzi jednotlivými televíznymi kanálmi.
  • Analýza: Je to skúmanie malých častí problému, ktoré vedú k pochopeniu celku. Napríklad, znakmi nakrúcania filmov vybraného režiséra vieš určiť štýl jeho tvorby.
  • Syntéza: Syntéza je opakom analýzy, je teda rozoberaním celku na menšie časti.
  • Porovnanie: Aj porovnávaním vieš dôjsť k jadru problému. Daj si však pozor, aby si mal počas porovnávania dobre stanovené premenné. Odborne sa mu v záverečných prácach hovorí aj komparácia.
Na úvod odporúčame rešerš
Na úvod odporúčame rešerš (Zdroj: Getty Images)

Kde hľadať zdroje

Zdroje sú neodmysliteľnou súčasťou bakalárskej a diplomovej práce. Každé tvrdenie, ktoré si v nej nedokázal vlastným výskumom, musíš mať podložené a to najlepšie odborníkmi v danej problematike. Sú dva základné spôsoby hľadania zdrojov:

  • Knižnice: Univerzitné knižnice sú plné kníh o každej problematike, ktorej sa škola venuje. Obsahujú takmer všetku povinnú aj odpočúvanú literatúru a dostupné ich máš ako študent za pár drobných. Nájdeš v nich aj knihy písané samotnými pedagógmi tvojej univerzity.
  • Internet: Pri skúmaní nových problematík je vhodné zavítať aj na internet. Aj tu nájdeš voľne dostupné publikácie, ktoré sa ešte nedočkali knižnej podoby, prípadne články odborných magazínov, ktoré tiež dokážu ponúknuť zaujímavé tvrdenia. Čím viac však z internetu čerpáš, tým vyššiu zhodu môže mať tvoja práca s dielom niekoho iného.

Rešerš

Pred hľadaním zdrojov odporúčame vytvoriť si rešerš. Ide o súbor všetkých diel, ktoré obsahujú teóriu či informácie k tvojej problematike. Ak sa ti nechce tráviť hodiny jeho hľadaním, za menší poplatok ti ho vytvorí aj knihovníčka na univerzite. Pamätaj, že čím viac kníh prečítaš, tým menej budeš musieť citovať.

👉 MOHLO BY ŤA ZAUJÍMAŤ:
KVÍZ Si pravý fanúšik Moma? Dáš tento kvíz na plný počet?

Ako má vyzerať obsah práce

Obsah práce je osnova, ktorej sa budeš počas písania držať. Spravidla sa delí na tri veľké kapitoly:

  • Teoretickú: V nej opisuješ všetku dôležitú terminológiu, ktorá ti pomôže v neskoršom empirickom alebo praktickom výskume. Logicky a postupne v nej vysvetľuješ všetky vedomosti z odboru potrebné k druhej časti. Tvorí približne polovicu jadra práce.
  • Empirickú/praktickú: Ide o druhú veľkú kapitolu, v ktorej vedomosti z teórie zužitkuješ a venuješ sa už spomínanému výskumu. Aj táto časť zaberá približne polovicu jadra práce.
  • Metodiku a ciele: Zvyčajne sa píšu v jednej kapitole a to buď pred teóriou alebo medzi teóriou a empíriou/praxou – podľa toho, kde to v práci viac sedí (alebo kde to univerzita vyžaduje). V bakalárke majú metodika a ciele zhruba dve až tri strany, v diplomovke pokojne aj štyri či viac.

Samozrejme, nezabúdaj aj na úvod (jedna až dve strany – pred teóriou), záver (dve až tri strany – po empírii/praxi), použitú literatúru a prílohy. Tu je príklad obsahu:

  • Abstrakt s kľúčovými slovami (treba ho pripraviť samostatne v dvoch jazykoch, nepíše sa však do obsahu),
  • Predhovor (zdôvodnenie, prečo sa téme venuješ, takisto nie je súčasťou obsahu),
  • Obsah (nečísluje sa)
  • Úvod
  • Teória (ak je pred metodikou, čísluje sa ako kapitola 1, od nej sú odvodené kapitola 1.1, kapitola 1.2, kapitola 1.2.1 a tak ďalej),
  • Metodika a cieľ práce,
  • Empirická/praktická časť (kapitoly sa číslujú podobne ako v prípade teórie),
  • Vyhodnotenie (nevyžaduje sa),
  • Záver,
  • Použitá literatúra (nečísluje sa),
  • Prílohy (nečíslujú sa a nerátajú sa do celkového počtu znakov).
Zdroje nájdeš v knižnici
Zdroje nájdeš v knižnici (Zdroj: Getty Images)

Ako má vyzerať teoretická časť

Pri teoretickej časti práce je dôležité myslieť na to, že ju budú čítať aj iní profesori. Daj si preto pozor na logickú nadväznosť a neskáč z jednej problematiky na druhú. Vytvor si podkapitoly s kľúčovými slovami, vďaka čomu si vybuduješ osnovu.

Postupuj tak, že objasníš dôležité pojmy, ktorým sa budeš venovať. Do teórie patrí všetko, na čo si neprišiel svojím skúmaním a zároveň ide o potrebné veci k danému skúmaniu. Napríklad, ak budeš riešiť politické rozhovory v televízii, patrí sem všeobecné zaradenie týchto relácií a všetkých pojmov, ktoré s tým súvisia.

👉 MOHLO BY ŤA ZAUJÍMAŤ:
KVÍZ z hodín literatúry: Budú sa z teba učitelia chytať za hlavu?

Zdrojovanie

Mimoriadne dôležité je správne uvádzanie zdrojov použitých informácií. Každé tvrdenie, ktoré nie je tvoje a neprišiel si naň svojím výskumom, musí byť uvedené na prameň, v ktorom si ho našiel. Túto funkciu nájdeš priamo vo Worde a to v sekcii ReferenciaVložiť poznámku pod čiarou. Dôležité je dodržiavať aj správy zápis, ktorý nájdeš na webe školy (líši sa totiž od typu publikácie).

Zdrojovať môžeš dvojako:

  • Citácia: Ide o presné odpísanie citátu. Píše sa v úvodzovkách a v kurzíve. Daj si však pozor, pretože čím viac citácií použiješ (najmä z internetu), tým väčšiu zhodu môže tvoja práca dosiahnuť.
  • Parafráza: Parafráza je opísanie problematiky, ktorú niekto už vysvetlil. Na rozdiel od citácie sa nepíše v presnom znení, ani v úvodzovkách, ani v kurzíve. Používa sa, keď autor vysvetľoval problematiku pridlho na to, aby sa zmestila do krátkej citácie. Vďaka tvojmu opisu „vlastnými slovami“ sa zároveň znižuje pravdepodobnosť zhody.

S empirickou/praktickou časťou pomôže školiteľ

Každá empíria a každá prax je iná. Ani pri jednej z nich neexistujú presné pravidlá, ktorými sa treba riadiť. Pomôcť s nimi ti môže školiteľ práce.

Empirická práca skúma problém takzvane „na papieri“, teda jej výstup je napríklad porovnanie a vyhodnotenie problematiky. Výsledkom praktickej práce je však produkt, audiovizuálne dielo alebo činnosť. Jej prínos sa považuje za väčší a aj samotné písanie a skúmanie je náročnejšie.

Ako sa pripraviť na obhajobu

Samotná obhajoba práce má iné kritériá na každej jednej univerzite. Vo všeobecnosti však platí, že na svoju obhajobu budeš mať 10 až 15 minút. Počas tohto limitu popíšeš prínos svojej práce a metodiku, ktorou si dospel k čiastkovým cieľom aj tomu hlavnému. Vopred si priprav prezentáciu na približne 10 slidoch a nacvič si rozprávanie.

Počas obhajoby rozprávaj pokojným tempom a zrozumiteľne. V prezentácii si poznač len kľúčové slová a dôležité body, o ktorých budeš hovoriť, a nie celé vety. Veríme, že každý, kto sa skutočne venoval svojej práci, nebude mať s jej obhajobou problém. Držíme palce!

Čaká ťa záverečná práca na vysokej škole?


Ešte viac zaujímavých noviniek, tipov, vtipov a inšpirácie? Poď na náš TikTok!

Zdroj: hashtag.sk
Odporúčame