Unikátna vodná trasa je ako stvorená pre letné dobrodružstvo: Baťov kanál si užiješ s priateľmi aj rodinou

Baťův kanál. Zdroj: Wikipedia/Fojsinek

#Milovníci splavovania u nás poznajú hlavne možnosti na riekách Hornád či Hron. Samozrejme, nie sú jediné. Vodu si užiješ aj na Nitre či Malom. No pokiaľ si chceš užiť skutočný vodácky oddych, rozhodne sa vyber k našim západným susedov. V Česku na teba totiž čaká unikátna stavba, ktorá je svetu známa ako Baťov kanál (Baťův kanál).

Ide o vnútrozemskú vodnú cestu na území Česka a čiastočne aj Slovenska. Vedie z Otrokovíc do Skalice, nadväzuje však aj na splavné úseky rieky Moravy, od mesta Kroměříž po mesto Otrokovice, a od Skalice po Rohatec a Hodonín, na ktoré je plánované jeho napojenie.

Plán legendárneho Tomáša Baťu

V roku 1927 ožila myšlienka regulácie toku rieky Moravy. Tá v tom čase zaujala známeho veľkopriemyselníka Tomáša Baťu. Realizácie sa už však nedožil a tento plán prebral až Jan Antonín Baťa. Pre svetoznámu obuvnícku firmu mala vodná cesta hneď niekoľko významov. Okrem starej myšlienky o prepojení všetkých európskych veľtokov za účelom obchodu a cestovania to bola hlavne preprava lignitu z bane v Ratíškovciach do tovární a teplární Otrokovice. Tá totiž bola pre samotnú železnicu nevýhodná.

Záplava bocianov, vínna polievka aj dom kuriozít: Toto všetko stihneš za jeden deň na skok od Bratislavy

Stavba prebiehala v rokoch 1934 až 1938. Dĺžka plavebnej trasy bola v tom čase necelých 52 kilometrov. Kanál mohli využívať nákladné člny o nosnosti 150 ton, plavebná hĺbka dosahovala až 1,5 metra. Trasa začínala v Otrkoviciach a končila v Rohatci pri prekladisku lignitu. Na trase bolo 14 plavebných komôr, ktoré pomáhali prekonať výškové rozdiely hladiny. Pri každej z týchto plavebných komôr bol vystavaný malý domček na obsluhovanie, ku ktorému patrilo malé hospodárstvo.

Stavby, ktoré predbehli dobu

Museli byť vybudované aj ďalšie technické zariadenia – napríklad zdvíhacie železničné mosty alebo hate s automatickou reguláciou výšky hladiny v zdrži. Zaujímavá môže byť napríklad aj križovatka kanálu a rieky Moravy pri obci Vnorovy. Kanál má o niekoľko metrov vyššiu hladinu ako rieka, preto je pod dnom vybudované potrubie, ktoré zaisťuje rovnakú hladinu v oboch úsekoch kanálu. Časť takýchto technických zariadení bola zničená počas druhej svetovej vojny a nebola obnovená, časť existuje dodnes.

Československo mohlo mať vlastný ostrov v Jadrane: Na Adriaport by si sa dostal za 2 hodiny podzemným tunelom

Dôležité však je, že už od roku 1939 sa po Baťovom kanáli plavila aj výletná loď Mojena, čo bolo počiatkom turistiky. V 60. rokoch minulého storočia bola po znárodnení celej firmy doprava na prieplave úplne zrušená a celá táto unikátna plavba začala zapadať prachom.

Turistický sen

V 90. rokoch 20. storočia sa objavili snahy obnoviť prieplav pre turistické účely. V roku 1996 vznikla z iniciatívy tunajších obcí Agentúra pre rozvoj turistiky na Baťovom kanále. Projektom bola aj podpora súkromných požičovní lodí. V roku 2002 vznikla spoločnosť Baťov kanál, ktorá sa snaží podporovať organizáciu dopravy, podnikateľov, prevádzku informačných centier a rozvoj turistického ruchu.

Tieto miesta ťa dostanú neskutočnými výhľadmi: Máme pre teba tipy z prvej ruky, ako si užiť rakúske Alpy na bicykli aj pešo

V súčasnosti je Baťov kanál vodná cesta triedy 0. Jeho dĺžka od Otrokovíc do Skalice je približne 53 km. Existujú aj spomínané splavné úseky od Kroměříža do Otrokovíc a od Skalice do Hodonína a Rohatca, ktoré nenadväzujú na zvyšok vodnej cesty. Nájdeš tu ubytovanie, možnosť plaviť sa na veľkých lodiach s celou rodinou či požičovne lodiek, na ktorých môžeš zažiť skvelé letné dobrodružstvo.

Svetlá budúcnosť

V blízkej dobe je dokonca plánované predĺženie Baťovho kanála dvomi smermi. Smerom na juh do mesta Hodonín – toto predĺženie by zaistila plavebná komora vedľa súčasnej hate na rieke Radějovka (pri prístave Skalica) a rozšírenie vodného koryta na nesplavnom úseku pod haťou v dĺžke asi 800 m. Súčasťou projektu je takisto vybudovanie novej lávky pre chodcov a cyklistov, ktorá by zabezpečila dobré prepojenie medzi českou a slovenskou stranou. Následne by sa mohol vybudovať severný smer do mesta Kroměříž. Po zrealizovaní týchto dvoch predĺžení by sa dĺžka súvisle splavného úseku Baťovho kanála zvýšila zo súčasných 53 km na približne 76 km. A to by stále nemuselo byť všetko. Tak čo, balíš si veci?

https://www.instagram.com/p/BjxGy55Da0W/

Zdroj: wikipedia.com, splavujeme.sk, batacanal.cz
Odporúčame