#Len si to predstav – žiadne potenie sa v aute či autobuse na chorvátskej diaľnici a ani žiadne stresy na letisku. Pohodlne by si nastúpil so svojou rodinou alebo partiou známych na vlak v Českých Budějoviciach a za približne dve hodiny by si sa dostal priamo na slnečný Jadran. Vystúpil by si na malebnom umelom ostrove menom Adriaport, rozvalil by si sa na pláži a dal si poriadne vychladené pivko. To všetko s vedomím, že sa stále nachádzaš vo svojej domovine.
Takto približne vyzeral megalomanský projekt, ktorý dodnes nemá vo svete obdobu. Stojí za ním profesor a vizionár Karel Žlábek, no a my ti ho dnes s veľkou radosťou predstavíme. Príbeh Adriaportu by si totiž mal rozhodne poznať.
Niečo podobné vo svete nenájdeš
Pán Žlábek začal na svojom nápade pracovať už po druhej svetovej vojne. Tento futuristický projekt sa ti možno zdá ako úplná hlúposť, no je dôležité podotknúť, že skutočne existovali mimoriadne podrobné plány a výpočty na stavbu 450-kilometrovej trate, ktorej väčšina viedla pod zemským povrchom. Reálne kontúry začal naberať v 70-tych rokoch minulého storočia, kedy Žlábek pracoval v štátnom Pragoprojekte.
Extrémne dlhý tunel mal ísť popod celé Rakúsko až na územie dnešného Slovinska, kde by vyústil na pobreží Jadranského mora. Úplným vyvrcholením mal byť umelo vytvorený ostrov Adriaport. Ten mal vzniknúť z vyťaženej zeminy počas razenia gigantického tunelového systému popod niekoľko európskych štátov. Najdôležitejším mal byť prístav, vďaka ktorému by Československo získalo možnosť dopravovať množstvo tovaru po tejto mimoriadnej obchodnej ceste.
Hotový už na budúci rok
Ako informuje Denník N vo svojom obsiahlom článku, za jeden deň mohlo tunelom prejsť až 52 vlakov v oboch smeroch, z toho iba osem z nich by bolo osobných. V tom čase sa totiž na turistiku neprihliadalo v takom veľkom merítku ako dnes. Výstavba mala prebiehať na etapy a pokiaľ by ju naozaj vtedajšia vláda odklepla, trasa by bola hotová už tento rok.
Aj napriek tomu, že tento vizionársky projekt mal pevné podklady, existovalo množstvo problémov, ktoré by bolo treba vyriešiť. Nejde ani tak o samotnú stavbu, pokiaľ by štáty neprotestovali, všetko mohlo reálne vzniknúť. Veľkým otáznikom bol samotný ostrov. Na jeho vytvorenie totiž mohli použiť zeminu z razby, no z ekonomických dôvodov iba z niekoľkých posledných desiatok kilometrov (preprava zvyšku by bola mimoriadne nákladná). To by však znamenalo, že na vytvorenie Adriaportu by nebolo dostatok pôdy.
Problémové financovanie
Ďalším, a samozrejme, najväčším problémom, bolo financovanie. Podľa portálu Aha! by bola potrebná suma v približnej výške celého českého štátneho rozpočtu, čo v čase hlbokého komunizmu rozhodne nebolo možné. Dnes, s účasťou Európskej únie pravdepodobne áno, no vzhľadom na otvorené hranice a lacné letenky je tento nápad z pohľadu doby neekonomický.
Okrem toho sa tiež šuškalo, že komunistický režim by nedovolil tak veľké upevnenie postavenia Československa, ktoré by po prístupu k moru rozhodne získalo. Projekt sa teda nakoniec uložil k ľadu. No nemôžeme s určitosťou povedať, či ho raz niekto neopráši. Niet pochýb, že keby tento projekt skutočne vznikol, asi by sa v Česku a na Slovensku našlo len málo ľudí, ktorí by proti nemu protestovali.
Môžeš si pozrieť aj film
Mohol to byť vydarený nápad. Okrem tisícok pracovných miest by nám totiž priniesol vytúžené spojenie priamo s morským pobrežím. Otázkou však ale zostáva, komu by celá stavba patrila po rozdelení Československa? Odpoveď je viac menej jasná, no asi si nechceme priznať, že by sme ťahali za kratší koniec.
Mimochodom, v roku 2013 vznikol aj krátkometrážny polofiktívny film s názvom Návrat do Adriaportu, v ktorom je možné vidieť, ako približne mohol ostrov vyzerať. Ústrednou zápletkou je rozhovor Gustáva Husáka s profesorom Žlábkom, ktorý sa mu snaží predstaviť svoju víziu.
Na záver tu pre teba ešte máme silnú myšlienku samotného Karela Žlábka, ktorý v rozhovore s Janom Tůmom povedal: „Za to, čo ročne dajú veľmoci na vyzbrojovanie, by bolo možné postaviť 40 mojich tunelov.“ A nám nezostáva nič iné, než dať tomuto, dnes už zosnulému vizionárovi, za pravdu.
Zdieľať na