#Rakúsko je od Slovenska na skok. Vďaka výbornej infraštruktúre tam môžeš risknúť dovolenku aj úplne na blind, ako sme to urobili my. Keďže sme klasicky pred odchodom nič nestíhali a roboty bolo viac ako zvyčajne, rozhodli sme sa ísť do Álp. Do auta sme zbalili stany, varič a ešus, výbavu, na kufor zavesili bicykle a išlo sa. Rozhodli sme sa prespať pár nocí aj v okolí Salzburgu, ktorý je od Bratislavy zhruba 3,5 hodiny jazdy. Z neplánovaného výletu sa nakoniec vykľulo celkom bláznivé dobrodružstvo.
Nasadať, vyrážame!
Nasmerovali sme si to teda ku krásnemu jazeru Zell See, ktorého ľadovcová voda je tak čistá, že máš pocit, akoby si sa z nej mohol napiť. Na zahodenie nie sú ani výhľady na okolité hory. Cez mobil (vďaka za koniec roamingu, EÚ!) sme si pozreli kempingy a vybrali si jeden priamo na pláži Panorama Camp s 4,1 hviezdičkami na Google.
Nevedeli sme do čoho ideme, no povedali sme si, že jednu noc prežijeme hocikde. Ak sa nám nebude páčiť, presunieme sa predsa ďalej – veľká výhoda kempovania! Z Bratislavy sme vyrazili až okolo obeda a tak sme si neboli istú, či bude recepcia v kempe ešte otvorená. Pre istotu sme im zatelefonovali, (po anglicky kein Problem) a overili si to. Posledné kilometre sa javili ako nekonečné, ale dedinky rozlezené na úpätí svahov a historické zámky na kopcoch boli nádherné.
Jeden z najlepších kempov
Prišli na poslednú chvíľu. Zarazila nás značka FULL, ale našťastie platila len pre karavany. Stany sa v Panorama Campe môžu rozložiť voľne na veľkej lúke, čo je skvelé. Poloha je perfektná, kemp susedí s poľom a je ďaleko od cesty, čiže čakaj úplný pokoj. Vedie ho milá rodina s deťmi, za plotom sa pasú ich dvaja poníci.
V kempe je čistejšie ako v mnohých hoteloch, teplá voda v sprche bez obmedzenia, vždy dostupné mydlo aj toaletný papier. Na dve noci za dva stany a troch dospelých sme zaplatili okolo 80 eur. Mali sme za to luxusné spanie v úplnom tichu. To nie je žiadna normálka. Kto už má čo-to po kempoch pochodené vie, o čom hovorím – už som spala vedľa diskotéky aj kruhového objazdu.
Po rozbalení stanov sme si objednali na recepcii pizzu a pivo a začali plánovať výlet na ďalší deň. Celý región tu má, samozrejme zadarmo, prehľadné informačné brožúrky – extra na turistiku, extra pre cyklistov. Priateľ bol nadšený z presných máp cyklistických okruhov Iron Mana (veľmi dlhý triatlon) z predošlých ročníkov a hneď si vybral, ktorý skúsi ako prvý. My s mamou sme sa rozhodli pre ľahký výlet na bicykloch smerom ku Großglockneru, kde je údolie Käfertal s brutálnymi výhľadmi na trojtisícové kopce s ľadovcami.
Radosť bicyklovať
Ráno, pred výletom, sme si odbehli do miestneho supermarketu pre zásoby, a po veľkých raňajkách sme vyrazili. Cesta pre cyklistov vedie okolo celého jazera Zell See a je ideálna pre krosové alebo horské bicykle. Je dobre značená a vedie oddelene od hlavnej cesty, čo je veľmi fajn. Po asi 10 kilometroch roviny sme prišli do horskej dedinky Fuchs an der Großglockner, odkiaľ inak štartujú celkom zaujímavé turistické okruhy a odbočuje sa tu do kúpeľov. My sme bicyklovali ďalej smerom ku mýtu, ktoré musia za cestu pod Großglockner platiť všetky autá a motorky a odkiaľ sa vyráža aj do doliny Käfertal. Tu sme narazili na problém.
Keď nevládzeš, okúp sa
Cesta začala za dedinou riadne stúpať a cyklopruh nikde. Obiehalo nás nenormálne množstvo áut a hučiacich motoriek, čo zavŕšila kolóna asi 30 štvorkoliek. S nechápaním sme na nich pozerali, čo si páni vysvetlili inak – mysleli si, že sme z nich priam unesené, tak túrovali motory, čo to dá. Šliapali sme ešte asi kilometer nepríjemným kopcom, protidúce autá za sebou nechávali ťažký smrad spálených bŕzd. Vtedy to mama vzdala. Bolo teplo, pomerne neskoro a ostávalo nám asi 200 ďalších výškových metrov. Meníme plán a ideme sa kúpať.
Milým zistením bolo, že náš kemp má pláž pre verejnosť, ktorá vyzerá ako také krajšie kúpalisko – pokosený trávnik, toalety, ihriská pre deti, ihriská na plážový volejbal a mólo. Vstup je zadarmo. Prevádzku financujú z daní, ktoré tu každý turista necháva. Voda v Zell See je chladná, ale osviežujúca a kryštálovo čistá. Síce sa musíš pomerne dlho brodiť plytčinou, keď sa z nej dostaneš, výhľad stojí za to! Pri plávaní sa pred tebou týčia vrcholce Kitzsteinhornu (3 202 m) a v pozadí sa črtá Großglockner. V duchu som nadávala, že môj mobil nie je vodotesný a nemôžem si tento gýč odfotiť.
Je dobré myslieť na poistenie
Poobede sa s Matúšom vyberáme pokoriť Großglockner na cesťákoch. 13 kilometrov neprerušovaného stúpania, 1 400 výškových metrov, nespočetne veľa serpentín. Na kase pre autá platíme 4 eurá za poistenie, kde sa píše, že sa nám môže udiať aj vážny úraz s následkom invalidity, za čo by nám zaplatili 15 000 euro. Aspoň niečo, smejeme sa.
Ak sa tam na bicykli vydáte, nezabudnite teda na poistku. Takmer nič nestojí a jeden nikdy nevie. Aj keď je pravdou, že viac nehôd tam mávajú autá ako cyklisti. Šliapanie hore je celkom v pohode, spríjemnené krásnymi výhľadmi. Najnepríjemnejší je posledný úsek pod Edelweißspitze, kam vedie fakt strmá cesta s mačacími hlavami – medzi cyklistami známe pavéčko. Vytrasené ruky a nohy na záver a vyšli sme hore.
Skoro ako na Tour de France
Trvalo nám to hodinu a trištvrte a spálili sme 822 kilokalórií. Tie sme doplnili v chate jahodovou tortou, kávou a colou. Vonku sa však zatiaľ začalo stmievať a čo je horšie, ochladzovať. Hore sme vyšli len v tenkých dresoch a Matúš svätosväte tvrdil, že tam nebude zima. Veď je predsa všade teplo, čiže bundy alebo vesty sme nechali v aute a vzali si radšej viac jedla. Dostali sme však nápad. V 30. rokoch riešili podobný problém cyklisti na Tour de France tak, že si v kaviarni vzali noviny a strčili si ich pod dres, čím si vytvorili také papierové brnenie. Ujo chatár sa celkom pobavil, keď sme ho poprosili o noviny, no zdalo sa, že už takúto otázku dostal.
Obrnili sme sa novinami vpredu aj vzadu a ponáhľali sa zjazdovať. Matúšove karbónové rámy kolies celkom horeli, musel si dávať chladiace prestávky, ktoré som ja využila na cvičenie a pri kraji cesty som poskakovala a drepovala ako blázon. Šoféri z nás nechápali. Zima mi bola taká, že som takmer nevedela brzdiť. A čo je horšie, triasla som sa aj s celým bicyklom, čo v takej 40-tke nie je práve bezpečné. Zjazd bol teda tragikomický, no za tie výhľady to stálo!
Naša púť pokračuje
V kempe sme nakoniec ostali ešte jednu noc a potom sme si to nasmerovali na Kaprun. Cestička sa vlnila úzkou dolinou, stúpali sme stále vyššie míňajúc záchytné parkoviská, no nikto nás nezastavil. Skončili sme doslova až na konci cesty. Parkovanie s navigátorom zadarmo, krása, tešili sme sa. Na parkovisku sme zbadali nejaké autobusy kyvadlovej dopravy, ktoré už boli takmer plné a vyzerali, že sa čochvíľa pohnú. Naskočili sme dnu aj my a viezli sa s vyššie, priamo cez srdce hory v sieti tunelov, ktoré slúžia na obsluhu vodných priehrad.
Autobus bol plný zmiešaných kultúr z celého sveta. Hneď pri nás stála rodina ortodoxných Židov a vedľa nich zas omamným parfémom navoňané Arabky v burkách, z ktorých im bolo vidno iba krásne smejúce sa oči. Akurát som si v duchu vravela, že to je výchova k tolerancii v praxi, keď autobus zastavil. Prestupovalo sa tu na zubačkovú lanovku, čo znamenalo ďalší problém – nemali sme lístky.
Nádherné výhľady zo zubačky
Uprosili sme teda šoféra, či nás nevezme naspäť, aby sme si lístky kúpili. S výrazom baby bláznivé v tvári otvoril dvere a vychutnali sme si súkromnú jazdu v strmom tuneli. Už s lístkom sme za chvíľu smerovali naspäť. Takmer vertikálna zubačka je inak najvyššia v Európe. Cestou sme prechádzali okolo spodnej priehrady Wasserfallboden a vystúpili až úplne hore, pri obrovskom jazere Mooserboden, ktoré leží vo výške 2 040 metrov nad morom a je obklopené tými najvyššími a najvzácnejšími vrchmi Rakúska.
Veľa muziky za málo peňazí
Videli sme aj Grosses Wiesbachhorn (3 564 m) a s prekvapením sme zistili, že vzadu je aj sám pán Großglockner (3 798 m). Okolo jazera vedie viacero príjemných chodníkov s vyhliadkami, ak prídeš skoro ráno, môžeš si vyšľapať do chaty nad jazerom a pozrieť si to celé zvrchu.Spokojné sme sa pohodlným tempom poprechádzali popod tú nádheru a pekne sa zviezli autobusmi naspäť k autu. Tento výlet nás stál 22 euro na hlavu a pokojne by som zaňho dala aj viac. V aute nás už čakali pobalené stany a naložené bicykle. Podvečer sme sa presunuli do Innsbrucku. O tom, čo sa dá bez plánovania objaviť v Innsbrucku ti poviem zase nabudúce.
Ak by si si chcel takúto dovolenku zorganizovať aj ty, odporúčam interaktívne mapy na stránkach turistických regiónov, kde si vieš nájsť ubytovanie, naplánovať trasy pre všetky športy a ešte ti to vypľuje aj prevýšenie a náročnosť. Šťastnú cestu!
Zdieľať na