#Monogamia bola v západnej kultúre až donedávna zaužívaná, no čoraz viac sa od nej vzďaľujeme. Opýtali sme sa výskumníka Štefana Petríka, ktorý pôsobí ako vysokoškolský učiteľ na Katedre psychológie Pedagogickej fakulty UMB v Banskej Bystrici. Prečo podvádzame partnerov či partnerky, prečo preferujeme krátkodobé vzťahy a prečo každé piate manželstvo končí na Slovensku rozvodom? Doktor Petrík nám predstavil viaceré svoje zaujímavé výskumy.
Na úvod sme sa v skratke rozhodli vysvetliť pojem monogamie, ktorý nemusí byť každému známy.
Čo je monogamia?
Monogamia je stav, keď sa osoba zaväzuje byť v romantickom alebo sexuálnom vzťahu len s jednou osobou. V monogamnom vzťahu si partneri sľubujú, že nebudú hľadať romantické alebo sexuálne uspokojenie mimo svojho vzťahu a že budú verní jeden druhému.
Monogamia je považovaná za štandard v mnohých kultúrach a spoločnostiach, ale existujú aj kultúry, ktoré podporujú viacnásobné manželstvá alebo polygamné vzťahy. V súčasnej dobe sa monogamia považuje za bežnú a akceptovanú formu vzťahu v západnej kultúre, aj keď existujú rôzne názory a prístupy k tomu, čo znamená monogamia pre jednotlivcov a pre spoločnosť ako celok.
V minulosti (povedzme pred 100 rokmi) bola monogamia viac-menej bežná, dnes ani nie je. Prečo je to podľa vás tak?
Žijeme v úplne inej dobe. Tak, ako sa technika a celkovo spoločnosť mení a rozvíja, menia sa aj partnerské vzťahy. Dôvodov a teórií na to, že niekto nepreferuje monogamné vzťahy, existuje niekoľko. Samotná monogamia bola z rôznych aspektov aj v minulosti diskutovaná.
V tejto súvislosti je dôležité položiť si viacero otázok: Je človek monogamným tvorom? Nie je monogamia vštepovaná skôr kultúrou, nie je monogamia len akýmsi romantickým ideálom? Čo by sa dialo, ak by monogamia absolútne neexistovala?
Monogamia je podľa viacerých odborníkov len nástrojom na reguláciu nášho sexuálneho života a jej cieľom je prinášať do nášho života usporiadanosť. Monogamia je podľa iných odborníkov romantickým ideálom. Kto by nechcel, nesníval a netúžil po dokonalom partnerovi, pri ktorom strávime celý život?
Realita je ale inde, nemyslím si, že existuje dokonalý partner, pretože podľa môjho názoru neexistuje dokonalý človek. Samotná láska v živote človeka má mnoho fáz a obdobie zamilovanosti po určitej dobe pominie, padnú nám ružové okuliare. Ja osobne vnímam monogamiu aj v kontexte súčasnej doby a možností, ktoré ľudia majú aj vďaka sociálnym sieťam, skôr ako výzvu, ako žiť s niekým, aj keď už fáza zamilovanosti pominula.
S pribúdajúcim vekom aj v partnerských vzťahoch ľudia začínajú preferovať iné hodnoty, než možno bujarý sexuálny život a každodennú romantiku. Postupom času mnoho ľudí potrebuje skôr oporu v každodennom strese.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
V súčasnosti už neplatí, že v spoločnosti sa dodržuje manželská vernosť až do smrti. Vychádzajúc z vlastných výskumných zistení – ľudia začínajú preferovať viacero po sebe idúcich krátkodobých vzťahov a aj tolerancia nevery v našej spoločnosti postupne narastá. Neplatí zároveň ani premisa, ktorá kedysi bola prijímaná našou spoločnosťou, že muži sú promiskuitne založení, čiže striedajú sexuálnych partnerov a ženy sú skôr monogamné.
Moje zistenia o nevere, ako aj zistenia týkajúce sa nevery v zahraničí ukazujú, že ženy v súčasnosti percentuálne vo frekvencii nevery nie sú mužom na míle vzdialené.
Existuje tiež mnoho teórií, ktoré vysvetľujú možnú motiváciu k polyamorickým vzťahom (viaceré ľúbostné vzťahy, pozn. redaktora). Jedným z kľúčových motivačných faktorov môže byť to, že človek nemá naplnené všetky potreby (nemusí ísť len o potreby týkajúce sa sexuálneho života), ktoré očakáva od partnerského vzťahu. Na základe toho sa môže rozhodnúť, že pre naplnenie potrieb potrebuje viacero partnerov.
V prípade týchto ľudí sa ukazuje, že napĺňanie ich vzťahových potrieb rôznymi partnermi prispieva k ich vzťahovej spokojnosti, ale aj k subjektívnej pohode. Ďalšie teórie hovoria o tom, že polyamorické vzťahy preferujú ľudia, ktorí majú zvýšenú potrebu sexuálnych partnerov a aj rozmanitosti sexuálneho života.
Niektoré výskumy dokonca dokázali, že u spomínaných ľudí so zvýšenou potrebou rozmanitosti v oblasti sexuálneho života nevera dokázala zlepšiť ich sexuálny život s partnerom, ktorého podviedli. Podľa iných teórií a výskumných zistení sú polyamorické vzťahy často epizodickými fázami nášho života. Napríklad v období dospievania môžeme mať tendenciu vytvárať si polyamorické vzťahy.
Veľmi zaujímavé je napríklad to, že z evolučného hľadiska samci (aj muži) v porovnaní so samicami majú tendenciu zapájať sa do krátkodobých stratégií párenia, aby si zvýšili šance na potenciálne potomstvo. Preto je vo zvieracej ríši monogamia veľmi raritná.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Monogamiu káže v našich končinách Biblia. Môžeme pripisovať úpadok monogamie v modernej západnej spoločnosti nízkemu záujmu mladých v kresťanstvo?
Určitý vplyv to možno má, ale nemyslím si, že by nízky záujem mladých o kresťanstvo ovplyvňovalo úpadok monogamie. Je nepochybné, že viera môže mať veľký vplyv na človeka, ale na úpadok monogamie nie. Slovensko stále patrí medzi krajiny, kde žije vysoké percento veriacich ľudí. Skôr to vidím v zmene životného štýlu ľudí a zmenách v partnerských vzťahoch.
V minulosti sme napríklad nemali také možnosti pri zoznamovaní sa ako v súčasnosti. Sociálne siete, zoznamovacie aplikácie priniesli ľuďom väčšiu „paletu“ a možnosti výberu toho správneho partnera. Ľudia v súčasnosti žijú oveľa rýchlejšie, je prítomná vyššia miera stresu. A keď majú nejaký problém v partnerskom vzťahu alebo v manželstve, neprejavujú záujem o opravu vzťahu, preferujú voľbu a skúšanie zväzku (či už partnerského alebo manželského) s novým partnerom.
V tejto súvislosti sa často spomínalo, že napríklad tí, ktorí sú veriaci, začínajú neskôr aj s pohlavným životom. Na základe mojich realizovaných výskumov sa dá povedať, že viera nie je faktorom, ktorý by výrazne vplýval na posunutie začiatku pohlavného života.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
- Priemerný vek pri prvom pohlavnom styku je u veriacich a neveriacich dospievajúcich Slovákov veľmi podobný.
- Rozdiely medzi veriacimi a neveriacimi dospievajúcich sú veľmi nízke (0,36) až zanedbateľné.
- Podľa mojich zistení viera nemá vplyv na oddialenie začiatku pohlavného života.
Mladí ľudia majú dnes nekonečné možnosti. Platí to aj pre výber partnera a využívajú ich?
Samozrejme. Ako som aj spomínal, v porovnaní s minulosťou dnes majú ľudia obrovské možnosti na zoznamovanie sa. Aplikácie priniesli so sebou možnosť obrovského výberu potenciálnych partnerov. Má to však háčik. V minulosti sme niekoho napríklad možno stretli náhodne a mali sme možnosť porozprávať sa s ním a vnímať aj jeho reakcie zoči-voči, postupne sa s človekom zoznámiť. Na zoznamovacích aplikáciách prebieha úvodná fáza a zoznamovanie v online priestore, čo prináša so sebou mnoho rizík.
Nemôžeme porovnať stretnutie a zoznamovanie sa s niekým naživo a v online priestore, musíme vnímať rozdiely. Často sa stáva, že kým v online priestore sme nadšení z našej novej známosti, keď sa rozhodneme stretnúť sa naživo, ostávame sklamaní a nie vždy to je napríklad o výzore. Online priestor nám dáva možnosť byť kýmkoľvek.
Nie vždy vieme, že človek, s ktorým sa zoznamujeme v online priestore, vôbec existuje. Sociálne siete priniesli so sebou ďalší fenomén, a to je rizikové sexuálne správanie v online priestore. V jednom z výskumov, ktoré som realizoval, sa mi podarilo potvrdiť, že:
- V minulosti som zverejňoval graf s mojimi zisteniami, v rámci ktorých som poukázal na to, že až jedna tretina dospievajúcich bežne dostáva sexuálne návrhy na sociálnych sieťach.
- V nasledujúcom grafe sú zistenia, ktoré prezentujú rizikové sexuálne správanie mladých ľudí na sociálnych sieťach. Výskumnú vzorku tvorilo 1418 (16 – 25 rokov) mladých ľudí.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Čísla sa zdajú byť nízke, ale zdanie klame. Medzi najčastejšie formy rizikového sexuálneho správania na sociálnych sieťach patrí:
- Posielanie vlastných erotických fotografií priateľovi alebo priateľke (18 %). Dvaja z desiatich mladých ľudí si neuvedomuje, že ich partneri môžu ich intímne fotografie zneužiť. Neznámej osobe nemá problém poslať svoju erotickú fotografiu až 10 % mladých. Na rizikovosť posielania vlastných erotických fotografií známym alebo neznámym osobám poukazujú moje minulé zistenia, a to, že 1 z 10 dospievajúcich má skúsenosť s vydieraním od známej (8 %) alebo neznámej osoby (11 %) prostredníctvom vlastnej poslanej erotickej fotografie.
- Pomerne vysoké percento (16 %) mladých ľudí posiela správy neznámej osobe o svojich sexuálnych túžbach. Sexuálni predátori číhajúci v online priestore môžu tieto dôverné informácie veľmi ľahko využiť v neprospech kohokoľvek.
- Väčšina mladých ľudí chce mať na svoje fotografie na sociálnych sieťach čo najviac lajkov. Až 9 % preto neváha zverejniť provokatívne fotografie s cieľom získať väčší počet lajkov. Pomerne vysoké percento mladých ľudí (6 %) zverejňuje o sebe fotografie v spodnej bielizni, pričom si neuvedomuje, že tieto fotky môžu veľmi ľahko bez vedomia vlastníka skončiť na rôznych erotických stránkach, alebo môžu byť inak zneužité.
Sociálne siete predstavujú pre väčšinu mladých ľudí zdroj zábavy, zároveň sú ale priestorom plným nástrah. Preto je v rámci prevencie sexuálneho obťažovania v online priestore mimoriadne dôležité zameriavať sa aj na prevenciu rizikového sexuálneho správania mladých ľudí na sociálnych sieťach. Samozrejme, platí, že nikto nemá právo zneužiť akékoľvek správy a fotky od iných osôb.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Dalo by sa tvrdenie, že introverti sú monogamní a extroverti polygamní označiť za pravdivé? Prečo?
Na prvý pohľad by sme mohli toto tvrdenie potvrdiť, avšak nie všetko, čo potvrdzujeme na prvý pohľad, je aj pravdou. Evolučné teórie ľudskej sexuality majú tendenciu opisovať ľudí, ktorí vo všeobecnosti preferujú buď krátkodobé alebo dlhodobé stratégie párenia. Preto vznikla myšlienka, že ľudská sexualita spadá do kontinua, kde sa ľudia na jednom konci intenzívne zameriavajú na hľadanie príležitostí na krátke sexuálne vzťahy, zatiaľ čo tí na druhom konci sa zameriavajú na angažované dlhodobé vzťahy.
Mnohé výskumy už naznačili, že jednorozmerný pohľad môže byť príliš zjednodušený, pretože niektorí ľudia sa usilujú o krátkodobé aj dlhodobé hľadanie partnera súčasne, zatiaľ čo niektorí ľudia vynakladajú malé alebo žiadne úsilie. Preto môže byť viacrozmerný pohľad na ľudskú sexualitu presnejší.
Podobný problém sa vyskytuje aj pri teóriách, ktoré sa pokúšajú integrovať stratégie párenia a vlastnosti osobnosti do jediného spoločného faktora. Môžeme teda povedať, že okrem extroverzie a introverzie majú na preferenciu vzťahov významný vplyv mnohé iné faktory ako napríklad aj osobnostné črty.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Môžu za porušovanie monogamie aj celebrity a ich časté striedanie partnerov či dokonca manželov alebo manželiek? Pre mnohých sú vzormi.
To, že celebrity sú vzormi a mladí ich nasledujú, veľmi často napodobňujú a preberajú ich spôsob správania, nie je novinkou ani v iných oblastiach ako sú partnerské vzťahy. Netvrdil by som, že porušovanie monogamie v dospelosti je jedine kvôli správaniu celebrít. Určité riziko ale môže vzniknúť, ak mladí ľudia chcú byť ako ich idol a mať toľko partnerov a partneriek. Môžu začať skôr s pohlavným životom a takisto preferovať rôznorodosť a časté striedanie sexuálnych partnerov.
Na skorý začiatok pohlavného života a promiskuitné správanie (časté striedanie sexuálnych partnerov) ale vplýva viacero faktorov. Promiskuitné správanie je veľmi často únikom pred osamelosťou, stresom, depresiou, psychickými problémami a pocitom prázdnoty. Rizikovým faktorom v tejto súvislosti je priskorý začiatok pohlavného života, príliš skorý koitálny debut (prvý sexuálny styk, pozn. redaktora).
V rámci jedného z mojich výskumov, ktorý som realizoval na výskumnej vzorke stredoškolákov, sa potvrdil trend klesajúceho veku sexuálneho debutu. Výskumný súbor tvorilo 1380 respondentov nachádzajúcich sa vo vývinovom období dospievania. Ich priemerný vek bol 18 rokov. Prvý pohlavný styk majú dospievajúci vo veku 15,79, čo možno považovať za skorý začiatok.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Je síce pravdou, že po fyzickej stránke sú už na pohlavný styk dostatočne pripravení, po stránke psychosexuálnej však nemožno hovoriť o pripravenosti mať prvý pohlavný styk. Motiváciou príliš skorého pohlavného styku u stredoškolákov je:
- 33 % uviedlo, že mali prvý pohlavný styk z dôvodu zamilovanosti,
- 26 % z nich uviedlo, že motiváciou prvého pohlavného styku bola u nich silná sexuálna túžba,
- 15 % presvedčil partner, ktorý inicioval prvý pohlavný styk,
- 11 % malo prvý pohlavný styk zo zvedavosti,
- 10 % z dospievajúcich chcelo dokázať, že sú už dospelí,
- alkohol ako dôvod uviedlo 5 % dospievajúcich.
Dospievajúci sú už síce zrelí po biologickej stránke, čo znamená, že chlapci aj dievčatá sú schopní reprodukcie. Biologickú zrelosť ale v žiadnom prípade nemožno stotožňovať s psychosociálnou zrelosťou rozmnožovať sa. Skorý začiatok sexuálneho života môže v dospelosti spôsobiť časté striedanie sexuálnych partnerov, nadväzovanie sexuálnych kontaktov s neznámymi partnermi či vyšší počet sexuálnych partnerov.
Ak sa spomínané formy rizikového sexuálneho správania často vyskytujú už v období dospievania, existuje veľké riziko toho, že sa v dospelosti objavia vo forme naučeného sexuálneho správania. V partnerských vzťahoch môžu mať ľudia, ktorý začínajú so sexom príliš skoro, problémy s otvorenou komunikáciu o svojich pocitoch alebo túžbach.
Promiskuita sa však netýka len mužov, pre ženy je tiež charakteristické krátkodobé hľadanie partnerov. V porovnaní s mužmi je ale možné pozorovať, že ženy skôr uprednostňujú kvalitu pred kvantitou.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Prečo podľa vás niektorí ľudia preferujú krátkodobé (sexuálne) vzťahy a iní dlhodobé, prípadne až celoživotné?
Existujú teórie, ktoré sa venujú tejto problematike. Preferencia určitého typu partnerských vzťahov je zložitou problematikou a nemusí byť statická celý život, veľmi často sa mení. U mladých dospelých sú čoraz častejšie epizodické polyamorné vzťahy. Po odznení tejto fázy môže nasledovať monogamný vzťah.
Na preferenciu určitého typu vzťahov vplývajú aj naše skúsenosti z predošlých partnerských vzťahov, nejeden človek sa na základe zážitku s toxickým partnerom rozhodne, že radšej ostane sám, alebo bude preferovať len krátkodobé vzťahy.
Posledné sčítanie obyvateľov ukázalo, že približne každé piate manželstvo končí na Slovensku rozvodom. Čomu to pripisujete?
V súvislosti s rozvodovosťou sa veľmi často spomína predovšetkým nevera. Nedávny výskum, ktorý som realizoval, poukázal na to, že:
- 49 % slovenských žien a mužov už svojho partnera, respektíve partnerku podviedlo.
- Muži majú stále vyššiu tendenciu k nevere (55 %).
- Ženy (48 %) za mužmi príliš nezaostávajú.
- Muži sa však v porovnaní so ženami častejšie (64 %) dopúšťajú fyzickej alebo sexuálne motivovanej nevery než ženy (41 %).
- Ženy majú skôr tendenciu k emocionálnej nevere (65 %), u mužov je emocionálna nevera menej častá (39 %).
Medzi najčastejšie príčiny nevery patria u slovenských mužov a žien nízka miera pozornosti, pochopenia zo strany partnera; neuspokojivý intímny život; stereotyp v partnerskom vzťahu; zanedbávanie zo strany partnera; túžba po experimentovaní v oblasti intímneho života, ale aj situačné faktory ako napríklad stav opitosti.
Na rozvodovosť však vplývajú aj mnohé iné faktory. Podľa môjho názoru a aj na základe mojich výskumných zistení je obrovským problémom, že sa v partnerských vzťahoch nekomunikuje otvorene ani o problémoch, ani o potrebách, ani o túžbach. Vysoké percento žien a mužov má pocit, že ich partner, respektíve partnerka zanedbáva a 4 z 10 slovenských žien a mužov zažíva pocit odcudzenia.
Určitý vplyv majú aj nenaplnené sexuálne túžby, rastúca nespokojnosť v oblasti sexuálneho života, ale oveľa väčší vplyv má podľa môjho názoru a aj podľa mojich zistení zanedbaná emocionálna oblasť v partnerských vzťahoch.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
V rámci jedného výskumu som tiež porovnával sexuálnu spokojnosť a stereotypné vnímanie sexuálneho života v partnerských a manželských vzťahoch. Výskumnú vzorku tvorilo 1667 respondentov, ktorí mali partnerský vzťah, a 1548 respondentov žijúcich v manželstve. Výsledky poukazujú na to, že:
- Sexuálna spokojnosť má v manželstve klesajúcu tendenciu, respondenti žijúci v manželstve vyjadrili o 14 % nižšiu spokojnosť so svojím sexuálnym životom. Na to, že manželstvo nie je automatickým determinantom aj sexuálnej spokojnosti, poukazuje aj ďalšia štúdia.
- V manželstve sa zvyšuje stereotypné vnímanie sexuálneho života, podľa mojich zistení až o 10 %. Podľa výpovedí respondentov to môže do značnej miery spôsobovať to, že sa v manželstve znižuje frekvencia komunikácie o sexuálnom živote.
- Zaujímavé zistenie je tiež, že v partnerských vzťahoch je so svojím sexuálnym životom spokojných len 68 % respondentov a svoj sexuálny život vníma stereotypne až 39 % respondentov.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Viaceré výskumy poukazujú na to, že v manželstve klesá frekvencia pohlavného styku. Tá však nebude hlavnou príčinou narastajúcej nespokojnosti so sexuálnym životom v manželskom vzťahu.
V jednom z výskumov som totiž zisťoval u respondentov aj to, akým spôsobom by sa dala spokojnosť s ich sexuálnym životom zlepšiť. Respondenti žijúci v manželstve uvádzali, že pre spokojnosť so sexuálnym životom je pre nich veľmi dôležité, aby sa vzájomne rešpektovali, viac komunikovali o svojom sexuálnom živote, trávili spolu viac kvalitného času osamote (kvantita je menej podstatným determinantom).
Zvýšenie frekvencie milovania nemusí znamenať, že sa zlepší aj kvalita sexuálneho života, či už v manželstve alebo v partnerských vzťahoch. Spokojnosť so sexuálnym životom je zložitým faktorom, na ktoré vo výraznej miere vplývajú iné spomínané determinanty, na prvý pohľad možno nesúvisiace so sexuálnym životom, ale v konečnom dôsledku o to významnejšie.
Je teda podľa vás človek ako ľudský druh monogamný alebo nie?
Podľa môjho názoru človek nie je primárne monogamný. Monogamia má silný socio-kultúrny kontext.
Ešte viac zaujímavých noviniek, rozhovorov, módy, kvízov, vtipov a inšpirácie? Poď k nám na Instagram!
Zdieľať na
Zdieľaní