#Nejeden maturant práve v tomto týždni prežíva maturitné stresy, ktoré sa javia doslova ako nezvládnuteľné a až príliš vyčerpávajúce. Skúška dospelosti je tu a je len na tebe, čo si z toho odnesieš. Zbytočne však nestresuj, toto je rozhovor s úspešnými maturantmi, ktorí sú momentálne už vysokoškolákmi. Na maturitu spomínajú s úsmevom, pobavením, ale predovšetkým ju hodnotia ako skvelú štartovaciu čiaru do života! Ak sa aj ty chceš postaviť tejto výzve čelom, určite čítaj.

Dominika, myslíš si, že maturita je skutočne takou prvou skúškou dospelosti? Čo všetko ti dalo to, že si ju reálne zažila v prítomnom okamihu?

V živote každého človeka je určite veľmi veľa skúšok, no myslím si, že medzi jednu z tých dôležitých právom patrí aj maturita. Čím viac sa blížil koniec môjho štúdia na strednej škole, tým viac som bola vystresovaná a bála som sa, ako maturitu zvládnem a či ju vôbec zvládnem… S odstupom času viem, že to ani zďaleka nebolo také hrozné, ako som si to vykreslila. Som naozaj rada, že som si tým prešla a že som maturitu zažila – nenazýva sa skúškou dospelosti predsa len tak pre nič (úsmev). Okrem disciplíny a sebadôvery mi to dalo aj akúsi ochutnávku toho, o čom je učenie na vysokej škole, pretože s podobným množstvom učiva a krátkym časom na jeho spracovanie sa stretáva nejeden vysokoškolák.

Martina, pandémia zasiahla niektoré ročníky, a tak sa maturitná skúška neuskutočnila, to však nebol tvoj prípad. Si rada, že si si užila svoju maturitnú skúšku prezenčne a doslova tvárou v tvár všetkým učiteľom, ktorí ti počas strednej školy vštepovali vedomosti?

Osobne som veľmi rada, že som maturitu vôbec zažila. Nemôžem povedať, že som si ju doslova užila, keďže to bol len stres a slzy (smiech), ale ten pocit po úspešne zvládnutej maturite stál naozaj za to! Samozrejme, toto si povie asi každý, kto to už má za sebou, a na mieste maturantov počas pandémie by som bola asi tiež rada, keby sa mi zrušila maturitná skúška. Každopádne som vďačná, že som túto „skúšku dospelosti“ zažila a aspoň budem mať o čom rozprávať svojim deťom a vnúčatám (úsmev).

Denisa, z akého predmetu si si ústnu maturitnú skúšku skutočne užila a z čoho si mala naopak stres?

Pre mňa bola malinou angličtina, na to som sa takmer ani nepripravovala a vôbec som z toho nemala stres. Rovnako ani pri ekonomike, pretože tam bola moja triedna učiteľka, takže to bolo celkom upokojujúce. Najťažšie som však znášala čakanie pred slovenčinou, pretože som bola v poradí predposledná, avšak vytiahla som si dobrú otázku, ktorú som ovládala, a tak ma stres opäť opustil. Takže v konečnom dôsledku bolo zvládnuteľné všetko, hoci tá slovenčina bola pre mňa asi najviac stresujúca (úsmev).

Timotej, čo hodnotíš ako najviac stresujúce na ústnej maturite a kedy si si naopak povedal: „Som rád, že tu môžem stáť“ ?

Stále si myslím, že oblek patrí len tým, ktorým to umožňuje ich emočná a morálna vyspelosť. Kravata a sako predsa predpovedajú významnosť, dôležitosť a pripravenosť. Oblek tiež nastavuje očakávania – práve tie mi spôsobovali riadny stres.

Prísť oblečený ako prestížny právnik a nevedieť ani ceknúť by bolo trápne. Naopak zavantgardniť predpokladaný dress code by sa mohlo javiť ako trúfalá drzosť. Motivant stresu – možný nepomer medzi vzhľadom a vzdelaním – bol v mojich rukách. Jediné, čo mi ostávalo, bolo vybrať si outfit, ktorý by komisii napovedal, že čas prípravy som venoval skôr objavovaniu krás života. Pred učiteľov som sa posadil bez kravaty a saka. Okrem toho, že moje oblečenie zľahka upravilo prizmu očakávaní komisie, bolo tiež pohodlné. Pohodlnosť sa krásne reflektovala aj v mojom prístupe k odpovedi. Od formalít sme sa zrazu presunuli k reflexii štyroch rokov štúdia a opisu zážitkov, o ktoré ma obohatili časy strávené ďaleko od učebníc.

Maturita je nechcená povinnosť tak pre študentov, ako aj učiteľov – najkrajšie bolo pochopiť to v prvých minútach odpovede (úsmev).

Joachim, máš nejaké rady a tipy, ktoré ti počas prípravy na ústnu maturitu pomohli? Vieš nám zároveň poradiť, ako ostať pokojný pred skúšajúcou komisiou?

Počas svojej prípravy na maturitu som sa riadil tipmi, ktoré nám odovzdal jeden skvelý učiteľ Dušan K. Mal dlhé roky praxe a rady, ktoré mal skutočne otestované. Hovoril nám o tom, že počas akademického týždňa je podstatné tráviť väčšinu času doma. Odporúčal nám učiť sa spôsobom striedania predmetov, ktoré sme si prechádzali. Povedal nám, aby sme sa naučili ku každému čiastkovému zadaniu aspoň 5 viet, pretože sa dá od nich odraziť. Dal nám taktiež radu, aby sme sa bez ohľadu na obtiažnosť zadania pred komisiou tvárili sebavedomo, akoby sme si práve vytiahli to najlepšie zadanie (úsmev). Ale naproti tomu nám poradil, aby sme nezačínali zbytočne vety, ktoré nevieme dokončiť, pretože to kazí konečný obraz.

Takže v skratke – povedať, čo viem, a nespomínať, čo neviem. Skvelý učiteľ nám prízvukoval aj to, že maturita je vôbec prvý krok v živote, v ktorom sa nemôžeme porovnávať s inými. A že odteraz sa už nemáme porovnávať s nikým, pretože často bude život nespravodlivý. Dbal aj na dôležitosť pauzy, z čoho sa však nesmie stať učenie medzi pauzami, ale pauzy medzi učením (smiech). A nezabudol ani na spánok – veľmi často si spomeniem na to, ako vravel, že aj keď nemôžeme pred skúškou zaspať, máme aspoň ležať v tme, pretože tma je pre odpočinok mozgu veľmi dôležitá. Naučil nás, že zložiť jednu maturitnú skúšku sa rovná mínus 30 tém, čo znie povzbudivo (úsmev). Napokon zmienil aj to, že sa oslavuje až posledná skúška, nie tá prvá (úsmev). Mnohé tieto rady nás prekvapili, pretože počas roka to bol striktný učiteľ, ale neskôr nám ukázal, ako byť človekom. Dodnes tieto rady využívam aj pri vysokoškolských skúškach a dodnes platí to, čo nás naučil. Čo sa mi však vždy na tomto učiteľov páčilo, je pozdvihovanie aj iných hodnôt života, ako len tých súvisiacich so vzdelaním. Poúčal nás, aby sme si vážili pravé hodnoty a aby sme boli ľudskí, pokorní a odpúšťali. Pretože iba prázdne klasy sa vystatujú – tie plne klasy sa skláňajú k zemi.

Irena, čo by si odkázala všetkým maturantom, ktorí sa mnohokrát zbytočne obávajú tejto skúšky?

Všetkým tohtoročným aj budúcim maturantom chcem odkázať, nech nestresujú viac, ako je treba. Hoci si teraz myslíte, že je to to najstrašnejšie, čo vás v živote stretne, nie je to tak. Takže sa zhlboka nadýchnite, vydýchnite a systematicky si zopakujte, čo ste sa naučili. A nezabudnite, po tom všetkom strese vás čaká poriadna zaslúžená párty!

Dovolíme si konštatovať, že po dnešnom rozhovore s úspešnými maturantmi, sa táto životná skúška dospelosti dotkla každého maturanta veľmi individuálnym spôsobom. Každý si prežil niečo iné, každý z nich maturoval z rozličných predmetov, no predsa ich jedno spája: sú vďační, že si touto skúškou dospelosti mohli prejsť! Pre ešte viac povzbudivých a aktuálnych príbehov sleduj Hashtag.sk!

Čaká ťa tento rok maturita? Uč sa s naším maturitným podcastom Schooltag!