#Polyglotka Lýdia Hric Machová ovláda 9 jazykov, z toho 7 aktívne. Vymyslela vlastný spôsob učenia sa jazykov pod názvom Jazykový mentoring, vďaka ktorému so svojím tímom pomáha ľuďom naučiť sa akýkoľvek cudzí jazyk bez vycestovania či lektorov.

Ako jediná Slovenka tiež prednášala na prestížnej svetovej konferencii TED v New Yorku a jej prednáška patrí medzi 100 najsledovanejších prejavov stránky ted.com, s viac ako 17-miliónmi pozretí.

V rebríčku Najväčší v biznise od Slovak Spectator sa Jazykový mentoring už niekoľko rokov drží medzi 10 najväčšími jazykovými školami na Slovensku. V rozhovore nám prezradila, ktorý z jazykov jej robil najväčší problém a či používanie aplikácie Duolingo patrí medzi efektívne spôsoby učenia cudzieho jazyka.

Ktorý z jazykov je podľa vás najťažší?
Po dobrých skúsenostiach s učením sa angličtiny, nemčiny a španielčiny som v 21 rokoch chcela zistiť, či to funguje aj v ďalšom jazyku. Myslela som si, že poľštinu sa naučím rýchlo. Veď je skoro ako slovenčina, nie? Je pravda, že porozumenie prišlo bez problémov. Poľské knihy som čítala už po pár mesiacoch. Ale podcenila som rozprávanie, vôbec mi nešlo.

Práve preto, aká je poľština podobná slovenčine a češtine, som si v začiatkoch nebola istá, či som niečo povedala správne. Poľštinu som si však veľmi obľúbila a neskôr sa to prelomilo. V poľštine som dosiahla vysokú úroveň, dokonca som v nej aj tlmočila.

Tvrdíte, že naučiť sa nový cudzí jazyk na hovorovú úroveň vám trvá tak pol roka. Ako je možné naučiť sa cudzí jazyk tak rýchlo?
Po rokoch skúšania a hľadania najlepších spôsobov učenia už presne viem, ako na cudzie jazyky. Úspech pri ich zvládnutí stojí na štyroch základných pilieroch. Prvým z nich je učenie, ktoré vás baví. Radosť a záujem sú kľúčové – znamená to používať metódy a materiály, ktoré vás osobne zaujímajú. Na učenie sa tak budete doslova tešiť.

Druhým pilierom sú efektívne metódy. Tie by mali vychádzať z prirodzených princípov učenia sa a zapamätávania. S ich pomocou sa vyhnete dlhoročnému trápeniu bez výsledkov a skutočne dosiahnete pokrok.

Tretí pilier spočíva v pravidelnom kontakte s jazykom. Mnohí sa mylne domnievajú, že stačí navštevovať jazykový kurz dvakrát týždenne. No dve lekcie v skupine so šiestimi či desiatimi ďalšími ľuďmi, naozaj nestačia. Ideálne je venovať sa jazyku každý deň, aj keď len po troške.

Štvrtý pilier je o systéme. Keď sa už rozhodnete, že sa budete denne venovať jazyku aspoň 20 – 30 minút, musíte si to dobre naplánovať. Bez jasného plánu totiž často nastane situácia, že sa vám nebude chcieť alebo nebudete vedieť, čo presne máte robiť. A je pravdepodobnejšie, že to rýchlejšie vzdáte.

Ak tieto štyri piliere začleníte do svojej praxe, úspech je zaručený. Za približne šesť mesiacov sa dokážete dostať na úroveň, na ktorej si bez problémov poradíte napríklad počas dovolenky.

Tvrdíte, že Duolingo nie je vhodným nástrojom na učenie sa cudzích jazykov. Myslíte si, že existujú nejaké ďalšie aplikácie, vďaka ktorým sa dá naučiť cudzí jazyk relatívne aktívne?
Žiadna aplikácia sama osebe na naučenie sa cudzieho jazyka nestačí. Znalosť jazyka sa väčšinou meria podľa toho, ako viete rozprávať. A s Duolingom sa komunikovať nenaučíte. Ak vám stačí vedieť po dvoch rokoch s námahou čítať cudzojazyčné texty, tak fajn. Ale ak potrebujete jazyk ozaj ovládať, existuje kopec oveľa efektívnejších metód. Duolingo nezavrhujem, je zábavné a motivačné, ale treba ho brať maximálne ako doplnok k ozajstnému učeniu.

Ak mám povedať nejakú apku, ktorá je užitočná, tak na učenie slovíčok vám lepšie poslúži česká apka DuoCards, v ktorej si osvojujete slovnú zásobu pomocou kartičiek. Funguje na princípe intervalového opakovania, vďaka ktorému si slovíčka zapamätáte dlhodobo. Aplikácia zároveň obsahuje aj videá s interaktívnym prepisom a články, takže si nemusíte sami hľadať po internete. Všetko máte pripravené priamo v apke, čím šetríte čas.

Myslíte si, že sa dá naučiť cudzí jazyk tak, že vycestujeme do nejakej krajiny na pár rokov bez nejakých základov daného jazyka? 
Úplne bez základov by som to naozaj neodporúčala. Človek si často myslí, že v zahraničí sa jazyk naňho nalepí, ale pokiaľ prídete do krajiny, kde nerozumiete absolútne ničomu, nefunguje to tak. Najskôr by som odporúčala naučiť sa hovoriť aspoň na mierne pokročilú úroveň a až potom vycestovať.

Keď sa budete stretávať s daným jazykom všade okolo seba, budete už rozoznávať slová a vety, a dokážete sa tak rýchlejšie učiť nové slovíčka. A keďže ste nútení komunikovať s inými ľuďmi, tak si postupne zlepšíte aj rozprávanie.

Avšak, pre naučenie sa jazyka vôbec nie je nevyhnutné, aby sme vycestovali. Rovnako intenzívny kontakt s jazykom si totiž vieme vďaka internetu zabezpečiť kdekoľvek. Ak máte smartfón alebo počítač, tak máte poruke nevyčerpateľný zdroj zaujímavých materiálov, zdrojov, metód a možností, ako si angličtinu či nemčinu dostať do ucha… bez ohľadu na to, kde ste.

Vďaka zahraničným filmom, seriálom, videám, knihám či podcastom sa viete jazykom doslova obklopiť. A rovnako sa viete každý deň rozprávať s cudzincami, či už profesionálnymi lektormi alebo bežnými ľuďmi, ktorých nájdete cez mnohé stránky, ako je napr. italki.com.

Vy ste sa cudzí jazyk učili sama polhodinu až hodinu denne počas dvoch rokov. Skutočne tento krátky čas stačí na to, aby sme ovládali cudzí jazyk?
Áno, stačí, pretože keď si to zrátate, je to v skutočnosti veľmi veľa času, ktorý s jazykom takto strávite. Omnoho viac, ako keď niekto chodí na skupinový jazykový kurz s piatimi inými študentmi. Vypočítala som, že na takom kurze človek narozpráva týždenne len zhruba sedem minút, napriek tomu, že chodí do jazykovky na hodinu a pol dvakrát do týždňa.

Popri všetkých aktivitách, ktoré sa na hodinách robia, a popri iných študentoch skrátka nemáte viac priestoru na precvičovanie rozprávania. Naproti tomu samouk má všetok učebný čas k dispozícii len pre seba a sám si rozhoduje, čomu ho bude venovať.

Ja svojich študentov nabádam k tomu, aby si do učebného plánu zaradili aspoň dve hodiny rozprávania týždenne, a tak za jediný týždeň dokážu narozprávať toľko, čo na jazykovom kurze za dva mesiace. A pritom si na učenie jazyka nemuseli vyčleniť viac času, ako keby chodili do tej jazykovky!

Preto vie byť takéto učenie omnoho rýchlejšie a efektívnejšie. Nehovoriac o tom, že aj omnoho zábavnejšie, lebo ako samouk počúvam, čo chcem, rozprávam sa, s kým a o čom chcem, a učím sa tie slovíčka, ktoré reálne využijem v praxi.

Aké sú podľa vás najefektívnejšie spôsoby učenia cudzieho jazyka?
Najefektívnejší spôsob je ten, ktorý vás baví a prináša vám výsledky. Efektívnych metód na učenie sú desiatky a pre každého je ideálny „koktail“ trochu iný. Ja a môj tím pomáhame ľuďom vyskladať si ten svoj.

Niekto má rád aplikácie na mobil, takže sa bude učiť slovíčka cez apku DuoCards. Iný si zas radšej píše do pekného zošita a nedá dopustiť na metódu Goldlist. Ďalšieho zas baví držať niečo v ruke, tak si nastrihá papierové kartičky so slovíčkami.

Keď si do svojho učebného plánu zaradíte metódy, ktoré spolupracujú s tým, ako funguje váš mozog, naučíte sa jazyk oveľa efektívnejšie, než keby ste sa bifľovali naspamäť zoznamy slovíčok ako v škole. Tento zastaralý spôsob vôbec nefunguje a je smutné, že na školách sa to stále požaduje.

Stalo sa vám, že ak ste niektorý z jazykov aktívne nevyužívali, tak ste zabudli zopár slovíčok či fráz?
Samozrejme, pár slov či fráz zabudne človek vždy, keď sa nepoužívajú, ale dôležité je, aby nezabudol celý jazyk ako taký. Existuje na to riešenie. Treba sa daný jazyk naučiť na skutočne pohodlnú, plynulú úroveň.

Overila som si to na sebe, minulý rok, keď som cestovala do Mexika a španielčinu som využila v praxi prvýkrát po šiestich rokoch. Za tie roky som maximálne sem-tam pozrela nejaký film či seriál, ale počet hodín, ktoré som venovala španielčine, by som asi za tých šesť rokov vedela zrátať na prstoch dvoch rúk. A vôbec som si neprecvičovala rozprávanie.

V prvé dni som sa potrebovala trochu do tej španielčiny dostať. Preto som sa snažila čo najviac rozprávať s domácimi. Stačil mi v podstate prvý večer, aby som oprášila svoju konverzačnú španielčinu a bola som nadšená z toho, že v nej dokážem tak pohodlne fungovať, aj keď som ju šesť rokov vôbec nepoužívala!

A toto je presne to, čo učíme ľudí v Jazykovom mentoringu. Ak sa jazyk naučia na pohodlnú plynulú úroveň, dokážu ho bez problémov použiť aj po rokoch, keď sa už jazyk neučili. Dá sa to dosiahnuť, ak v jazyku preplávate za tzv. „poslednú vlnu“.

Čo by sme mali robiť, aby sme cudzí jazyk nezabudli?
Vysvetlím to práve na tejto mojej obľúbenej metafore o „poslednej vlne“, ktorú som spomenula pred chvíľkou. Keď sa začíname učiť cudzí jazyk, sme akoby na opustenom ostrove a snažíme sa z neho dostať, najprv cez malé vlny a potom cez väčšie. A pokiaľ v nejakom bode prestaneme plávať, tak nás tie vlny zaženú nazad na ostrov.

Toto sa deje, keď napríklad chodíte na kurz a potom si dáte prestávku pár mesiacov. A keď po prestávke znova začnete, máte pocit, že ste zas začiatočník a všetko ste zabudli. To je normálne, vlny vás vrátili nazad na ostrov.

To však neznamená, že už budete musieť plávať do konca života, aby ste jazyk nezabudli. Práve naopak. Trik je v tom, aby ste preplávali za tú poslednú veľkú vlnu. Za ňou už žblnká pokojné more a žiadne vlny, ktoré by vás ťahali nazad.

Posledná vlna zodpovedá približne úrovni B2, hovorím jej aj úroveň pohodlnej plynulosti. Keď ju dosiahnete, jazyk už nezabudnete. Aj keby ste ho dlhší čas nepoužili. Tak ako ja so španielčinou.

S čím ste mali pri učení nového cudzieho jazyka najväčší problém?
Možno niekoho prekvapím, keď poviem, že najväčšie problémy som mala so španielčinou. Je to síce pomerne ľahký jazyk, ale pre mňa to bol prvý jazyk, ktorý som sa učila úplne sama, bez učiteľa, bez kurzu, bez vycestovania do zahraničia, len pomocou knižky pre samoukov.

Keďže som vtedy ešte nevedela, ako na to, narážala som na kopec problémov: zle som si prečítala kapitolu o výslovnosti a všetky slová s “j” som čítala ako “j”, nie ako “ch”. V gramatike som mala kopec otázok, ktoré mi nemal kto zodpovedať. Nepoznala som ešte efektívne metódy učenia sa slovíčok, tak som sa ich učila naspamäť zo zošita tak ako v škole. A nemala som ku knižke nahrávky, bez ktorých sa jazyk naučiť nedá (čo som vtedy ešte nevedela). Tak som to so španielčinou trikrát úplne vzdala.

Prelomilo sa to, keď som si len tak pre zábavu zmyslela čítať Harryho Pottera v španielčine a zároveň ho počúvať ako audioknihu. Každý deň som tak dala polhodinu pred spaním. A už za pár dní som na sebe začala pozorovať obrovské zmeny. Rozumela som stále viac a viac slov a výrazov. Časom som mala pocit, že text čítam a počúvam úplne plynule a rozumela som mu! Podotýkam, že Harryho Pottera som mala dobre načítaného v slovenčine, nebola to pre mňa neznáma kniha, a to mi výrazne pomohlo.

Aj pomocou tejto metódy som sa za pol roka dopracovala na konverzačnú úroveň, a to som za sebou nemala ani jednu hodinu španielčiny s učiteľom. Vtedy som pochopila, že som odhalila veľkú vec o učení sa jazykov, a začala som to aplikovať aj na ďalšie jazyky. A tak sa zo mňa stala polyglotka (úsmev).

Čo je najväčším problémom učenia cudzích jazykov v slovenskom školstve? Jeden zásadný ste už spomenuli…
Celá výučba je postavená na zlom prístupe v zmysle „my dáme deťom toľko a toľko hodín a ony sa počas tých hodín naučia angličtinu“. Stojí to na učiteľovi, od ktorého sa očakáva, že má vedomosti a na hodine ich odovzdáva žiakom. Ale jazyk nie je predmet ako dejepis či biológia. Medzi  nami, aj na týchto predmetoch by to už dnes malo podľa mňa vyzerať inak. Jazyk je zručnosť, ktorú nadobudneme len pravidelným precvičovaním, podobne ako šoférovanie či hra na klavíri.

Dnes sa jazyky testujú tak, že sa preberie minulý čas, napíše sa písomka a potom sa môže ísť na ďalšiu látku. Takéto rozdelenie gramatiky však nedáva zmysel. Jazyk je viacvrstvový a človek by mal na začiatku vedieť trocha z každého času a neskôr sa zlepšovať a rozširovať si znalosti.

Navyše, žiaci stále pracujú s rovnakými textami v učebnici a počúvajú vopred pripravené nahrávky z cédéčka. Bez ohľadu na to, či ich téma zaujíma alebo nie. A tých nahrávok je zúfalo málo. Keď sa chce človek naučiť jazyk, musí urobiť väčšinu práce mimo hodiny. Nie je to o tom, že si to štyri hodiny týždenne odsedíme v škole a cez prestávku si za desať minút od spolužiaka odpíšeme domácu úlohu. Takto sa jazyky naučiť nedajú.

Treba sa nimi obklopiť, počúvať a čítať v nich o témach, ktoré nás osobne zaujímajú. K tomu si treba vypisovať nové slovíčka a učiť sa ich efektívnymi metódami. A nesmiem zabudnúť ani na intenzívne precvičovanie rozprávania, bez ktorého je nám jazyk takmer zbytočný, lebo ho nevieme použiť v praxi.

Ktorý jazyk je najťažší?
Každý jeden jazyk si vyžaduje svoj čas, nedá sa to zázračne skrátiť na pár týždňov. Niektoré majú ľahšiu výslovnosť, ale na druhej strane majú veľmi nepravidelnú gramatiku, napríklad španielčina. Iné jazyky majú zase ľahkú gramatiku, ale je potrebné osvojiť si pri nich úplne nové slová bez pomoci internacionalizmov, ako trebárs svahilčina. Alebo majú ľahkú gramatiku, no treba venovať veľa času nácviku písma a výslovnosti, ako mandarínska čínština.

Záleží teda, čo je pre vás konkrétne ťažké. Vo všeobecnosti sú pre nás ázijské jazyky náročnejšie na učenie, ale aj pri nich platia rovnaké princípy ako pri európskych jazykoch: Treba sa ich učiť tak, aby nás ten proces bavil, vyberať si efektívne metódy, venovať im dostatok času a nájsť si v učení systém.

Ktoré jazyky robia vašim absolventom kurzov najväčšie problémy?
Myslím si, že tu nejde úplne o konkrétne jazyky, ako som spomínala, každý jazyk má svoje ťažké a ľahké súčasti. Vo všeobecnosti by som povedala, že najťažšie je s jazykom začať a potom s učením vydržať, kým sa dostanete za spomenutú poslednú vlnu.

Keď sa však budete učiť v súlade s mojimi štyrmi vymenovanými piliermi (zábava, efektívne metódy, kontakt a systém), doba potrebná na osvojenie si jazyka sa rapídne skráti a zároveň bude učenie super aktivitou, na ktorú sa budete tešiť. A to je mojím cieľom – ukázať, že každý sa dokáže naučiť cudzí jazyk s radosťou.

Plánujete sa ešte v budúcnosti učiť nejaké jazyky?
Nikdy som si nedávala cieľ, že sa musím naučiť čo najviac jazykov. Potrebujem mať jasný dôvod, prečo sa do učenia nejakého jazyka púšťam. Ak sa objaví situácia, ktorá ma k tomu inšpiruje alebo prinúti, s radosťou sa do toho pustím. Ale netlačím na seba, aby som stále musela pracovať na novom jazyku.

V mojich 20 rokoch som žila veľmi aktívne. Veľa som cestovala a spoznávala nových ľudí, čo ma nesmierne bavilo. Každé dva roky som si preto pridala nový jazyk, lebo som sa nevedela dočkať, kedy sa ho naučím a využijem či už v rámci cestovania alebo biznisu.

Dnes však žijem viac usadený život na Slovensku, venujem sa najmä svojej rodine a už nemám také ambiciózne cestovateľské plány. Momentálne sa preto neučím žiadny nový jazyk, no so svojou 9-mesačnou dcérkou komunikujem každý deň po anglicky. A zapájam do našej komunikácie aj tzv. baby signs, teda posunkový jazyk pre bábätká, takže ten sa teraz v podstate učím spolu s ňou.

Sleduj náš TikTok