#CrossFit je šport, ktorý si aj na Slovensku a v Čechách získava čoraz viac priaznivcov. Toto odvetvie, ktoré sa skladá z gymnastiky, bodybuildingu, kardia, ale aj mnohého ďalšieho, je pre niektorých lákadlom, pre iných terčom posmeškov. Svoj pohľad na vec nám poskytol Matúš Ďudík, majiteľ jedného z oficiálnych CF gymov v našej republike, ktorý sídli v meste Martin.
Od začiatku je to jazda!
Matúš, kedy si sa rozhodol otvoriť vlastný CrossFit gym a čo ťa k tomuto kroku viedlo?
Nerozhodol som sa sám, ale s mojou vtedajšou priateľkou, dnes už manželkou Lenkou. Predchádzal tomu fakt, že v roku 2015 som sám začal robiť CrossFit. Takto sme sa s Lenkou spoznali. Mali sme možnosť trénovať v gymoch v Žiline, kde nás viedli tréneri so skúsenosťami zo zahraničia. Už vtedy vedeli, ako sa to má robiť.
Mali sme dobre nastavenú latku a základy, z ktorých sa dalo ťažiť. Nebol problém ukázať cviky a vysvetliť ich ostatným. Mali sme pocit, že sme komunikatívni a vedeli by sme to dobre predať okoliu. Založenie vlastného gymu bolo tiež logickým vyústením toho, že sme sa presťahovali do Martina. Rozhodli sme sa, že budeme spolu žiť, hľadali sme teda miesto, kde budeme obidvaja šťastní. Nebol tu vtedy nijaký podobný gym, myslím si, že doteraz sme tu jediní, ktorí to robia na úrovni.
Navyše, z mojej strany bolo veľkým hnacím motorom urobiť vlastný gym aj to, že som pracoval vo farmaceutickom biznise. Ten bol síce z hľadiska zárobku výborný, ale nemal som z toho veľmi dobrý pocit. Chcel som niečo dávať našej spoločnosti. Chcel som mať zo seba dobrý pocit a predstavil som si, ako to budem jedného dňa hovoriť svojim deťom.
Čo to v praxi znamená?
Mojím cieľom bolo robiť niečo, na čom budem hrdý, niečo, čo pomôže ľuďom, čo nebude čisto povrchné a systémové. Len aby som zarobil a mal sa dobre, ale aby z toho profitovali aj iní. Celkom sa mi darí túto ideu zhmotňovať a šíriť ju aj medzi iných ľudí, v tomto prípade myslím svojich trénerov. Vďaka tomu má gym, vrátane mňa, deväť skvelých ľudí, ktorí sa vzájomne aj individuálne zlepšujú.
Nie kvôli peniazom, diplomom a chváleniu, ale aby mohli šíriť myšlienku pohybu a aktívneho životného štýlu. To je pre mňa neskutočná satisfakcia a motor, ktorý pre mňa funguje dodnes. Keď ostaneme v motorických paralelách, z 1,6-ky je to 5-liter s neskutočnými otáčkami. Je to fakt jazda a mám z toho naozaj dobrý pocit.
CrossFit na Slovensku
Spomínal si, že ku CrossFitu si sa dostal v roku 2015. Ako sa to udialo?
Ku CrossFitu som sa dostal v roku 2015, keď som vyhral majstrovstvá Slovenska a absolútne majstrovstvá Slovenska v naturálnej kulturistike. Dosiahol som pomyselný vrchol toho, čo možno dosiahnuť – s tými atribútmi, aké som mal, a doslova s tým, na čo som mal.
Cvičím prakticky od 15 rokov, v čase majstrovstiev som mal 27 rokov. Aktuálne je to už 20 rokov, čo „búcham s činkami“. Od začiatku som bol fanúšikom náročných tréningov, kde to boli doslova bomby, nebol som kulturista, ktorý by medzi sériami odpisoval alebo sa rozprával.
Chcel som, aby to bolelo, nech to je ťažké a náročné. Možno až crossfitové. Nepriamo som si v tréningoch robil CF workouty a ani som o tom nevedel. Na samotný CrossFit som prvýkrát natrafil v roku 2012, keď som si prečítal, že sa niečo také organizuje v Česku.
Až keď sa trochu sformovala enkláva CF v Žiline, odvážil som sa pridať. Bola tam aj Lenka. Odvtedy to nabralo neskutočný spád, čo sa týka koučovania aj súťaženia. Ponoril som sa do toho a trvá to dodnes. Od začiatku mi nešlo do hlavy, prečo ľudia tento šport nemajú radi.
Ako je to s CrossFitom na Slovensku?
CrossFit je ako každý iný šport, ktorý sa dá robiť zle aj dobre. Na Slovensku má trošku zarúbanú cestu, pretože sa považuje za nejakú tú liberálnu západnú záležitosť, pričom my sme tu viac než konzervatívni. Aj mesto Martin je mestom bodybuilderov. Navyše, hoci je tu CrossFit už pomerne rozšírený, stále ho ľudia volajú inými názvami. Veľakrát ani nevieš, ako jeho prvky implementuješ do svojho tréningu.
Mne samotnému až CrossFit rozšíril obzory, začal som sa telu venovať komplexnejšie, vrátane stravy aj mobility. Na bodybuilding som však nezanevrel, robím ho stále, ale s rozumom. Viem ľuďom poradiť, donedávna som radil aj kulturistom a písal im tréningové plány.
Čo vôbec potrebuješ, keď si chceš tento typ gymu otvoriť?
V našom prípade to bolo tak, že sme toho príliš veľa nepotrebovali, boli sme vcelku vynaliezaví. Veľa vecí sme získali z Číny. Nebolo síce jednoduché ich sem dostať, ale podarilo sa. Úvodná investícia bola o to výhodnejšia. Samozrejme, doteraz podporujem lokálne shopy. Ide o komunitu, keď na to mám, tak na to dám.
Prvotná investícia v roku 2017 nás stála okolo 15-tisíc eur. S tým, že priestor, kde pôsobíme, máme v prenájme dodnes. Vtedy sme začínali na priestore 200 až 250 metrov štovrcových, teraz sme v priestore 400 až 450 metrov štvorcových, čo je asi limit na tomto mieste a úplne nám stačí.
Prečo nemôže byť každá posilňovňa, kde sa cvičí crossfitovým spôsobom, označovaná ako CrossFit?Keď na to ideme nehmotne, ani my sme spočiatku neboli licencovaní, boli sme taký „fejkový gymík“, robili sme CrossFit, ale nerobili sme ho pod týmto názvom. Od začiatku však bolo naším cieľom mať licencovaný gym. Vedeli sme, že keď na to budú prostriedky, pôjdeme do toho.Licenciu sme kúpili v roku 2019, ročne stojí 3 000 dolárov. Dá sa získať aj v splátkach, ale vtedy stojí o niečo viac. Pre niekoho je to povrchná záležitosť, pre nás je to otázka cti. Mne CrossFit zmenil život od piky a nie som jediný. Zaplatiť ročne túto sumu nie je málo, mohol by som to investovať napríklad do seba alebo odložiť deťom na školu. Mne však licencia stojí za to, aby som mohol vo svojej komunite stáť hrdo a hovoriť, že robíme CrossFit.
Samozrejme, s tým sú spojené aj ďalšie výdavky. Existujú rôzne CF školenia, ktoré stoja približne 1000 eur, pričom v ponuke sú rôzne typy. Chodíme sem my aj naši tréneri, resp. keď sa dá, snažíme sa im prispieť. Investične to samozrejme nie je jednoduché.
A čo hmotná stránka?
Z tohto pohľadu sme potrebovali priestor, kde môžeme hádzať činkami. I keď sme zástancami toho, že to nemusíme robiť. Sme v tom kultúrnejší, snažíme sa, nech to má úroveň. S týmto však problém nie je, máme náradie, ktoré je vhodné na podobné cvičenie, ale aj také, ktoré nemožno hádzať o zem.
Pozeráme sa na to zdravo. Keby si dnes chce niekto otvoriť gym, dovolím si tvrdiť, že 50-tisícovú investíciu by nepodliezol. Avšak, CrossFit gym je lacnejší ako fitko, kde potrebuješ 30 strojov a každý stojí niekoľko tisíc eur. Na tomto crossfitové cvičenie postavené nie je, dá sa začať aj skromne.
Som tiež zástancom garážových gymov a funkčných zón. Chápem, že ľudia, ktorí ich prevádzkujú, si nekúpia licenciu, ale sú radi, že môžu ľudí niečo naučiť, niečo im poskytnúť. Majú pár nástrojov a vedia si s nimi nádherne zacvičiť. Niekedy naozaj netreba veľa.
Makať na všetkých frontoch
Si nielen majiteľom, ale aj trénerom a navyše sa zúčastňuješ rôznych súťaží. Ako sa ti darí skĺbiť tieto rôzne polia pôsobnosti, keď k tomu pridáme aj súkromný život?
V mojom živote sa tie veci nejak akosi formujú samé od seba, ale v skutočnosti to tak nie je. Často svoj život cielene smerujem tak, ako to mám vysnívané. Nefunguje to však tak, že by som vstal a musel robiť toto a hento. Mám šťastie, Boh mi zoslal skvelú manželku, ktorá zdieľa moju posadnutosť a mám okolo seba perfektných ľudí, ktorí sú mojimi kolegami v gyme.
Z trénera, ktorý bol nútený odkoučovať 1000 lekcií do roka, aby vyžil, som sa dostal na úroveň, že mám 200 lekcií ročne a viac sa venujem gymovému programmingu, čiže tvorbe, náplni lekcií a tréningov. Prípadne investujem čas do trénovania atlétov a samého seba.
Čas strávený v gyme medzi svoje profesie nedelím, som tam 8 až 10 hodín denne. Mám tam to, čo ma živí, čo ma baví, to, čo mi dáva endorfíny, ale taktiež niečo, čo mi ich vezme. Mám to všetko v jednom. V poslednej dobe sa snažím využiť vlastný atletický potenciál, čo sa darí len vďaka tomu, akých ľudí mám okolo seba.
Bez nich by si to zrejme nezvládol…
Keby som to mal celé ťahať sám, nebolo by to únosné a ani možné. Navyše, ľudia, ktorých spomínam, to nerobia pre peniaze – ak by chceli robiť biznis, nie sú crossfitovými trénermi, taká je realita. Robia to preto, že to milujú, chcú mi dopriať, zdieľajú tu vášeň, ktorú v sebe mám. Záleží nám na tom, aby sa nám darilo spoločne.
Ako funguješ s rodinou?
Je pravda, že náročnejšie je skĺbiť súťažné a manažérske záležitosti s rodinou, ale my sa nevyhýbame ani pobytu s deťmi v gyme, je to totiž náš druhý domov. Mám flexibilnú pracovnú dobu, takže viem byť s deťmi a viem byť aj v gyme, keď treba. Viem ísť po deti či vybaviť veci. Takýmto spôsobom to kompenzujem.
Máme striktný rozvrh a plán, vďaka ktorému dokážem byť efektívny. Uvediem príklad: Keby som mal klasickú prácu, pri ktorej o šiestej ráno odídem a vrátim sa o štvrtej popoludní domov a potom idem trénovať, pričom deti vidím iba pri zobúdzaní a zaspávaní, nerobil by som to. Nerobil by som ten šport, alebo by som sa mu venoval len povrchne.
Rodina je pre mňa číslo jeden. Keby som ich mal pripraviť o seba, akoby som ich ani nemal. Milujem, keď sa moje deti bláznia, napodobňujú ma, chcem im ísť príkladom. Keď toto v rodine nebude, nemá to význam.
Aj manažérska, trénerská či atletická kariéra jedného dňa skončia a deti sú to jediné, čo tu po nás ostane. Keď im neodovzdám normálny message, odkaz a nejaký spôsob života, ktorého boli svedkami, nedávalo by mi to zmysel.
Nakoľko si uvedomuješ, že si v živote svojich klientov autoritou, ktorá má značný vplyv na ich každodenný život, zdravie a formu?
Cítim obrovskú zodpovednosť voči klientom, voči každému človeku, ktorému sa zápači tento životný štýl. Je to tak, pretože zaznávať fitness znie super, lenže kto nič nerobí, nič nepokazí. Aj nám sa stalo, že sa na tréningu niekto zranil. Aj nám sa stalo, že hoci ľuďom dávame veľa zábavy, kopec endorfínov a spálených kalórií, bolo toho skrátka priveľa.
Keďže to už miestami začalo „smrdieť“ súťažnou prípravou, nasmerovali sme to viac do wellness CrossFitu, ktorý je síce náročný, ale má logiku. Netrápime ľudí tak výrazne, čo sa odzrkadľuje na tom, že nedochádza k zraneniam. Cítim zodpovednosť za to, že môžem ľuďom ublížiť aj napriek tomu, že im chcem pomôcť. Predovšetkým po telesnej stránke.
Ako teda ku CrossFitu pristupovať, keď sa mu chcem venovať ako bežný nadšenec?
Samozrejme, rád tento lifestyle predávam s triezvym názorom. Všetkého veľa škodí. Tiež mi dlho trvalo, kým som našiel nejakú zlatú strednú cestu, i keď v mojom prípade je to skôr o time managemente a manažmente mojich energií. Aby som vedel, koľko a kedy do čoho investovať, nech mám šťavu na tieto veci.
Môže sa tiež stať, že klient tomu úplne prepadne. Nie je však na mieste, aby sme to v ňom živili ešte výraznejšie, prípadne ho treba nejako jemne upokojiť, robiť s ľuďmi aj iné aktivity, grilovačky, posedenia, rozprávať sa aj o niečom inom. Komunita je možno najdôležitejší faktor, teda okrem pohybu. Sú tam ľudia, ktorí si v gyme našli partnerov, kamarátov, zmenili sa im životné priority.
Toto je to! Keby tam nebola táto zložka, mám obrovské výčitky. Je to pridaná hodnota, je to hotové uvarené jedlo CrossFitu. Workout sú len špagety s kečupom. A tie majú poriadne ďaleko od poctivých bolonských špagiet niekde v Taliansku. Je to iná káva a presne to sa snažíme našim klientom servírovať.
S Lenkou sme ako dvojhlavý crossfitový drak
Keď vidíš, ako sa ľudia pod tvojím vedením a vedením vašich trénerov zlepšujú, musí to byť pocit na nezaplatenie…
Je to neskutočné! Čím sú ľudia vernejší, tým si to vážim viac. Chodia k nám klienti, ktorí majú u nás odtrénované nie stovky, ale tisícky tréningov, ktorí sú u nás od samotného začiatku, päť, šesť, možno až sedem rokov. Zrejme na tom niečo bude, že tu stále zotrvávajú. A je neskutočné vidieť, aký progres dosiahli. Nezaujíma ma prvý viditeľný hype po pár mesiacoch, chcem vedieť, čo je v tých ľuďoch hlbšie.
Dávam im všetkým rovnako veľa energie, ale stále platí, že každého dokážeš potiahnuť ešte viac, keď ti ukáže, aký je zanietený. Prídeš za ním, opýtaš sa ho, nasmeruješ ho. So skúsenejším atlétom máš menej starostí na tréningu, ale chceš s ním mať viac starostí aj mimo tréningu. To je pridaná hodnota, členstvo stojí rovnako, ale koučing funguje aj mimo tréningov. Ľudí koučujem stále.
Chceme byť hromozvod a ľudí dobre naladiť. A vždy, keď je čo i len najmenšia možnosť, radi kohokoľvek špecificky nasmerujeme, poradíme mu. Nie násilne, len jemne. Avšak nie preto, že to chce naše ego, ale pretože vieme, že je to správne.
Načrtli sme, že si stále aktívny CrossFiter. V krátkom časovom slede si uspel na súťažiach v Kežmarku aj v Ostrave. Aké sú tvoje ďalšie plány?
To je pravda, som stále aktívny. Ja som sa s CrossFitom spoznal trošku vo vyššom veku, mal som 27 alebo 28 rokov a začal som súťažiť. Doteraz mám za sebou približne 45 súťaží, čo je pomerne dosť. Skúseností mám nazbieraných neúrekom. Zo začiatku som ťažil zo svojej sily, ale mal som obrovské technické slabiny, nešla mi gymnastika a trápil som sa s tým.
Akonáhle som to dotiahol, zrazu som začal byť vcelku šikovný. Zlom nastal hlavne v období, keď som sa stal otcom, vtedy som cítil obrovský hype. Bolo to náročné, pretože prišlo prvé dieťa, čoskoro druhé, spánok a regenerácia neboli také, aké by mali byť. V podstate sa mi všetko zastabilizovalo až teraz nedávno. Za posledný polrok či rok, za veľkej pomoci mojej manželky.
Všetko, čo robím, by bez nej možné nebolo. Nie je preto férové, keď hovorím, že ja niečo robím. Pretože všetko, čo robím, robíme my. Keď niečo chcem – a nie iba kľúčové záležitosti, ale aj tie banálne – chcem ich mať odklepnuté aj od nej. My sme taký dvojhlavý crossfitový drak, bez nej by to nešlo a nič z toho, čo sme dosiahli, by nebolo reálne.
Aktuálne si teda v najlepšej forme?
Až teraz prichádza v mojom živote obdobie, keď je všetko, ako má byť. Všetko potrebné viem, všetko môžem, darí sa mi trénovať, darí sa mi regenerovať a darí sa mi vyhrávať. Neberiem to ako samozrejmosť, ale chodím na súťaže s cieľom, že chcem víťaziť, čo môžem povedať s čistým svedomím. Či už idem na menšiu lokálnu súťaž alebo väčšiu zahraničnú.
Samozrejme, mám už 35 rokov, som na pol ceste k štyridsiatke a ťažko sa budem porovnávať s 20-ročnými mladíkmi. Tak to skrátka je. Zohľadňuje sa to aj na CF súťažiach. Existuje však Masters kategória, ktorá je od 35 rokov vyššie, potom sa to delí ďalšími spôsobmi. Kategórií je dosť. Skrátka, ide na mňa akýsi súťažný prime. Základom je regenerovať, ostať zdravý, čo je pre mňa výzva, pretože od čias bodybuildingu, keď som mal hlavu v piesku, si veziem nejaké neduhy, ktoré sa mi prejavujú.
Snažím sa to kompenzovať. Potrebujem byť stopercentne pripravený a zároveň byť k dispozícii pre svoju rodinu. Snažím sa teda hľadať rovnováhu. Najdôležitejšie v tomto ohľade však je, že som súťaživý atlét a chcem vyhrávať. Mám aj konkrétne sny, ale o tom potom.
Skvelý služobník aj zlý pán
Keby si mal prehovoriť smerom k ľuďom, ktorí CrossFitu nerozumejú, smejú sa na ňom alebo majú z neho strach, čo by si im odporučil?
V podstate im nechcem odkázať nič. Kto CrossFit robiť chce, tak ho robiť bude. Niekedy je lepší klient, ktorý príde na odporúčanie niekoho iného a ani nevie, čo robíme. Príde sa opýtať. My to tak volať nemusíme. Ide o to, že ľudia, ktorí majú názor, ako som načal vyššie, ho ťažko zmenia.
Prvý dojem urobíš iba raz, šport si za to istým spôsobom môže sám. V počiatočných rokoch tohto športu, 2010 až 2018, to bol divoký západ CrossFitu. Človek, ktorý vie, čo to je a čo sa tam robí, tak si predstaví krúživé pohyby na hrazde, ktoré ľudia robia, pretože nevládzu. Prvý dojem nevyžehlíš a ja sa o to ani nesnažím.
Viem, že 9 z 10 ľudí dá na prvý dojem, prečo by som sa mal teda venovať takým, ktorí už tento šport vopred odsúdili? Na druhej strane, mám v okolí veľa ľudí, ktorí si mysleli, že to bude o niečom inom. Až u nás zistili, čo to je. CrossFit je ako oheň, ten vie byť skvelý služobník, ale aj veľmi zlý pán.
Ak by si mal z celého CrossFitu vyzdvihnúť jeden faktor, čo by to bolo?
Dovolím si vyzdvihnúť dva. Pre mňa to je neuveriteľne pestrá zmes pohybu. Nie som najlepší vzpierač, gymnasta ani bežec na Slovensku, ale keď za mnou príde atlét, ktorý behá či skáče, viem si s ním reálne zatrénovať, bude mať vo mne reálneho sparringa. Vzpierač? Nedám nad hlavu toľko ako on, ale budeme si vedieť spolu zatrénovať a zlepšiť sa. Keď príde gymnasta, nebudem robiť prvky ako on, ale nejaký objemový tréning si spolu dať môžeme. Vieme sa vzájomne zlepšiť.
Je to multišport, dvakrát do týždňa behám, vzpieram a mám bodybuilding. Pomedzi to prichádzajú rôzne intervaly. To na tom milujem, každý deň je iný. Aj na súťažiach platí nepísané heslo, že máš očakávať neočakávateľné. Keď nám povedia, že máme ísť 200 metrov po rukách do kopca, nikto ani brvou nepohne.
Druhý faktor je klišé, ale je ním komunita. CrossFit mi zmenil život, stretávam sa s ľuďmi, ktorí vyznávajú tie isté hodnoty a priority ako ja. Pre mňa je práve to najdôležitejšie. Viem, že s nimi nebudem v konflikte, viem, že sa zlepšujeme a ťaháme sa vzájomne k lepšiemu životu.
Zdieľať na