#Letiská slúžia predovšetkým na to, aby sa ľudia dopravili na veľkú diaľku z bodu A do bodu B. Je však na mieste napísať, že často ide o architektonické skvosty, respektíve o miesta, ktoré lákajú aj z iných než cestovateľských dôvodov. Toto sú najzaujímavejšie letiská na tejto planéte. Bol si na niektorom z nich?
Pristávanie na pláži
Jedným zo spôsobov, ako sa dostať do Griffiths-Priday Ocean State Park v americkom Washingtone, je pristáť na tomto 1370 metrov dlhom plážovom páse. Dráha letiska Copalis State Airport sa nachádza medzi ústím rieky Copalis a skalnou bariérou, pričom na oboch koncoch sú oranžové reflexné značky, ktoré pomáhajú pilotom bezpečne pristáť.
Ministerstvo dopravy štátu Washington vyzýva prichádzajúcich pilotov, aby pred pristátím vykonali oblet, aby sa uistili, že dráha je dostupná a bezproblémová. Piloti by sa vraj rovnako mali zamerať na tmavý, mokrý piesok, ktorý je na pristátie stabilnejší ako svetlý mäkký piesok.
Podobne ako iné pristávacie plochy na plážach, aj štátne letisko Copalis je zaplavené vždy, keď príde príliv. Piloti, ktorí zvažujú stráviť nejaký čas na pláži, by mali dbať na to, aby svoje lietadlá zaparkovali nad hranicou prílivu a odlivu, v opačnom prípade by ich stroje mohlo odniesť more.
Medzi horami a mestom
Macau, bývalá portugalská kolónia pri pobreží Číny, nemalo až do otvorenia tohto letiska v roku 1995 priestory pre veľké lietadlá. Dnes je pás zeme dostatočne veľký na to, aby na ňom mohli bezpečne pristáť lietadlá typu 747. Podobne ako v Kansai a Hongkongu, aj v tejto husto obývanej oblasti sa inžinieri museli pri výstavbe letiska Macau International Airport spoľahnúť na zrekultivovanú pôdu.
„V ázijsko-tichomorskom regióne máte veľa hôr a potom pobrežie, kde žijú ľudia. Nie je veľa možností, kde môžete postaviť letisko, takže v mnohých prípadoch buď staviate ostrov, alebo rozširujete existujúce letisko,“ vysvetľuje konzultant a niekdajší letecký dispečer Stewart Schreckengast. Súbor diaľnic spája pristávaciu dráhu s malým ostrovom Taipa, kde sa nachádza veža riadenia letovej prevádzky a hlavný terminál.
S vlastnou solárnou farmou
Medzinárodné letisko Denver International je s rozlohou 53 štvorcových míľ najväčším letiskom v Severnej Amerike. Letisko bolo otvorené v roku 1995 a je vybavené modernými prvkami vrátane 16 000 metrov dlhej pristávacej dráhy, ktorá dokáže odbaviť lietadlo Airbus A380. Projektanti tohto letiska dúfali, že sa im podarí vytvoriť niečo špeciálne a spustili veľké ekologické iniciatívy, ako napríklad solárnu farmu s 9200 panelmi.
Letisko tvrdí, že solárna farma ročne vyrobí tri milióny kilowatthodín elektrickej energie, čo je približne polovica energie potrebnej na ročné napájanie terminálu. Okrem toho letisko koncom roka 2009 vybudovalo ďalší fotovoltický systém, ktorý je zodpovedný za napájanie zariadenia na skladovanie a distribúciu paliva. V tomto ohľade patrí medzi najmodernejšie na celom svete.
Väčšie ako Bahrajn
Medzinárodné letisko kráľa Fahda v Saudskej Arábii je najväčším letiskom na svete z hľadiska rozlohy a rozprestiera sa na 300 štvorcových kilometroch púšte. Letisko je také obrovské, že je v skutočnosti väčšie ako susedný štát Bahrajn. Jednou z hlavných prekážok pri výstavbe letiska však bol nedostatok čerstvej vody na miešanie betónu.
Medzi mnohé prvky, ktorými toto letisko vyniká, patrí mešita, ktorá je dostatočne veľká na to, aby mohla pojať tisíce ľudí. Treba napísať, že cestujúci ju navštevujú pravidelne. Pozoruhodný, hoci v Saudskej Arábii nie úplne neobvyklý je aj kráľovský terminál, ktorý je určený pre kráľovskú rodinu. Je vybavený elegantnou prijímacou halou a tlačovým strediskom.
Najvyššie položené na svete
Qamdo Bangda Airport sa nachádza vo výške viac ako 4 000 metrov nad morom. Ešte pôsobivejšia ako nadmorská výška letiska je takmer 3,5 kilometra dlhá vzletová a pristávacia dráha.
Dlhé dráhy sú nevyhnutné na bezpečné pristátie vo väčších výškach. Dôvod je prostý – rýchlosť priblíženia, pristátia a vzletu bude potrebovať vyššiu pozemnú rýchlosť. Na úrovni mora, kde je približovacia rýchlosť 150 km/h, môže byť na zastavenie potrebný menší priestor, ako keď je výška takáto. Tam je možné hovoriť prakticky o dvojnásobku.
Neslávne známe nehodami
Neďaleko centra hlavného mesta Hondurasu, Tegucigalpy, sa nachádza známe medzinárodné letisko Toncontin. To sa stalo predmetom kontroly po niekoľkých nehodách, vrátane havárie z roku 2008, pri ktorej zahynulo päť ľudí. Letisko bolo otvorené v roku 1934, teda v čase, keď lietadlá neboli natoľko výkonné a nevyžadovali si také dlhé dráhy.
Dráha letiska Toncontin je dlhá niečo vyše 7 000 metrov a nachádza sa v údolí obklopenom horami. Napriek krátkej dráhe tu bežne pristávajú lietadlá veľké ako Boeing 757. Stroje sú nútené pristávať a vzlietať v rovnakom smere, pretože inak by neboli schopné prekonať hory. Existuje len jedna cesta tam a jedna cesta von. Honduraské úrady začali iniciatívu na presmerovanie komerčnej dopravy na bezpečnejšiu leteckú základňu Soto Cano.
Najrušnejšie na svete
Pôvodné hongkonské letisko Kai Tak bolo obklopené výškovými budovami a obytnými štvrťami a jeho pristávacia dráha vyčnievala do vody. Úradníci vedeli, že potrebujú náhradu, najmä na uľahčenie prepravy obrovského množstva nákladu, a tak vybudovali tento ostrov s rozlohou 3,2 kilometrov štvorcových.
Výstavba sa začala v roku 1991 a zahŕňala spojenie dvoch menších ostrovov s rekultivovanou pôdou. Medzinárodné letisko Hongkong sa však od ostatných ostrovných letísk odlišuje tým, že v pešej vzdialenosti od pristávacej dráhy sa nachádza luxusné golfové ihrisko a obrovské výstavné centrum.
Letisko stále zotrváva v rebríčku najrušnejších nákladných centier sveta. Už v roku 2009 ním prešlo 3,35 milióna ton nákladu. Takže vybavenie, ako je golfové ihrisko Sky City Nine Eagles, slúži na uspokojenie neustáleho prúdu ľudí, ktorí ním prechádzajú. Rýchle nočné kolo s deviatimi jamkami stojí približne 60 dolárov.
Pravidelne zaplavené
Lietadlá smerujúce na ostrov Barra, ktorý sa nachádza pri západnom pobreží Škótska, využívajú pláž ako provizórnu pristávaciu dráhu od 30. rokov 20. storočia. Napriek tomu, že na ostrove chýbajú spevnené dráhy, letisko sa stále môže pochváliť modernou riadiacou vežou, ktorá je zodpovedná za odbavenie viac ako tisíc prichádzajúcich a odchádzajúcich letov ročne.
Keď na Barre nastane príliv a odliv, pristávacia dráha zmizne, takže lety sa musia plánovať podľa pohybu oceánu. Pristátie na pláži je síce nové, ale má aj svoje nevýhody. Malé kúsky piesku a soli rozožierajú ložiská a môžu zaseknúť pohyblivé časti lietadla. Na mnohých miestach, kde sú takéto dráhy bez povrchu, sú potrebné špeciálne postupy údržby.
Najkratšia pristávacia dráha
Dostať sa na tento rajský ostrov môže byť trochu problematické vďaka 400 metrov dlhej pristávacej dráhe, ktorá je oficiálne najkratšia na svete. Je len o niečo dlhšia ako väčšina pristávacích dráh lietadlových lodí. Z výšky pôsobí, akoby na ostrovný výbežok niekto položil veľkú skejterskú dosku.
Veľké lietadlá na Leitsku Juancho E. Yrausquin nepristávajú, ale malá dráha je náročná aj pre Cessny a podobné lietadlá. Vzhľadom na obmedzené množstvo pôdy a zvlnenú topografiu ostrova veľa iných možností neexistuje. A vieš, kde sa nachádza? V Zions Hill na ostrove Saba, ktorý je súčasťou tzv. holandského Karibiku.
Najsevernejšie zo všetkých
Svalbard je skupina nórskych ostrovov v Severnom ľadovom oceáne. Na súostroví sa nachádzajú tri letiská, z ktorých dve slúžia najmä na prepravu baníkov. Avšak, letisko Svalbard je otvorené pre komerčnú dopravu, takže je najsevernejším letiskom na svete, na ktoré si môžu turisti rezervovať letenky.
Inžinieri pri výstavbe využili brutálne chladné podnebie regiónu a postavili pristávaciu dráhu na vrstve večne zamrznutej pôdy. Letisko bolo dokončené v roku 1975, ale mierne sezónne zmeny spôsobili, že úseky vzletovej a pristávacej dráhy sa stali nerovnými, čo si vynútilo potrebu niekoľkokrát dráhu opraviť.
V roku 1989 sa začal realizovať projekt zameraný na izoláciu problematických úsekov dráhy od zeme, ktorý sa ukázal ako pomerne úspešný. Štúdia z roku 2002 však naznačuje, že rastúce teploty v oblasti môžu zvýšiť potrebu a frekvenciu údržby a opravovania.
Pristávanie nad plážou
Nič tak neničí zábavu na slnku ako rev motorov a zápach výfukových plynov z lietadiel. Pristátie na tomto karibskom ostrove menom Svätý Martin núti pilotov preletieť malý pás pláže, prekonať poriadne veľký plot a tesne pred dosadnutím na pristávaciu dráhu preletieť ponad cestu. Až potom dosiahnu letisko s oficiálnym názvom Princess Juliana International Airport
Nie je veľa letísk, ktoré by boli obklopené pozemkami pri oceáne plnými turistov stojacich pod prilietajúcimi lietadlami. Hoci turisti nie sú v skutočnosti ohrození (s výnimkou ich sluchu), nákladné vozidlá jazdiace po malej ceste medzi plážou a pristávacou dráhou to majú ťažšie. Výzvou je zabezpečiť, aby v čase pristávania lietadla neprechádzal veľký kamión s návesom. Stane sa z neho vertikálna prekážka. A ak je kamión ľahký, výbuch prúdu by ho mohol prevrátiť.
Letí to z kopca
Cesta do ikonického lyžiarskeho strediska Courchevel si vyžaduje prekonanie impozantných francúzskych Álp a následne pristátie na medzinárodnom letisku Courchevel, ktoré ti bude dvíhať vlasy a chlpy na tele. Dráha je dlhá približne 1700 metrov, ale skutočným prekvapením je veľký kopec v strede pristávacej dráhy.
Vzlietaš z kopca a pristávaš do kopca. Daný kopec so sklonom 18,5 percenta je taký strmý, že malé lietadlá by pravdepodobne mohli získať dostatočnú dynamiku, aby sa z neho bez motorov bezpečne skĺzli. Pristátie v Courcheveli samozrejme nie je jednoduchá úloha, takže piloti musia získať certifikát predtým, ako sa pokúsia zdolať nebezpečnú dráhu.
Pristávanie v centre mesta
Väčšina veľkých miest má letisko, ale len zriedkakedy je postavené necelých 10 kilometrov od centra mesta, najmä v metropolách ako Sao Paulo. Blízkosť letiska Congonhas k centru mesta možno sčasti pripísať skutočnosti, že bolo dokončené v roku 1936, pričom v nasledujúcich desaťročiach mesto zaznamenalo prudký rozvoj.
Hoci je letisko vzdialené len pár kilometrov od centra mesta pre dochádzajúcich pohodlné, predstavuje záťaž pre pilotov aj posádky riadenia letovej prevádzky. Z hľadiska bezpečnosti sa stáva výzvou už len dostať tam lietadlo.
Potom sa k tomu pridajú hlukové obmedzenia a tieto značne nepohodlné príletové a odletové trasy, ktoré sú potrebné na minimalizovanie hlukovej stopy, a pre pilotov sa to stáva dosť náročné. Našťastie, mnohé výškové budovy v Sao Paule sú dostatočne vzdialené od letiska, takže pre pilotov nepredstavujú bezprostrednú prekážku pri pristávaní alebo štarte.
Ľadová pristávacia dráha
Ice Runway, v preklade ľadová dráha, je jednou z troch hlavných pristávacích plôch, ktoré sa používajú na prepravu zásob a výskumníkov na antarktickú stanicu McMurdo. Ako naznačuje jej názov, nie sú tu žiadne spevnené dráhy. Ide len o dlhé úseky ľadu a snehu, ktoré sú starostlivo upravené.
Na ľadovej dráhe nie je nedostatok miesta, takže tu môžu pomerne ľahko pristáť super veľké lietadlá ako C-130 Hercules a C-17 Globemaster III. Skutočnou výzvou je zabezpečiť, aby hmotnosť lietadla a nákladu nerozbila ľad alebo aby lietadlo neuviazlo v mäkkom snehu. Keď sa ľad na dráhe začne rozpadať, lietadlá sa presmerujú na Pegasus Field alebo Williams Field, dve ďalšie pristávacie dráhy obsluhujúce kontinent.
S golfovým ihriskom uprostred
Don Mueang International Airport by si našiel v thajskom Bangkoku. Z diaľky medzinárodné letisko vyzerá ako každé iné stredne veľké letisko. Uprostred dvoch vzletových a pristávacích dráh sa však nachádza 18-jamkové golfové ihrisko.
Odborník na leteckú dopravu Stewart Schreckengast, ktorý pracoval na projekte letiska ako konzultant, hovorí, že jedným z hlavných problémov sú jediné rolovacie dráhy nachádzajúce sa na konci dráh. „Odporučili sme im, aby vybudovali ďalšiu rolovaciu dráhu v strede, zo strany na stranu, a oni povedali, v žiadnom prípade, to by sme prišli o jeden green a jednu dráhu.“
Letisko a ihrisko boli pôvodne čisto vojenskou prevádzkou, ale odvtedy sa otvorili komerčnej doprave. Bezpečnostné hrozby však obmedzili prístup verejnosti na greeny.
Pristávanie na moste
Madeira je malý ostrov ďaleko od pobrežia Portugalska, preto je pre jej rozvoj nevyhnutné letisko schopné uvítať lietadlá komerčnej veľkosti. Pôvodná dráha tohto letiska bola dlhá len asi 5 000 metrov, čo predstavovalo veľké riziko aj pre najskúsenejších pilotov a obmedzovalo dovoz a cestovný ruch.
Inžinieri predĺžili vzletovú a pristávaciu dráhu na približne 2,7 kilometra, a to vybudovaním masívneho mosta s nosníkmi na vrchole približne 200 pilierov. Samotný most je dostatočne pevný na to, aby zvládol hmotnosť ťažkých dopravných lietadiel či stíhačiek. V roku 2004 Medzinárodná asociácia pre mostné a konštrukčné inžinierstvo vybrala projekt rozšírenia na ocenenie výnimočnej stavby. Konštatovala, že návrh aj realizácia boli citlivé z hľadiska životného prostredia aj z estetického hľadiska.
Letisko uprostred cesty
Medzi Marokom a Španielskom sa nachádza malé britské územie Gibraltár. Letisko bolo postavené ešte počas druhej svetovej vojny a dodnes slúži ako základňa britského kráľovského letectva, hoci na ňom denne pristávajú najmä komerčné lety.
Winston Churchill Avenue, najrušnejšia gibraltárska cesta, pretína priamo pristávaciu dráhu. Závory na prechode v štýle železnice zadržia autá vždy, keď pristáva alebo odlieta lietadlo. Na jednej strane ostrova je v podstate hora a na druhej mesto. Vzletová a pristávacia dráha prechádza zo strany na stranu ostrova, pretože je to jediný rovný priestor, takže je to to najlepšie, čo mohli inžinieri a stavitelia urobiť. Aj napriek komplikovanému pristávaniu ide o bezpečnú prevádzku.
Letisko na umelom ostrove
Pôda je v Japonsku vzácnym zdrojom, a tak sa inžinieri pri stavbe tejto kolosálnej stavby vydali pár kilometrov od brehu do zálivu Osaka. Práce na umelom ostrove sa začali v roku 1987 a v roku 1994 už na ňom pristávali jumbo tryskáče.
Cestujúci sa môžu z letiska dostať na hlavný ostrov Honšu autom, železnicou alebo dokonca vysokorýchlostným trajektom. Umelý ostrov Kansai je taký veľký, že je viditeľný aj z vesmíru. Zemetrasenia, nebezpečné cyklóny, nestabilné morské dno a pokusy o sabotáž zo strany protestujúcich sú len niektoré z premenných, s ktorými museli inžinieri počítať.
Stewart Schreckengast však varuje, že klimatické zmeny a stúpajúca hladina mora predstavujú pre existenciu letiska veľmi reálnu hrozbu. „Keď sa stavalo, inžinieri pravdepodobne nepočítali s globálnym otepľovaním. Približne o 50 rokov by mohlo byť toto letisko pod vodou.“
Zdieľať na