#Klimatická kríza je tu a budúcnosť vyzerá čoraz pesimistickejšie. Vedci varujú, že oteplenie planéty o 1,5 stupňa už pravdepodobne nezastavíme, no pokiaľ neurobíme nič, globálne otepľovanie bude pokračovať a prinesie so sebou nielen extrémy v počasí, ale aj masovú migráciu, vojny, problémy v poľnohospodárstve aj vodohospodárstve.
Juraj Melichár sa otázkam klimatickej krízy venuje v rámci organizácie Priatelia Zeme-CEPA. Na akú budúcnosť sa má Slovensko pripraviť, čo je to greenwashing a ako je možné, že Slováci už dnes žijú na klimatický dlh?
Kedy a prečo si sa začal o klimatickú krízu aktívne zaujímať?
Okolo roku 2008 mi na univerzite popri ekonómii veľmi chýbala diskusia o dopadoch na spoločnosť a prírodu. Pridal som sa k skupine, ktorá robila osvetové aktivity o udržateľnosti pre študentov. Už vtedy ma fascinovalo, ako majú niektoré ekonomické teórie prevrátené hodnoty naruby.
Namiesto toho, aby hospodárstvo slúžilo spoločnosti, ktorá by bola súčasťou prírody, som vnímal technooptimistické ekonomické systémy ako nadradené demokratickej spoločnosti a prírode. Oveľa väčší zmysel mi dávalo (vtedy aj dnes) prepájať ochranu prírody a podporu spravodlivejšej spoločnosti s miestnou ekonomikou.
Pracuješ pre organizáciu s takmer 30-ročnou históriou, ktorá si hovorí Priatelia Zeme-CEPA. Čomu sa v súčasnosti venuje?
Venujeme sa ochrane klímy cez udržateľnú energetiku. V praxi to znamená, že podporujeme budovanie kapacít pre energetické plánovanie a koordináciu dekarbonizácii. To vedie k znižovaniu vplyvu na klimatickú krízu. Snažíme sa zlepšovať financovanie z fondov EÚ tak, aby podporili sociálne zraniteľných ľudí, mestá, obce a organizácie pôsobiace v sociálnej oblasti.
Vedieme tiež kampaň Život po uhlí, v rámci ktorej sa podarilo prispieť k útlmu využívania uhlia na Slovensku do roku 2023, čím ušetríme všetci približne 600 miliónov eur v cenách elektriny. V rámci toho sa snažíme podporovať udržateľný rozvoj v regióne Hornej Nitry tak, aby táto transformácia bola sociálne spravodlivá a neškodila prírode.
Pracujeme aj na tom, aby sme utlmili využívanie fosílnych palív, najmä v teplárenstve, a minimalizovali spaľovanie biomasy. Navrhli sme viacero spôsobov nízkoteplotného zásobovania teplom na základe príkladov z Dánska a iných krajín. Natočili sme aj viacero online exkurzií do meist, v ktorých už čerpajú výhody z úspor energií a obnoviteľných zdrojov.
Podľa globálnych prieskumov má až štvrtina mladých strach zo zmeny klímy. Na aké zmeny by sme sa mali na Slovensku v budúcnosti pripraviť?
V prvom rade to budú častejšie a extrémnejšie prejavy počasia ako dlhšie a intenzívnejšie suchá, viac horúcich dní v lete a s tým súvisiace riziká napríklad pre starších ľudí. Na druhej strane zasa intenzívnejšie dažde, záplavy, zvyšujúca sa hladina morí a pod. Následkom toho dochádza k migrácii, zhoršovaniu poľnohospodárskej produkcii, lesným požiarom, vojenským konfliktom, nárastu extrémizmu a podobne.
Mali by sme sa tiež pripraviť na to, že éra fosílnych palív končí. Teda namiesto prekurovania nezateplených obrovských domov ich potrebujeme hĺbkovo obnoviť a využiť napríklad solárne systémy či tepelné čerpadlá, ktoré sú lacnejšie než kúrenie fosílnym zemným plynom.
Zdá sa, že klimatické summity produkujú každoročne viac rečí než skutkov. Planéta je dnes preukázateľne teplejšia v priemere o viac ako 1,1 stupňa. Existuje nádej, že sa podarí otepľovanie zvrátiť a udržať ho pod dvoma stupňami?
Musíme naozaj veľmi rýchlo začať znižovať emisie skleníkových plynov. Najrešpektovanejšia inštitúcia v tejto oblasti, teda Medzivládny panel pre zmenu klímy (IPCC) v jej aktuálnej najrozsiahlejšej správe konštatuje, že v najbližších rokoch pravdepodobne prekročíme oteplenie o 1,5 °C. Máme poslednú šancu zvrátiť oteplenie pod 2 °C. Ak by sme aj aplikovali všetky súčasné politiky, tak dôjde k rastu priemernej teploty o 3 °C.
Pre porovnanie, ak človeku vzrastie priemerná teplota o 3 °C, tak má horúčku približne 40 °C, s ktorou sa dá len veľmi ťažko fungovať. Je dôležité sa dohodnúť na globálnej úrovni, ale musíme si aj zamiesť pred svojím prahom. Vláda by mala prijať klimatický zákon, ktorý by pomohol motivovať ministerstvá, aby riešili klimatickú krízu.
Koncom júla celosvetovo pomyselne vyčerpáme zdroje, ktoré máme k dispozícií. Na Slovensku padol tento deň dokonca na začiatok mája a každý rok sa posúva na skorší dátum. Čo si pod tým má bežný človek predstaviť?
Ide o tzv. deň prekročenia schopností ekosystémov obnoviť sa. Teda, naše ekonomické systémy majú takú nadmernú spotrebu zdrojov, že vlastne od augusta kradneme zdroje budúcim generáciám.
Je jasné, že najväčší problém sú v súčasnosti skleníkové plyny. Ako môžu bežní mladí prispieť svojou troškou k ich zníženiu?
V prvom rade je dôležité, aby sme sa čo najviac vzdelávali a učili z hodnoverných zdrojov. Nemusíte začať čítaním vedeckých správ Medzivládneho panelu pre zmenu klímy, ale je dobré sa oboznámiť s ich výsledkami napríklad z popularizačných článkov univerzít, zelených newsfiltrov hodnoverných médií, environmentálnych organizácií, počúvať napríklad podcast Čierna Labuť a pod.
Veľmi dobrým spôsobom je dobrovoľníctvo v environmentálnej organizácii, kde sa človek môže naučiť viac. Na Slovensku fungujú programy ako Klíma ťa potrebuje, Mladí reportéri pre životné prostredie či Sokratov inštitút.
V súvislosti s ekológiou sa však často skloňuje aj slovo greenwashing. Čo to je a prečo by sme si naň mali dávať pozor?
Greenwashing je predstieranie toho, že produkt alebo služba má dobrý vplyv na životné prostredie. Vznikol z kombinácie slov zelený (green) a vymývanie mozgov (brainwashing).
Učebnicovým príkladom greenwashingu je, ak vám na k natankovaniu benzínu do auta ponúknu kupón na výsadbu stromov, čím naoko kompenzujete to spaľovanie fosílnych palív. Firmy sa tak tvária, že je možné znečisťovať (jazdiť na SUV-čkach) veľmi veľa a vykúpiť si svedomie nejakým kontroverzným opatrením.
Do roku 2050 by malo ľudstvo dosiahnuť uhlíkovú neutralitu, teda vypustiť do ovzdušia toľko emisií, koľko planéta dokáže absorbovať. Podarí sa to?
Dúfam, že áno. Musí sa to však stať celospoločenskou prioritou namiesto populistických politík, šírenia dezinformácií a kultúrnych vojen. Dobrou správou je, že aktivity na to, aby sme zvrátili klimatickú krízu, majú okrem zníženia teploty aj veľa ďalších výhod. Od čistejšieho ovzdušia, šetrnejších budov, dostupnejšej dopravy, odolnejšej energetiky, zdravšej zeleniny, až po menej vyrúbaných lesov.
Konkrétne to znamená plánovanie dopravy tak, aby sme mali lepšie vlaky namiesto nadmernej výstavby diaľnic. Alebo zjednodušovanie štátnych dotácií pre zatepľovanie domov, aby naše účty za energie boli nižšie. Dôležité je, aby sme podporili sociálne zraniteľných, aby sme mohli všetci zvládnuť túto zmenu spoločne.
Toho, čo pre naše „klimatické zdravie“ môžeme robiť, je veľa. Povedzme si na rovinu, že to vyžaduje veľa práce, ale stojí to za to!
Zdieľať na