#Žijeme v poriadne zvláštnej dobe, a to aj bez toho, aby sme započítali pandémiu, ktorá mnohých chtiac-nechtiac odstrihla od sveta. Stretnutia s priateľmi sa premenili na niečo, čo už nie je samozrejmosťou a aj keď sa nakoniec stretnete, väčšina nepustí telefón z ruky. Na internete sa žije druhý život.
Introverti sú odvážnejší, idioti vystupujú ako intelektuáli a mnohí sú ochotní urobiť čokoľvek, aby svet videl, ako dobre si žijú. Pôžičky na autá, oblečenie využité len pre jednu fotku (a potom šup naspäť do obchodu pýtať peniaze) či photoshop sa stali súčasťou života veľkého množstva ľudí.
Iba objekt
Niektorí sú ochotní urobiť pre zvýšenie svojho sociálneho statusu čokoľvek. Tu sa dostávame k ženám, ktoré sú ochotné propagovať sa ako polonahý produkt, len aby mali desaťtisíce či dokonca státisíce sledovateľov. Zarábajú tým, že zo seba robia obyčajný sexuálny objekt.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Slovo influencer je dnes už v podstate nadávkou a stratilo svoj pôvodný význam. Dnes je influencerom každý. Keď si na Instagrame odmyslíme všetky známe osobnosti, hudobníkov, hercov, inovátorov, gamerov, jednoducho tých, ktorí propragujú svoje schopnosti, názory a ideály, zostávajú nám len dievčatá a ženy, ktoré sa snažia zaujať tým jediným, čo majú – zovňajškom.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Chýbajúce hranice
Na dotvorenie predstavy som si pomohol instagramovým profilom s názvom Cringe Influenceri, ktorý dlhú dobu zbieral „skvosty“ platených spoluprác na tejto sociálnej sieti. A pri niektorých sa človek už naozaj musí chytať za hlavu, pretože mnohé sú nielen za hranicou slušnosti, ale aj zdravého rozumu.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Necháp ma zle, aj ja som chlap, ktorý sa otočí za peknou ženou. Ženská krása ale nespočíva len v tom, ako vyzeráš na pohľad. Problém však vyvstáva niekde inde. Spoločnosť si pomaly začína čoraz častejšie spájať ženy so sexuálnymi objektami. A to rozhodne nie je fér voči tým, ktoré to v zásade odmietajú.
NÁZOR Na mesiac som vyskúšala prerušované hladovanie: Ako sa zmenil môj život?
Štúdia Julie Stankiewiczovej a Francine Rosselliovej z roku 2008 preskúmala 1988 reklám, ktoré boli publikované v 58 populárnych amerických magazínoch. Následne boli tieto reklamy kategorizované na základe toho, či považovali ženy za sexuálne objekty, alebo nie. Výsledok je v skutku zarážajúci. Každá druhá reklama vykresľovala ženy v negatívnom svetle.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Hoci ponímanie žien ako sexuálnych objektov je známy pojem aj pre širokú verejnosť, len málokto vie, že existujú rôzne formy tejto objektivizácie. Kasey Morrisová, Jamie Goldenbergová a Patrick Boyd v roku 2018 popísali dva typy objektivizácie, pričom každá má iné dôsledky.
Podľa tejto štúdie môžu byť ženy objektmi na základe ich typických pohlavných funkcií. Ide o takzvanú sexuálnu objektivizáciu. Tento druh objektivizácie sa absolútne nezameriava na unikátne ľudské vlastnosti. Oproti tomu stojí druhý typ, ktorý je zameraný na ponímaní ženskej krásy, pričom často stanovuje trendy a stereotypy.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Sebareflexia zmizla
Potom však často prichádza aj ďalší problém – nedostatok sebareflexie. Ľudia, ktorí si na svojom tele postavili celú „kariéru“ na sociálnych sieťach, nechcú ani len počuť o tom, že sú sexuálnymi objektami. Dokonca ani v tom prípade, ak už oni sami prekračujú hranicu soft porna, napríklad na OnlyFans.
Pri práci na článku o tejto platforme ma zarazilo, že sa mnohé ženy, ktoré som oslovil s otázkami, odmietali pod svoje profily oficiálne podpísať. Internetový život je pre nich totiž jedna vec a ten skutočný zase druhá. Konfrontácia týchto dvoch svetov je často nemysliteľná.
Možno si povieš, že sú to len fotky niekde na sieti. No presah do skutočného života je omnoho väčší. Ženy, ktoré na sebe tvrdo roky pracujú, idú pre mnohých do úzadia. A áno, keď sa hovorí o sexuálnej objektivizácii, rozhodne sa nesmie opomenúť pornografia.
Výskum Niki Fritzovej a kolektívu z roku 2018 ukázal, že v porovnaní s bielymi ženami sú Afroameričanky omnoho častejšie vystavované násiliu v porne. A to len preto, že osobnosť ide do úzadia. Omnoho smutnejšie však na tom je fakt, že tento jav sa nezmenil od roku 1970.
Zamysli sa
Asi si povieš, že ty taký nie si. Tebe predsa záleží nielen na zovňajšku, ale aj na tom, čo má žena vo svojom vnútri. Nehľadáš len zámienky pre dotyky, ale aj spôsoby, ako ju rozosmiať. Ak áno, tak máš u mňa pivo. Mladšia generácia sa však na to môže začať pozerať inak.
Internet vie byť poriadne slizké miesto, kde ktokoľvek pod rúškom anonymity môže napísať čokoľvek. Pre niekoho to môže byť zábava a uvoľnenie, na druhej strane obrazovky to však môže byť psychický teror hraničiaci so sexuálnym obťažovaním. A pritom je riešenie omnoho jednoduchšie ako sa zdá. Každý (nech už si na ktorejkoľvek strane barikády) predsa vieme, čo musíme urobiť, aby sa to nedialo.
Rozhodne nepatrím k tým, ktorí zo všetkého vinia vždy len jedno pohlavie. Zaujímavými poznatkami z výskumu prispeli v roku 2016 Ciro Civile a Sukhvinder Obhi, ktorí sa pozreli na to či sexuálna objektivizácia žien súvisí s omnoho väčším zastúpením mužov vo vedúcich pozíciách.
Ukázalo sa, že keď boli na takomto poste ženy, k objektivizácií mužov neviedlo, ale zároveň sa ani nesnažili zlepšiť postavenie žien. Z toho vyplýva, že je situácia vo veľkej miere podmienená mocou a nie opačným pohlavím.
Zdieľať na