#Miluješ vesmírne záhady? Tak to ich v tomto článku predstavíme rovno desať a zameriame sa tie v našej Slnečnej sústave. Ani s najmodernejšími technológiami ľudstvo stále nepozná odpovede na mnohé záhady. A hoci si myslíme, že by naše teórie mohli byť správne, niekedy dokážeme opak. Ktorá záhada ťa najviac zaujala?
V článku sa dočítaš o teóriách:
- Ako vznikol Mesiac
- Prečo je atmosféra Slnka horúcejšia ako jeho povrch
- Či existuje deviata planéta
- Prečo sa Venuša točí opačne
- Prečo má Saturn prstenec
- Či boli na Marse kedysi oceány
- Prečo má Urán naklonenú vlastnú os
- Prečo má Pluto pohoria
- Či majú plynné planéty jadro
- Či existuje život v našej Slnečnej sústave mimo Zeme
Ako vznikol náš Mesiac?
Ani dodnes nie je so stopercentnou istotou jasné, ako náš Mesiac vznikol. Zaužívala sa teória, ktorá hovorí o zrážke obrovského telesa veľkosti Marsu (teda asi polovici Zeme), ktorý vychýlil našu os a z polovice jeho úlomkov sa sformoval Mesiac. Zem je oproti nemu štvornásobne väčšia.
Vytvorenie Mesiaca vplyvom gravitácie, ktorá pôsobila na úlomky stovky miliónov rokov, by dávalo najväčší zmysel. Zanecháva však aj zopár otázok. Prečo nebola Zem viac ovplyvnená zrážkou? A kde je tá druhá polovica úlomkov, teda náš „druhý Mesiac“?
V každom prípade buďme radi, že Mesiac existuje. Máme vďaka nemu prílivy a odlivy, schytáva väčšinu menších asteroidov, ktoré by pravdepodobne zasiahli Zem a je skvelým odrazovým mostíkom pre vedcov pozorujúcich vesmír. Možno bude raz aj dovolenkovou destináciou.
Prečo je atmosféra Slnka horúcejšia ako jeho povrch?
Teplota vo vesmíre sa udáva v Kelvinoch, no aby si si vedel tieto hodnoty predstaviť v praxi, budeme ich ihneď premieňať na stupne Celzia. Na povrchu Slnka dosahuje teplota zhruba 5500 °C, no v jeho atmosfére to je takmer 6000 °C.
Toto je však teplota len vo vonkajšej atmosfére. Jej najvzdialenejšia časť od povrchu sa nazýva koróna a vďaka nedávnym poznatkom vieme, že teplota sa tam môže pohybovať od spomínaných 6000 až po takmer jeden milión stupňov Celzia.
Teória hovorí, že by tento fenomén mohol súvisieť s ionizáciou hélia v atmosfére Slnka, no vedci tento odhad nevedia potvrdiť. Len pre zaujímavosť a porovnanie: V jadre Slnka, kde je fúzia hélia najsilnejšia, by teplota mohla atakovať 15 miliónov stupňov Celzia.
Existuje deviata planéta?
Konšpiračné teórie často hovoria o takzvanej deviatej planéte Slnečnej sústave, ktorú prezývajú napríklad aj Planéta X. Aj keď tieto dohady nemajú reálny podklad, otázka je na mieste. Môže skutočne existovať ešte nejaká planéta v našej Slnečnej sústave? Možno áno.
Len nedávno vedci objavili ďalšie mesiace obiehajúce okolo Jupitera, o ktorých sme doteraz nevedeli. Sme si však takmer istí, že všetky veľké telesá až po Neptún, poslednú planétu sústavy, máme objavené. Ak sa niekde má planéta nachádzať, malo by tak byť až tesne pred Kuiperovým pásom alebo priamo v ňom.
Prečo by sme planétu už doteraz neobjavili? To nie je zložitá otázka. V Kuiperovom páse je veľmi málo slnečného žiarenia, planéta by mohla byť podobne malá ako trpaslík Pluto a kvôli veľkému množstvu objektov sa môže neustále strácať na našich radaroch z dohľadu. Odpoveď je, že väčší objekt by sa tam nachádzať mohol, aby nebol by väčší ako Pluto a vlastne by to pre astronautiku tak veľa ani neznamenalo.
Prečo sa Venuša točí okolo svojej osi opačne?
Všetky planéty našej Slnečnej sústavy sa točia proti smeru hodinových ručičiek. Teda, nie všetky. Venuša ako jediná toto pravidlo porušuje a točí sa spoločne so smerom hodinových ručičiek. Tento fenomén platí, ak hľadíš na planéty z ich severného pólu.
Astronómovia majú na tento nevídaný úkaz hneď dve teórie. Jedna tvrdí, že Venušu mohlo ešte počas formovania zasiahnuť obrovské teleso, ktoré zmenilo jej rotáciu. Napríklad, našu Zem vykrivil náraz asteroidu, vďaka ktorému máme štyri ročné obdobia.
Druhá teória vedcov hovorí, že by jej opačná rotácia mohla súvisieť s blízkosťou k Slnku a zároveň hustou atmosférou. Slnečná gravitácia by údajne mohla vytvoriť silný magnet, ktorý núti Venušu točiť sa v smere hodinových ručičiek. Merkúr, ktorý je ešte bližšie k Slnku, nemá takmer žiadnu atmosféru a efekt nie je dostatočný.
Ako to, že Saturn má ako jediný obrovský prstenec?
Saturn je jediná planéta Slnečnej sústavy, ktorá sa môže pochváliť prstencom. Tvorí ho zmes malých úlomkov kameňa, ľadu a prachu vrátane niekoľkých menších mesiacov. Ľudstvo však stále neprišlo so stopercentnou teóriou vysvetľujúcou vznik prstenca.
Jedna nich hovorí, že prstenec by mohol byť pozostatkom väčšieho mesiaca, do ktorého narazil asteroid. Iná zasa spomína pozostatok prachu z formovania planéty (aj keď je Saturn plynný). Taktiež netušíme, koľko má prstenec rokov, ani dokedy ho bude Saturn mať.
Odpovede by mohla poskytnúť sonda Cassini, ktorá skúma Saturn aj v čase písania tohto článku. Podľa prvých údajov by mal byť prstenec „veľmi mladý“, respektíve sa mohol sformovať približne v čase, keď po Zemi chodili dinosaury. Vedci však túto nepodloženú teóriu ešte nechcú potvrdiť.
Boli na Marse kedysi oceány?
Roky sa vedú diskusie o tom, ako vyzerala planéta Mars v minulosti. Ide o vesmírny objekt, ktorý sa ľudstvo chce pokúsi kolonizovať ako prvý. A k odpovedi o spomínaných oceánoch a moriach by sme sa mohli dozvedieť viac už v nasledujúcich rokoch.
Čím dlhšie Mars študujeme, tým reálnejšia sa javí teória o vode. Kam sa však podela? Vyparila sa? Vsiakla? Všetky údolia na Marse vyzerajú, akoby ich naozaj mohol spôsobiť tlak vody a vedci považujú teóriu o jej kedysi bohatých oceánoch za veľmi reálnu.
Nešlo však o vodu pitnú pre nás ľudí. Mala obsahoval veľké množstvo metánu (tak ako aj povrch Marsu), čiže pre človeka bola prakticky nepitná. Aktuálne je na mieste otázka, či by sa mohla voda ukrývať pod povrchom. Na túto otázku dostaneme odpovede už čoskoro, pretože vďaka roveru Perseverance a ďalším, ktorý ho budú nasledovať, sa o Marse dozvieme určite viac.
Prečo má Urán ako jediná planéta naklonenú vlastnú os?
Aj Zem má vychýlenú os rotácie. No Urán ju má naklonenú takmer o 90 stupňov. To v praxi znamená, že ak by Zem mala rovnako naklonenú vlastnú os, severný pól by sa nachádzal na mieste, kde je Kuba a južný zasa v Oceánii. Je zložité si to len predstaviť.
Každá planéta Slnečnej sústavy okrem Uránu sa točí akoby zľava doprava, teda po vertikálnej osi, len Urán po horizontálnej, teda akoby zhora nadol. Teórie znova favorizujú vesmírny objekt, ktorý mohol vychýliť os rotácie. Presne po tejto osi totiž obiehajú Urán aj všetky jeho mesiace (je ich 27).
Mimochodom, aj Urán má veľmi malý a veľmi tenký prstenec. Ak sa zadívaš na niektoré obrázky na Google, uvidíš ho veľký a jasný, ale údajne by si ho voľným okom nezbadal. Mal by mať hrúbku niekoľkých kilometrov.
Prečo má Pluto pohoria?
Pluto bolo začiatkom milénia vyradené zo zoznamu planét a klasifikované ako trpasličia planéta. Napriek tomu ho vedci nestále študujú. Najnovšie sa pozastavujú nad tým, ako môže mať planétka tak ďaleko od Slnka a s takou slabou gravitáciou vysoké pohoria.
Hory dosahujú výšku aj viac ako tri kilometre. Na vytvorenie takýchto pohorí je potrebná geologická aktivita, keď sa tektonické platne pohybujú pod vplyvom gravitácie a sopečnej činnosti, čím uvoľňujú teplo a najmä energiu. Jadro Pluta však tvorí len vesmírny prach, kamene a ľad – žiadna žeravina.
Jedna z pravdepodobných teórii hovorí, že trpaslík by mohol mať vlastný systém kryovulkánov. Predstav si to ako sopky chrliace ľad a plyny. To však nič nemení na tom, že túto záhadu vedci nevedia dokázať na sto percent.
Majú plynné planéty pevné jadro?
Jupiter a Saturn sú najväčšie planéty Slnečnej sústavy. Zároveň sú obe takzvanými plynnými obrami, čo značí, že ich tvoria zmesi rôznych plynov. Tie však nejaká sila musí držať pokope a teórie vedcov si zakladajú na ich pevnom povrchu.
Ľudstvo už v minulosti skúšalo vyslať sondu do stredu Jupitera, no jeho atmosféra je taká silná, že sondu doslova stlačilo do seba. Jadro sa nám nikdy nepodarilo odfotiť a dokonca ani radarmi naskenovať.
Astronómovia uvažujú nad tým, že jadro by možno nemuselo pozostávať z pevnej časti, stačilo by, aby malo pevnejší plášť z kameňov či ľadu. Toto potvrdzujú naše aktuálne poznatky o formovaní planét. Plynné obry sú však stále záhadou a sondy nám zatiaľ dávajú viac otázok ako odpovedí.
Existuje život aj inde ako na Zemi?
Na záver sme si pripravili polemiku, ktorá ťa zaujíma asi najviac. Rovno ti prezradíme, že odpoveďou je áno. Teda záleží na tom, čo ako život nazveš. Ak život znamenajú aj malé mikroskopické baktérie a vírusy, tak minimálne na Mesiaci sa život nachádza, pretože sme tam boli a priniesli ich tam.
Ak ale život znamená inteligentnú formu podobnú ľudskej, tak pravdepodobne nie. Menšie organizmy by sa však mohli nachádzať v ľadoch mnohých mesiacov, napríklad na Titane. Ten má pod svojím povrchom dokonca aj tekutý oceán.
Musíme si však uvedomiť, že život môže mať rôzne formy. Na jeho vytvorenie možno netreba kyslík, vodu a slnečné žiarenie. Možno niektoré vesmírne monštrá vedia dýchať metán, živia sa diamantami a kašlú na organickú chémiu. Je teda inteligentný život v Slnečnej sústave? Zrejme nie. Je vo vesmíre? S veľkou pravdepodobnosťou áno.
Ešte viac zaujímavých noviniek, rozhovorov, módy, kvízov, vtipov a inšpirácie? Poď k nám na Instagram!
Zdieľať na