#Nahrádzanie orgánov u človeka zvieracími je už dlhšie diskutovanou témou. Tento raz vedci prišli s o čosi bizarnejším nápadom, ktorý aj realizovali. Pokúsili sa skombinovať dva rôzne organizmy a zameniť im zmyslové aparáty. Ako pokus dopadol? Je to vôbec aplikovateľné do ľudského života?
Pokusy na hlodavcoch
Vedci dokázali takmer nemožné, keď sa im podarilo preniesť jeden typ zmyslového aparátu medzi dvoma odlišnými živočíchmi. Pokus síce prebehol medzi myšami a potkanmi, no aj tak ide o doposiaľ nevídaný úspech. Myšiam bez čuchu obnovili tento zmysel prostredníctvom odobratých neurónov od potkanov, vďaka čomu mohli viesť plnohodnotný život a objavovať svet aj týmto zmyslom.
Prostredníctvom primitívneho pokusu vedci pochopili princíp vývoja mozgu u rôznych živočíšnych druhov a rozšírili si svoje poznatky, vďaka ktorým prišli s nápadom výmeny orgánov medzi ľuďmi a prasatami.
Nejde o prvý pokus
Už v minulosti prebehli prvé pokusy, vďaka ktorým sú známe prípady takzvaných hybridných zvierat. V tejto kategórii sa nájdu napríklad myši so slinivkou potkana či neurónmi z ľudského mozgu.
Plnohodnotné využitie potenciálu funkčnosti transplantovaných častí však nemožno odhadnúť. Podľa neurologičky Kristin Baldwin z Kolumbijskej univerzity je fungovanie neurónov a ich prepojenie až príliš komplikované na to, aby tvorilo akési celky.
Základom je správne načasovanie
Výskumné tímy, ktoré sa podieľali na experimentoch „miešania“ neurónových buniek uviedli, že gény najskôr upravili, prispôsobili potrebám príjemcu a upravili ich pred vložením do nervového systému. Príjem buniek sa konal, samozrejme, v raných štádiách embria, kedy vybranej myši vstrekli bunky potkana. Mláďatá však neboli schopné vyhľadať ukryté dobroty, ktoré by potkany za iných okolností vyňuchali. Akonáhle však myši vyrástli na dospelé jedince, dokázali dobroty okamžite vypátrať.
Kladieš si otázku ako sa to podarilo? Je to úplne jednoduché – „zabité“ myšie neuróny nahradili tie darované od potkanov, vďaka čomu na seba myši prebrali čuchové zručnosti na seba. Výskumný tím v súčasnosti pracuje na spôsobe, ktorý by umožnil cielene nahradiť aj iné orgány.
Nová stratégia implantovania buniek
Tím z Texasu sa pokúsil túto prelomovú stratégiu ešte o čosi vylepšiť. Malo by sa to dať docieliť pomocou geneticky editačného nástroja s názvom C-CRISPR, ktorý dokáže definovať gény vo viacerých rovinách. Zároveň by mal zmazať stopy pôvodného myšieho génu, ktorý by mal byť nahradený.
Pod vedením biológa Juna Wu pokus učinili a blastocysty potkaních buniek vpravili do myši, ktorá normálne vyrástla na zdravého jedinca. V tomto prípade však nebolo jednoduché definovať, či je jej správanie rovnaké oproti ostatným zo svojho druhu alebo je v niečom výnimočná.
Rozdiel by mal byť podľa hypotézy znateľný – výskumy dokazujú, že potkani sú viac inteligentní než myši, čo by znamenalo, že potkaní mozog v tele myši z nej urobí génia svojho druhu.
Vývoj potrvá roky
Ak si sa tešil na super inteligentné myši, ktoré si zaobstaráš ako domáceho miláčika, musíme ťa sklamať. Vývoj tohto upgradovania mozgov je beh na dlhú trať. Pravdepodobne potrvá dlhé roky, kým sa „vychytajú všetky muchy“ len u myší. Hoci by tento krok mohol znamenať aj významný posun pre ľudstvo.
Povráva sa, že experiment prebieha za účelom testovania možnosti vypestovať ľudské tkanivo, či dokonca orgány, napríklad u prasiat, ktoré by mali spĺňať viaceré kritéria pre túto funkciu. Okrem etického aspektu je tu tiež dilema, či ľudské telo dokáže prijať takto vypestovaný orgán.
Zdieľať na