Umelé slnko, ktoré dokázala vytvoriť Čína, je unikátne: Takto funguje nový fúzny reaktor, ktorý môže zmeniť svet

#O nových zdrojoch energie sa v uplynulých rokoch hovorí viac, ako kedykoľvek predtým. Planéta pomaly prestáva zvládať energiu získanú z uhlíkových zdrojov, ktorá ešte aj značne znečisťuje životné prostredie. Existuje mnoho ciest, ktorými je možné sa vydať, avšak fúzny reaktor, ktorý Čína spustila tento rok, skutočne prekonal našu dobu.

Malá provincia v Kanade je vzorom pre celý svet: Ich zdroj energie ťa prekvapí, ide o najväčší technologický zvrat tohto storočia

Za tento projekt je zodpovedná Čínska národná nukleárna spoločnosť (CNNC), ktorá vznikla už v roku 1955 v Pekingu. Reaktor sa nachádza v juhozápadnej provincii Čínskej ľudovej republiky,  S’-čchuan. Hlavným inžinierom organizácie je vedec Yang Qingwei.

Umelé slnko

Nová generácia fúzneho reaktora si rýchlo osvojila aj názov „umelé slnko“, a to vďaka tomu, že dokáže dosiahnuť teplotu až 150 miliónov stupňov Celzia. Takáto teplota je približne desaťnásobne vyššia, ako je teplota jadra Slnka. Schopnosť dosiahnuť takéto enormne vysoké teploty je dôležitá pre celý fúzny proces.

Umelé slnko sa v súčasnosti považuje za budúcnosť celého energetického priemyslu. Keďže nejde o uhlíkový zdroj energie, neznečisťuje životné prostredie. Jeho základom je totiž vytvorenie energie podobným spôsobom, akým sa tvorí aj na skutočnom Slnku, a teda za prítomnosti vodíka a jedného z jeho izotopov – deutéria.

Ako fúzny reaktor funguje

Princípom je spojenie dvoch vodíkových jadier. Keď sa tieto jadrá spoja, dôjde k masívnemu uvoľneniu energie vo forme tepla. Táto reakcia sa nazýva nukleárna fúzia. Je dôležité podotknúť, že ide o iný proces ako v bežných nukleárnych reaktoroch. V nich prebieha fízia, respektíve štiepenie atómového jadra.

Na to, aby fúzia mohla nastať, je potrebná prítomnosť adekvátnej teploty, tlaku a striktne stanoveného času. Vďaka tomu sa vytvorí plazma, v ktorej celá reakcia prebehne. Systém týchto troch kritérií je tiež vo svete vedy známy aj ako Lawsonove kritérium. Vo vesmíre sú takéto podmienky bežné, a vo hviezdach, ktorou je aj Slnko, je ako palivo využívaný spomínaný vodík.

Michal Sabo zmenil životný štýl, teraz bojuje za klímu: So svojím tímom prepisuje históriu, presvedčili už vyše 100-tisíc Slovákov

Najväčšou výzvou pre výskumníkov však nie je vytvorenie energie, ale tvorba materiálu, ktorý by dokázal udržať enormne vysoké teploty po dlhý čas. Pretože až vtedy by sa z nového fúzneho reaktora mohol stať komerčne dostupný alternatívny zdroj energie. V súčasnosti Čína využila až 20 ton supravodivého materiálu, ktorý bol vyrobený vo Francúzsku.

Podiel majú aj iné krajiny

Aj napriek tomu, že reaktor bol spustený v Číne, spolupracovali na ňom vedci z krajín USA, Európy, Ruska, Japonska, Indie, Južnej Kórey a rôznych ďalších. Celkovo sa zišli výskumníci až z 35 štátov, aby vytvorili potenciálny neobmedzený zdroj alternatívnej energie.

Hoci tento rok sa vedcom podarilo reaktor Tokamak HL-2M úspešne spustiť, tento projekt je stále len v plienkach. Predpoklad komerčne dostupnej energie z fúzneho reaktora je až v roku 2050. Výskum súčasného experimentálneho umelého slnka však prebiehal od roku 2006, takže sa dá povedať, že sme v podstate v tretine cesty.

Záchrana životného prostredia

Keďže fúzny reaktor nie je uhlíkovým zdrojom energie, netvorí sa pri jej tvorbe žiadne znečistenie, čo môže výrazne odľahčiť záťaž vyvíjanú na životné prostredie. Okrem toho ide o proces spájania atómov a nie ich rozdeľovania, takže počas reakcie sa nevytvárajú rádioaktívne atómy, a ak áno, tak len v minimálnom množstve, ktoré je možné eliminovať.

Vedci z Kráľovských Botanických Záhrad ťa presvedčia, že Orchidey nie sú iba krásne: Objavili totiž s určitosťou tú najškaredšiu na svete

Jednou z obrovských nevýhod celého projektu je jeho finančná náročnosť. Preto sa pri výskume postupuje opatrne a detskými krôčikmi, aké predstavuje napríklad umelé slnko. Celkové náklady na celý experiment sa totiž odhadujú na neuveriteľných 22,5 miliardy dolárov. Avšak takáto cena je rozhodne stále malá, ak sa pozeráme na cenu zlepšenia krízy životného prostredia.

BONUS – Umelý mesiac

Čína sa však rozhodne neuspokojí s jedným futuristickým projektom. Plánom blízkej budúcnosti je vytvorenie umelého mesiaca. Ide o projekt, v ktorom by sa na obežnú dráhu zeme mal umiestniť mesiac vyrobený človekom. Ten by mal odrážať slnečné svetlo a „produkovať“ tak svetlo na rozlohu 10-80 kilometrov.

Žiariť by mal až osemkrát viac ako skutočný Mesiac, čo znamená, že bude poskytovať provincií S’-čchuan „prirodzené“ mesačné svetlo, čím sa znížia náklady na spotrebu energie. Takýto mesiac by dokázal hlavnému mestu provincie, Čcheng-tu ušetriť ročne až 170 miliónov dolárov. Umiestnenie tohto giganta na obežnú dráhu by malo nastať v priebehu budúceho roka.