#Dobývanie vesmíru začalo v 60. rokoch minulého storočia. Prvým kozmonautom vo vesmíre sa stal Jurij Alexejevič Gagarin po tom, ako ho do výšky 301 kilometrov vyniesla kapsula Vostok 1. Aj keď sa zdá, že dnes o nových míľnikoch už takmer nepočuť, opak je pravdou – človek sa vráti na Mesiac, pristane na Marse a bude vidieť na počiatok vesmíru.
V článku sa dočítaš o programoch:
- Mercury – človek vo vesmíre
- Gemini – školenie
- Apollo – človek na Mesiaci
- Discovery – vesmírny teleskop Hubble
- Artemis – späť na Mesiac
Projekt Mercury (1959 – 1963) – človek vo vesmíre
Písal sa 9. apríl 1959, keď NASA predstavila prvých deväť astronautov svojho projektu Mercury. Posádku tvorili známe mená, ako John Glenn, Alan Shepad či Gordon Cooper. Cieľom programu Mercury bolo overiť schopnosti človeka vo vesmíre, vyslať ku hviezdam prvého „astronauta“ a zostrojiť prvú „kozmickú loď“. Na projekte počas nasledujúcich štyroch rokov pracovali viac ako dva milióny ľudí.
Bol to práve rok 1961, keď sa vo vesmíre ocitli prví ľudia. Gagarin to za pomoci Sovietskeho zväzu dokázal 12. apríla, Američania vďaka projektu Mercury a raketoplánu Freedom 7 v pamätný deň 5. mája (prvým Američanom bol Alan Shepard). Prvá žena, ktorá mala možnosť vidieť Zem z vesmíru, bola Sovietka Valentina Tereškovová, a to dva roky po Gagarinovi. Bola v poradí 12. človekom vo vesmíre.
Vďaka kozmickej lodi Friendship 7 sa astronaut John Glenn stal prvým človekom, ktorý dňa 20. februára 1962 obletel celú obežnú dráhu Zeme. Projekt Mercury zaznamenal obrovský úspech. Americká NASA zistila, že ľudia dokážu bez väčších problémov fungovať v beztiažovom stave celých 34 hodín. Bol čas na väčšie sústo.
Projekt Gemini (1965 – 1966) – školenie
Gemini sa považuje za niečo ako medziprojekt. Jeho cieľom bolo pripraviť astronautov na zložitejšie podmienky ako len hľadieť cez okno na Zem. Gemini bolo bránou k Apollu a hlavným cieľom projektu bolo zistiť, či by dokázal človek prežiť cestu až k Mesiacu a späť. Mimochodom, slovo Gemini pochádza z latinčiny a znamená dvojičky. Kapsuly sa totiž stavali po novom už nie pre jedného, ale pre dvoch pilotov.
Dlhý let, ktorým by sa človek dopravil na Mesiac, znamenal podľa NASA 14 dní vo vesmírnej kapsule. Projekt však znamenal vyriešiť aj technicky náročné úlohy – napríklad schopnosť oddeliť kapsulu od raketoplánu či pripojiť ju späť. Gemini priniesol ďalší výrazný pokrok, keďže na jeho štvrtej misii astronaut Ed White opustil kapsulu a stal sa tak 3. júna 1965 prvým človekom, ktorý „kráčal vo vesmíre“.
Tu prichádza na scénu najznámejší kozmonaut na svete – Neil Armstrong. Ten sa stal veliacim pilotom posádky Gemini VIII, ktorá opustila Zem 16. marca 1966, vrátila sa o jedenásť hodín neskôr a na obežnej dráhe strávila takmer sedem celých obletov. Počas programu Gemini však tiež zomreli traja ľudia, vrátane dvojice astronautov deviateho vzletu. Program ukončil dvanásty let.
Projekt Apollo (1967 – 1972) – človek na Mesiaci
Po úspešnom programe Gemini sa začali písať najlepšie roky astronautiky v dejinách (zatiaľ). Apollo malo jediný cieľ – dopraviť človeka na Mesiac a bezpečne ho dostať aj domov na Zem. Cesta tam bola teda len prvá časť misie, následný odlet a pristátie na našej planéte druhá.
Počas programu prišli o život traja astronauti, vrátane už spomínaného Eda Whita. Misie Apollo sa konali počas boja za ľudské práva pre Afroameričanov a NASA bola svedkom nejedného protestu za míňanie verejných peňazí na belochov, ktorí pristávajú na Mesiaci, zatiaľ čo určitá skupina Američanov je utláčaná.
Apollo malo okrem masívneho úspechu počas 11. misie aj zopár neúspechov. Konkrétne Apollo 13 malo poruchu a astronauti prežili len vďaka provizórnemu zalepeniu kyslíkovej nádrže lepiacou páskou po tom, čo vybuchla. Posádka sa dostala bezpečne na Zem, no misia bola neúspešná. NASA ukončila program koncom roka 1972 sedemnástym vzletom.
Pristátie na Mesiaci – Apollo 11 (20. júl 1969)
Saturn V s lunárnym modelom Apollo 11 vyštartoval zo Zeme ešte 16. júla ráno a k Mesiacu sa dostal za necelé štyri dni. „Orol“ pristál v kráteri s názvom More pokoja. Dvojica astronautov – Neil Armstrong a Buzz Aldrin – strávila na mesačnom povrchu 21 hodín a 36 minút. Okrem fotografovania, zapichovania vlajky a zbierania materiálu stihli na povrchu umiestniť aj odrážač svetla, ktorým si vieš overiť, že na Mesiaci skutočne ľudia pristáli.
Z astronautov sa stali celebrity, hláška „Je to malý krok pre človeka, ale veľký skok pre ľudstvo“ sa stala kultovou a mnohé fotografie nás udivujú dodnes. Po Mesiaci v čase písania článku chodilo 12 ľudí, úspešné boli aj Misie Apollo 12, 14, 15, 16 a 17.
Éra raketoplánov (od 70. rokov)
Vesmírne programy stáli daňových poplatníkov miliardy dolárov. Koniec Apolla a takmer žiadna skutočná ambícia mali za následok stratu veľkých investícii aj záujmu verejnosti. Čo by ľudia také mohli pokoriť, keď Mars, najbližšia planéta k nám, je takmer tisíckrát vzdialenejšia ako Mesiac? Odpoveďou bola éra raketoplánov.
NASA počas nasledujúcich troch desaťročí vyslala do vesmíru 135 misií a 355 astronautov. Všetci síce ostali „len“ na orbite Zeme, no aj ich úspechy pomohli k mnohým poznatkom o vesmíre. Raketoplán vyzerá ako lietadlo a jeho prioritou bolo vyniesť ľudí do vesmíru aj ich dopraviť späť práve na jednom kuse techniky. Začalo sa uvažovať nad zariadeniami, ktoré môže človek vyslať do vesmíru nielen raz.
Projekt Discovery (1990) – vesmírny teleskop Hubble
Najznámejším je program Discovery, z ktorého čerpá ľudstvo dodnes. 25. apríla 1990 vyniesol jeden z raketoplánov na obežnú dráhu Hubblov vesmírny teleskop, ktorý sa ukrýval v nákladnom priestore. Je dlhý 13 metrov, váži takmer 12 ton a nachádza sa vo výške zhruba 540 kilometrov nad Zemou.
Odhaduje sa, že by mohol vydržať až do roka 2040, no nedávno vyslaný teleskop James Webba, ktorý sa nachádza vo vzdialenosti 1,5 milióna kilometrov (asi štyrikrát ďalej ako Mesiac) ho už plnohodnotne nahrádza. NASA mu ešte stále nedala zbohom, keďže aj dnes fotí krásne zábery, z ktorých zopár nájdeš aj v našej galérii.
Éra vesmírnych staníc (od konca 90. rokov)
Po ére raketoplánov nastal čas na vesmírne stanice. Ide o vedecké stanice, na ktorých vďaka globálnej spolupráci môžu pracovať vedci za beztiažových podmienok. Zďaleka najznámejším a najväčším vesmírnym laboratóriom je ISS, teda Medzinárodná vesmírna stanica. Ľudia sa na nej nepretržite striedajú, a to už od 2. novembra 2000. Odvtedy nebola prázdna.
Práve výskum v mikrogravitácii, keď sa molekuly a bunky správajú odlišne ako na Zemi, pomáha posunúť výskum vedy značne dopredu. Dnes na ISS letia nielen nadnárodné, ale aj súkromné spoločnosti, napríklad Muskova SpaceX.
Stanica sa nachádza vo výške zhruba 400 kilometrov nad Zemou, obtočí sa okolo planéty každú hodinu a pol a za dobrých podmienok ju uvidíš aj amatérskym ďalekohľadom. Má rozlohu približne jedného futbalového ihriska. Jej odstavenie sa plánuje na rok 2031, dokedy má NASA prísť s ešte lepším a modernejším laboratóriom.
Projekt Artemis (od roku 2017) – späť na Mesiac
Myšlienky o návrate na Mesiac mali v NASA už od nového milénia. Projekt Artemis, ktorý mal dodať želaný efekt, sa naplno rozbehol v roku 2017. V čase vydania článku je program stále pilotovaný bez posádky, satelity mapujú povrch Mesiaca a prepočítava sa najlepšie miesto na pristátie.
Konkrétne Artemis I odštartovala v novembri 2022 a vyniesla na obežnú dráhu zeme vesmírnu loď Orion. Ide o odrazový mostík, ktorý má v nasledujúcich rokoch dostať ľudí znova na najbližšie teleso vo vesmíre.
Mesiac, Mars a ešte ďalej
Prvý ostrý let, teda misia Artemis III, je naplánovaný na október roka 2024. Práve vtedy by mala prvá pilotovaná štvorčlenná posádka pristáť na Mesiaci. Jej súčasťou bude aj jedna žena. Toto by však mohol byť len začiatok novodobej vesmírnej éry.
Na Marse sa aktuálne nachádza rover Perseverance, ktorý fotí, skúma, analyzuje a posiela vedcom cenné dáta. V budúcnosti je pravdepodobné, že sa ľudstvo odváži zavítať aj tam. Mohlo by sa tak dokonca stať už v najbližších 20 rokoch, ak misie Artemis budú úspešné.
No a teleskop Jamesa Webba sa nám zatiaľ stará síce len o úchvatné zábery, ale jeho úlohou je najmä dokázať teóriu vzniku vesmíru a hľadať exoplanéty. Ide o vesmírne telesá, ktoré sú zložením podobné Zemi a mohol by sa na nich vyskytovať život. V nasledujúcich desaťročiach nás čakajú ďalšie poriadne vesmírne preteky.
Ešte viac zaujímavých noviniek, tipov, vtipov a inšpirácie? Poď na náš TikTok!
Zdieľať na