#Zmenu klímy pociťujeme každým rokom. Niekedy už dokonca nemáme chuť ísť do trópov, pretože ich počas leta zažívame už aj na Slovensku. A uplynulé leto nebolo výnimkou. Klíma sa mení – to je fakt, ktorý nedokáže nik vyvrátiť, a potvrdzujú ho aj tvrdé dáta.
Pozreli sme sa však na dôsledky vyšších teplôt. Tropické letá máme na Slovensku síce už pár dekád, no rok 2022 si pripísal ďalší rekord. Ako môžeme planéte, a teda aj našej krajine pomôcť v boji proti zmene klímy? Aká nás čaká na Slovensku budúcnosť? To všetko sme zisťovali priamo na Slovenskom hydrometeorologickom ústave (SHMÚ) a na Ministerstve životného prostredia.
Dáta hovoria o dlhoročnom trende
Klimatická zmena nemusí znamenať, že budú teplejšie letá a teplejšie zimy. Tento pojem sa všeobecne vzťahuje aj na rozdiely medzi jednotlivými obdobiami – teda letá budú teplejšie a zimy ešte chladnejšie. Nie je to však trend, ktorý vieme výraznejšie zmerať na Slovensku.
SHMÚ zbiera dáta o týchto výkyvoch. Vo svojej poslednej správe o klíme na Slovensku z roku 2017 píše o tom, že letá sú u nás skutočne teplejšie a zimy taktiež. Počas letných mesiacov stúpla teplota za posledných 40 rokov v priemere o 2,36 °C a počas zimných mesiacov o 2,09 °C. Tu sa potvrdzuje, že síce stúpajú obe hodnoty, ale letná predsa len výraznejšie. Samozrejme, teplotný rozdiel 0,3 °C neucítiš, z dlhodobého hľadiska to však môže znamenať problém.
Ak by tento trend pokračoval, o ďalších 80 rokov by mohol nastať rozdiel takmer 1 °C. Klimatická zmena teda nielenže dvíha letné aj zimné teploty, ale navyše medzi nimi vytvára čoraz väčšiu „priepasť“.
Na Slovensku sa mení klíma
Poďme sa ale pozrieť na priemernú teplotu letných mesiacov a celého roka. Kým ešte v 50. rokoch bola priemerná teplota na Slovensku pod hranicou 10 °C, za polstoročie stúpla na 11.6 °C. Ešte výraznejší sa trend prejavuje v priemernej letnej teplote. Z necelých 27 °C sme sa dostali na 29.6 °C. Naši starí rodičia mali v detstve o viac ako 2,5 °C chladnejšie letá ako my.
Kým do 90. rokov bol na Slovensku v priemere len jeden deň s teplotou vyššou ako 27 °C, posledné roky ich máme približne 11 každý rok. Smutná je aj štatistika chladných dní – počet dní s priemernou teplotou pod nulou bol pred 50 rokmi ešte na dvojcifernom čísle, dnes ich máme v roku len 5. Kompletnú tabuľku nájdeš v odkaze vyššie na strane 25.
Za zmenu si môžeme paradoxne aj sami. Kým ešte v roku 2011 bol na Slovensku počet registrovaných motorových vodidiel 1,7 milióna, v roku 2015 sme prekročili magickú hranicu 2 milióny. Podľa sčítania Ministerstva vnútra bol ich počet k roku 2021 viac ako 3,4 milióna.
Dokázali sme počet áut navýšiť dvojnásobne v krátkom období 10 rokov. A potom sa čudujeme, že skleníkových plynov pribúda a nemáme kde pod bytovkami zaparkovať. Zvýšil sa aj počet motocyklov. Jediné motorové vozidlá, ktorých máme menej, sú autobusy.
Teplejšie však nie je len na Slovensku. „Stredná Európa nesie všetky podstatné znaky prebiehajúcej zmeny klímy. Od roku 1981 sa zvýšila priemerná ročná teplota vzduchu na Slovensku o 1,8 – 2,0 °C. Po roku 1991 výrazne pribudli teplotne nadnormálne roky. Najmä roky 2018 a 2019 boli extrémne teplé – priemerná ročná teplota vzduchu dosiahla v Hurbanove hodnotu 12,43 °C, čo už sú klimatické podmienky takých miest, ako Burgas, Varna, Belehrad či Skopje,“ odpovedalo nám tlačové oddelenie Ministerstva životného prostredia.
Zvýšená teplota je odpoveďou aj na aktuálne suchá. „V období rokov 2001 – 2020 sa preukázateľne vyskytujú častejšie suché periódy, ktoré boli spôsobené nadmerným odparovaním vody. Premena klimatického podnebia je aktuálne citeľná v strednej Európe a na Slovensku aj zmenou zrážkovej činnosti. Najmä v teplom polroku sa zrážky vyskytujú častejšie vo forme intenzívnych prívalových lejakov a v chladnom období viac v tekutej forme.“ Buď teda prší málo alebo až príliš veľa.
Ďalší rekordný rok
Na Slovensku máme každé leto o niečo teplejšie. Niekedy tieto zmeny nastanú, ale necítime ich, inokedy, ako napríklad tento rok, ich pociťujeme veľmi výrazne. „Aj napriek tomu, že od roku 2000 sa výskyt dní s maximálnou dennou teplotou 38 °C a viac stal viac-menej pravidelným, pretože sa vyskytujú každé druhé leto, takúto vysokú hodnotu možno stále považovať v našich klimatických pomeroch za extrémnu. Ich častejší výskyt od roku 2000 súvisí s rýchlym nárastom priemernej teploty vzduchu v letnom období,“ hovorí Ministerstvo životného prostredia.
Ak budeš niekedy počuť termín „dlhá vlna horúčav“, tak znamená viac ako 10 dní za sebou s minimálnou teplotou vzduchu 30 °C. Na Slovensku ich pravidelne zažívame od 90. rokov. Rok 2022 sa však stal rekordným, ale nie v dobrom zmysle slova.
„Veľmi dlhé vlny horúčav sa na Slovensku začali pravidelnejšie vyskytovať od roku 1992, pričom medzi najextrémnejšie roky patrili 1994, 2000, 2006, 2012, 2015 a 2018. V roku 2022 máme za sebou už dve vlny s extrémne vysokými teplotami. Prvú vlnu Slovenský hydrometeorologický ústav zaznamenal na konci júna a druhú vlnu v polovici júla,“ doplnilo ministerstvo.
Znamená to teda, že si máme zvyknúť na teplotu vzduchu 38 °C? Podľa všetkého áno. Extrémne teplá sa objavujú s čoraz pravidelnejšou intenzitou a tento rok sme po prvýkrát mali až dve vlny horúčav. Emisie sa však stále zvyšujú – preto je viac ako pravdepodobné, že aj nasledujúc roky budeme svedkami viacerých po sebe idúcich horúcich období, ktoré budú striedať intenzívne lejaky.
Čo robíme v boji proti klimatickým zmenám?
Každý môžeme pomôcť k tomu, aby sa klíma čo najmenej vynikala normálu, prinajlepšom zastabilizovala. Môžeš minúť o niečo menej vody na kúpanie, zachytávať na polievanie rastlín dažďovú vodu a podobne. Čo však robia kompetentné orgány na to, aby sa snažili znížiť dopady zmeny klímy?
Ministerstvo životného prostredia má rozbehnutých viacero projektov: „Treba zmeniť vzťah k vodnému hospodárstvu a posunúť sa k riešeniam blízkym prírode. MŽP mieni zamedziť, aby sa voda z krajiny odplavovala vybetónovanými tobogánmi – umelo upravenými korytami riek. Vláda schválila strategický dokument s názvom Koncepcia vodnej politiky SR do roku 2030 s výhľadom do roku 2050. Zaoberá sa širokým spektrom vodohospodárskych problémov, vrátane problematiky sucha a zmierňovania jeho následkov.“
Slovensku by na naplnenie projektov mali pomôcť najmä peniaze z Plánu obnovy, teda z Európskej únie. Kľúčová by podľa Ministerstva mala byť aj reforma národných parkov, ktorou chcú docieliť odolné lesy a bohatú biodiverzitu, ktorá zadržiava vodu. Ministerstvo však očakáva aj zapojenie samospráv. Spomínané vodozádržné projekty sa aktuálne realizujú v napríklad v Skalici.
Ministerstvo životného prostredia spomína ešte projekty Hodnota je voda (zmiernenie dopadov sucha) a operačný program Kvalita životného prostredia. Medzi ďalšie opatrenia patrí obnova biodiverzity, ekosystémov a ich služieb. Má tomu napomôcť revitalizácia, obnova a budovanie zelenej infraštruktúry. SHMÚ sa tiež zameral na monitorovanie sucha, agrosektor zasa modernizuje a obnovuje existujúce a nové závlahové systémy, aby sa efektívnejšie nakladalo so závlahovou vodou.
Kvôli klimatických zmenám môžu vymrieť najväčšie stromy sveta: Zachráni ich genetické klonovanie?
Aká nás čaká budúcnosť?
Ak je podľa teba odpoveď, že teplota bude neustále rásť, tak máš v podstate pravdu. SMHÚ informuje, že vízia na ďalšie roky nevyzerá vôbec dobre. Pri doterajšom skleníkovom efekte by do 50 rokov mala priemerná teplota na Slovensku znova vzrásť, a to minimálne o ďalšie 2 °C. V praxi to znamená, že cez leto sa budeme potiť v 40 °C horúčavách. Možný je však aj scenár, pri ktorom stúpne priemerná teplota až o 4 °C – naše letá budú ako tie dnešné v Egypte.
Predpokladá sa, že nárast skleníkových plynov bude v 21. storočí vyšší ako za posledných 10 storočí dohromady. Okrem otepľovania bude Slovensko čeliť aj úbytku zrážok. A ak aj prídu, často vo forme rýchlych a intenzívnych lejakov. Aj to bude dôvod výrazného úbytku snehu.
Chceš byť nonstop v obraze?
Zdieľať na