Kvôli klimatických zmenám môžu vymrieť najväčšie stromy sveta: Zachráni ich genetické klonovanie?

Obrovské sekvoje

Obrovské sekvoje (Zdroj: Unsplash.com/Gabriel Tovar)

#Svet sa stálva teplejších a suchším miestom na život. Pociťujú to všetky organické bytosti a teda nie len ľudia a zvieratá, ale pochopiteľne aj rastliny. Zmeny sa dotýkajú aj jedných z našich najväčších stromov – sekvojí – ktoré rastú najmä na území Spojených Štátov.

Konkrétne strom General Grand v Kalifornii je tretí najväčší strom na svete s obvodom takmer 30 metrov a výškou viac ako 80 metrov. Je starý viac ako 1600 rokov, takže rásť začal ešte v staroveku. Aj napriek týmto úctyhodným parametrom ho postihujú klimatické zmeny. Zdá sa však, že vedci by mohli nájsť riešenie, ako problém s umierajúcimi stromami vyriešiť.


Súd v Kalifornii rozhodol! Niektoré druhy čmeliakov sú podľa zákona ryby: Prečo pristúpili k tomuto kroku?


Problém zvaný „neznalosť“

Stromy zohrávajú v ekosystéme našej planéty nenahraditeľnú úlohu. Mnohí by povedali, že „produkujú len kyslík“, no práve táto neznalosť nás zaslepuje. Okrem tejto mimoriadne dôležitej funkcie pre nás ľudí navyše čistia vodu, ochladzujú klímu, poskytujú nám drevo na stavbu či kúrenie a sú potravou pre rôzne zvieratá. To už neznie ako niečo, čo by sme lusknutím prsta vedeli nahradiť.

Aj napriek tomu, že poznáme ich mnohé nezastupiteľné úlohy, stále o nich vieme pomerne málo. Chýbajú nám najmä poznatky z ich genetiky. Dopestovať rajčiny rôznych odrôd dnes zvládne každý zdatnejší farmár, rovnako ako menšie ovocné stromčeky. No naklonovať či vyšľachtiť také sekvoje už majú problém aj vyštudovaní vedci s desaťročiami praxe.

Otázkou je, či tieto stromy dokážu žiť aj v teplejšom a suchšom prostredí, v akom sa o pár desiatok rokov ocitnú? Iné rastliny alebo stromy, ktoré sa dožijú pár rokov či desaťročí majú čas postupne sa pospôsobovať zmene klímy, ale čo napríklad spomínané sekvoje, ktoré žijú viac ako milénium?

Je genetické klonovanie riešením?

V posledných rokoch vedci začínajú skúmať genetiku starodávnych stromov, pričom najnovšie zistenia ukazujú, že budú hrať dôležitú úlohu v samotnom otepľovaní Zeme. Tento výskum by mal časom viesť aj k samotnému replikovaniu jedného z velikánov, ktorý vedci geneticky upravia tak, aby bol zvyknutý na prežitie v teplejších a suchších podmienkach.

Nejde však len o samotné rozmnožovanie stromov, ktoré je stále z roka na rok ťažšie, ale aj o zachovanie tzv. „živej knižnice“. Vedci týmto označením nazývajú starodávnu DNA stromov, vďaka ktorej sú schopní napríklad sekvoje naklonovať. Aktuálnym problémom stromov je pukanie a praskanie kôry, ktorému predchádzajú suchšie letá a teplejšie zimy. Aj tvoja pokožky by inak reagovala na klímu v roku 400 a v roku 2022.

Prečo ale potrebujeme tieto stromové giganty, keď tvoria len 1 % celkového lesa na Zemi? Pretože toto 1 % obrovských stromov dokáže zachytiť až 50 % uhlíka, ktoré stromy dohromady zachytia. Ak nebudeme bojovať o udržiavanie sekvojí, baobabov a podobných stromov, prídeme o „fabriky na zachytenie uhlíka“, ktorý napriek snahám stále produkujeme vo veľkom.


Chceš byť nonstop v obraze?

Zdroj: hashtag.sk, bbc.com
Odporúčame