#Blogov o varení je na Slovensku mnoho, len máloktorý však tak elegantne pretvára klasické recepty na pútavé diela, ako sa to darí Veronike Čopíkovej. Tá si pred niekoľkými rokmi založila foodblog Lenivá kuchárka, ktorý bol ocenený aj tohtoročnou cenou Bloger roka v kategórii gastronómia. S Veronikou sme sa porozprávali, aká bola jej motivácia a či je možné sa na Slovensku blogovaním živiť.
Je varenie vašou prácou? Ak nie, čím sa živíte?
Varenie nie je mojou prácou, vyštudovala som podnikové financie a momentálne pracujem ako analytik v Centre lepšej regulácie, v ktorom sa snažíme o zníženie administratívnej záťaže a byrokracie pre živnostníkov a malých a stredných podnikateľov.
Aká bola vaša cesta k foodblogu? Predpokladám, že ste pred jeho štartom varili dlhšie, no kedy sa človek rozhodne, že ide o jedle písať?
Foodblog som založila približne pred dvoma rokmi, pár mesiacov potom, ako sme sa s priateľom presťahovali do vlastného spoločného bývania. V tom čase som študovala, takže nebolo také ťažké skĺbiť voľný čas a štúdium tak, aby som mohla veľa času tráviť práve v kuchyni. Počas skúškového som „rozpúšťala“ stres pečením koláčikov a skúšaním rôznych receptov. Zistila som, že mnohé sladké recepty obsahujú veľmi veľa cukru, pričom tam vôbec nie je potrebný, keďže koláč by bol akurát sladký aj s použitím oveľa menšieho množstva. Tak som si povedala, že sa chcem o moje poznanie podeliť aj s ďalšími ľuďmi. Vždy som rada písala, pred foodblogom to boli recenzie knižiek a príbehy do zásuvky, takže bolo len otázkou času, kedy sa pustím do niečoho ďalšieho.
Recepty, ktoré máte na blogu tiež dobre vyzerajú. Je ťažké pripraviť jedlá tak, aby vyzerali tiež efektne?
Ďakujem. Nemyslím si, že je to nedosiahnuteľné, skôr je to kombinácia viacerých faktorov. Ich výsledkom je chutne vyzerajúce jedlo, ktoré si chcete po prezretí fotiek hneď uvariť. Tými faktormi sú okrem samotného dobre vyzerajúceho jedla aj svetlo, fotoaparát, podklad a rôzne doplnky dotvárajúce atmosféru jedla a okamihu.
Prečo ste sa vlastne vybrali cestou jednoduchších receptov?
Kvôli dnešnej dobe. Je uponáhľaná a my sa stoj čo stoj snažíme na úkor zdravia vytvárať dojem dokonalosti. Nedostatok času a hlad, ktorý nás premkne pri nakupovaní po práci, „zachraňujeme“ sladkými tyčinkami a polotovarmi. V istej chvíli som si povedala, že toto nie je cesta ktorou sa chcem uberať, preto som si v čase založenia blogu povedala, že jednoduché, zdravé a chutné recepty budú môj slogan. A tak sa snažím prostredníctvom mojich receptov ukázať, že variť a piecť sa dá aj jednoducho a chutne, bez veľkého množstva cukru či používania polotovarov, s dôrazom na sezónnosť používaných ingrediencií.
Kde vidíte hranice medzi jednoduchými a zložitými receptami?
Myslím si, že hranica je pre každého iná. Niekto považuje za jednoduchý recept upečenie croissantov podľa Julie Child, pre niekoho je zložité uvariť si vlastný obed. Moje rozlíšenie medzi jednoduchosťou a zložitosťou sa tiež postupne posúva, je to spôsobené tým, že sa stále učím a to, čo som kedysi považovala za zložité, je pre mňa dnes rutina. Základné rozlíšenie ale vidím v tom, že jednoduché recepty si dokážete spraviť zo zopár ingrediencií, ktoré máte bežne v komore prípadne sú ľahko dostupné a nestrávite ich prípravou veľa času.
Prečo názov Lenivá kuchárka? Osoba, ktorá toľko varí, píše o tom a jedlo fotí predsa nemôže byť úplne lenivá…
Úplne lenivá nie som, to je pravda, aj keď často zažívam takéto okamihy. Lenivosť je tak trochu neduh, aj keď si myslím, že sa prejavuje vtedy, keď máme spraviť niečo, čo nás nebaví. V okamihu, keď objavíme to, čo nás napĺňa a teší, lenivosť sa stráca a my dokážeme stráviť všetok svoj čas prácou na danom projekte, či udalosti. Tak ako ja pri mojom foodblogu. Pri založení blogu bolo vytváranie názvu jednou z tých najťažších vecí. Chcela som niečo ľahko zapamätateľné, chytľavé a tak trochu kontroverzné. Preto spojenie dvoch slov Lenivá a kuchárka, pod ktorým sa skrývajú rýchle, zdravé a jednoduché recepty.
Nedávno ste boli ocenená cenou Bloger roka. Ako ste to prežívali?
Tohtoročná výhra v súťaži Bloger roka bola pre mňa úžasnou spätnou väzbou a zároveň prekvapením. Súťaže som sa zúčastnila preto, aby som získala odozvu od odbornej poroty, ktorá by mi mohla pomôcť posunúť sa ďalej a upozorniť ma na chyby či nedostatky, ktoré je potrebné odstrániť. Nečakala som, že by som mohla vyhrať, keďže na Slovensku je veľa krásnych foodblogov. Vďaka výhre som zistila, že má zmysel vo voľnom čase pracovať na niečom vlastnom, pretože aj keď to trvá dlhší čas, výsledky po určitom čase prídu. Výhra je pre mňa motiváciou pokračovať v blogovaní naďalej a pracovať na pretváraní voľnočasovej aktivity na prácu, ktorú budem robiť rada a s plnými nasadením.
Pomohlo to tiež návštevnosti blogu?
Myslím si, že áno. Vďaka výhre v súťaži sa o mne dozvedelo viac ľudí a spoločností. Spravili so mnou niekoľko rozhovorov a blog získal punc kvality.
Je podľa vás možné sa slovenským foodblogom živiť? Ak áno, mierite tou cestou?
Neviem to určite, ale rada by som to zistila. V súčasnosti pracujem na tom, aby čitatelia nachádzali na mojom foodblogu vždy dostatok chutnej inšpirácie, pripravujem tiež sériu niekoľkých článkov nielen o jedle a vytváram videorecepty, ktoré si môžete pozrieť ako inšpiráciu, čo dnes uvariť alebo upiecť. A tou záverečnou fázou, ktorá verím, že raz bude nasledovať, je pretavenie mojej záľuby do práce, ktorou by som sa raz mohla živiť.
Rozhovory z Hashtag.sk:
Začínala z ničoho, dnes šéfuje vlastnému biznisu: ROZHOVOR so Zuzanou, ktorý vás inšpiruje
Táňa, vďaka ktorej hrajú Slováci za hranicami: Naše kapely šancu majú, otázne je, či to chcú
Mladí bratia z Nitry pripravujú parádne burgre: Cesta od pojazdného stánku k vlastnému bistru
Zdieľať na