Spoznaj majestátnu Korunu Zeme: Najvyššie vrcholy sveta vzbudzujú obdiv, zdolať ich je pre bežného človeka nemožné

Muž sa pozerá na hory v diaľke

Najvyššie vrcholy sveta zdolá len málokto (Zdroj: Bayu Syaits on Unsplash)

#Hory odjakživa vzbudzovali v ľuďoch rešpekt a obdiv. Je pritom úplne jedno, či sa bavíme o najvyššom kopci za tvojím mestom alebo o Vysokých Tatrách. Človek chcel od počiatku prekonávať samého seba a posúvať hranice na najvyššiu možnú úroveň. Rovnako to bolo aj so zdolávaním hôr.

VIDEO Desiatky metrov dlhá cesta do neba len pre milovníkov adrenalínu: Zvládol by si to?

Určite si spomínaš na ten pocit, keď sa ti prvýkrát podarilo vyjsť na nejaký vrch vo svojom okolí. Adrenalín, pocit zadosťučinenia, ale aj bolesť a možno nejaké tie nadávky. Máš však chuť ísť ďalej. Presne tak ako horolezci s túžbou vyliezť na najvyššie vrcholy všetkých svetadielov, ktoré dostali majestátny názov Koruna Zeme.

Sedem najvyšších vrcholov sveta

Názov spojenia siedmich vrchov však nevznikol až tak dávno. Koruna Zeme predstavuje prestížny horolezecký projekt, ktorý zadefinoval ešte len v 80. rokoch 20. storočia amatérsky horolezec Richard Bass. Vtedy mal dokonca podobu, ktorá dnes už nie je aktuálna. Bass uviedol nasledovné vrchy: Kilimandžáro (vrch Kibo), Vinson Massif, Mount Everest, Kościuszkov vrch, Elbrus, Aconcagua a Denali. Ten samozrejme všetky hory aj poctivo zdolal.

Zoznam následne upravil Reinhold Messner, keď namiesto Kościuszkovho vrchu (2228 m) v Austrálii zväčšil oblasť aj o Oceániu, vďaka čomu mohol byť pridaný Puncak Jaya (4884 m). A prečo vlastne túto zmenu všetci rešpektovali? Nuž, Messner nie je len takým hocijakým pánkom. Je to bezkonkurenčne jeden z najúspešnejších horolezcov na svete.

Spoločne s Petrom Habelerom sa im v roku 1978 ako prvým podarilo dosiahnuť vrchol Mount Everestu bez použitia kyslíkových prístrojov. Ako prvý človek na svete dosiahol vrcholy všetkých 14 osemtisícoviek a takisto mu patrí prvenstvo v sólovom výstupe na jednu z osemtisícoviek.

Čo sa týka Slovenska, musíme spomenúť meno Miroslava Cabana. Ide o českého horolezca a fotografa slovenského pôvodu. Jeho najväčším úspechom je zdolanie Koruny Zeme, čo sa mu podarilo bez kyslíka ako druhému na svete, hneď za legendárnym Reinholdom Messnerom. V podstate je až druhým Slovákom po Hámorovi, ktorý naplnil tento projekt, ale prvý bez kyslíka.

No a ako vyzerá zloženie Koruny Zeme dnes?

AUSTRÁLIA – Kościuszkov vrch (2228 m)

V Austrálii je možné stretnúť divé zvieratá snáď všade, a výnimkou nie sú terasy domov, kuchyne či dokonca záchody. To, že túto krajinu obľubujú aj vzácnejšie druhy dokazuje aj fakt, že na Kościuszkovom vrchu žijú tvory, ktoré nenájdeme nikde inde na svete, napríklad Pygmická vačica. UNESCO v roku 1997 vyhlásilo vrch za chránenú oblasť a zaradená je aj medzi svetové biosférické rezervy. Nájdeš tu aj vtákopyska, vombaty či rôzne druhy veveríc.

Kone v Národnom parku Kosciuszko
Národný park Kosciuszko (zdroj: Unsplash/Christine Mendoza)

AUSTRÁLIA A OCEÁNIA – Puncak Jaya (4884 m)

Vrchol sa nachádza na území dvoch štátov, Indonézie a Papua Novej Giuinei. Pri zdolávaní si horolezci naozaj prežijú všetko, pretože spočiatku ich spáli slnko, potom trápia silné búrky a tesne pri vrchole ich vytrápi mráz a sneh. Rovnako, ako je tomu aj pri Mount Evereste, aj tu drží slovenské prvenstvo v zdolaní vrchola Peter Hámor, ktorý tiež ako jediný z našej domoviny prešiel celú Korunu Zeme bez kyslíkovej masky.

ANTARKTÍDA – Vinson Massif (4892 m)

Aj napriek tomu, že sa vždy predpokladal jeho výskyt, obrovský vrch Antarktídy bol lokalizovaný pomerne neskoro, a to až v roku 1958. Pôvodne sa nazýval len Vinson podľa najväčšieho sponzora polárnej expedície, vďaka ktorej bol vrch objavený, Carla Vinsona. V roku 2003 zdolal horu poprvýkrát aj Slovák a bol ním Peter Hámor.

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Peter Hamor (@peterhamor),

EURÓPA – Elbrus (5642 m)

Hoci hora Elbrus sa v súčasnosti považuje za inaktívnu sopku. Časť jej povrchu, teda približne 100 m2, pokrýva stuhnutá láva, vulkanický prach a debris (úlomky sopečných kameňov). V roku 1954, teda na 400. výročie Karbadsko Balkarska (republiky Ruskej federácie), ju úspešne zdolala výprava so symbolickými 400 horolezcami. Ruská hora sa vyskytuje aj v Gréckej mytológii, konkrétne v slávnom príbehu o Zeusovi a Prométeovi, ktorý ho sem pripútal po tom, čo Prométeus ukradol bohom oheň a dal ho ľuďom.

Pohľad na zasnežený Elbrus
Elbrus (zdroj: Unsplash/Ruslan Valeev)

AFRIKA – Kilimandžáro/vrchol Kibo (5895 m)

Kibo, vrchol hory Kilimandžáro, je jedným z trojice neaktívnych sopiek, ktoré sa na hore nachádzajú. Ročne sa ho pokúsi zdolať približne 25 000 odvážlivcov, pričom úspešné sú len dve tretiny. Problémom zvyčajne býva dýchanie vo vysokej nadmorskej výške. Rozhodne obdiv patrí najstaršiemu človeku, ktorý kedy zdolal tohto najväčšieho afrického obra. Mal totiž neuveriteľných 87 rokov.

Žirafa pred Kilimandžárom
Kilimandžáro (zdroj: Pixabay/Herbert Aust)

SEVERNÁ AMERIKA – Denali (6194 m)

Vrchná časť pohoria je permanentné pokrytá snehom a nachádza sa tu až päť masívnych ľadovcov. Najväčším je ľadovec Kahiltna, ktorý je vysoký až 71 kilometrov. Keďže sa hora nachádza na Aljaške, asi nie je prekvapením, že teploty sú tu extrémne nízke a môžu klesnúť až na -59,6 stupňov Celzia. Tieto podmienky však rozhodne ocenil lyžiar Sylvain Saudan, ktorý v roku 1982 zišiel z Denali na drevených lyžiach v projekte Skier Impossible.

JUŽNÁ AMERIKA – Acongaua (6962 m)

Acongaua sa nachádza v Andách a je druhým najvyšším vrchom Koruny Zeme. Zdolať tento vrch sa dá dvomi spôsobmi. Prvá cesta vedie cez sever a prakticky je zdolateľná aj pre bežného milovníka hôr, pretože je v celku jednoduchá s nenáročným terénom. Najmladším návštevníkom, ktorý zdolal horu bol Tyler Armstrong, ktorý mal v tom čase len 9 rokov.

Pohľad na horu Acongaua
Pohľad na horu Acongaua (zdroj: Pixabay/magicaltravelling)

ÁZIA – Mount Everest (8848 m)

Výstup na najvyšší vrchol Zeme je skutočne náročným kúskom, ktorý je výzvou pre každého horolezca. Vysoká nadmorská výška, náročný terén a problematické počasie ani zďaleka nie sú všetkými príčinami. Veľký počet úmrtí spôsobuje napríklad infarkt, ale vyskytla sa aj bizarnejšia príčina. A teraz sa podrž, bolo ňou totiž utopenie.

Pohľad na Mt. Everest
Mt. Everest (zdroj: pixabay.com)
Zdroj: wikipedia.com, britannica.com, bbc.com, worldwildlife.org, vacayholics.com, stayboundless.co, liveabout.com, justfunfacts.com

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači. Viac informácií

Nastavenia cookies na tejto webovej stránke sú nastavené na "Povoliť cookies" vám prehliadanie možné skúsenosti. Ak budete pokračovať na používanie tejto webovej stránky bez zmeny nastavenia cookies alebo kliknite na tlačidlo "Prijať" nižšie potom dávate súhlas k tomu.

Zavrieť