#V auguste 2022 presiahla inflácia na Slovensku 13 %. Čo to znamená? Že mena, ktorou platíš, stratila o toto percentuálne číslo svoju hodnotu. V praxi to značí: čo si si kúpil minulý rok za 100 eur, dnes kúpiš v priemere o 13 eur drahšie. Táto hodnota však nie je konečná a očakáva sa, že do konca roka ešte porastie.
Stúpajúce ceny zasiahnu každého z nás, predpokladá sa, že nás zasiahne veľké šetrenie. My ti však ukážeme, ako zdražovanie vnímajú najmä mladí ľudia. Udržia si svoj štandard aj napriek vyšším cenám, alebo sa uskromnia? Čo stúplo počas posledných mesiac najviac na cene? A bude ti tvoje vreckové alebo príjem z brigády stačiť na vykrytie nákladov?
Stúpa všetko, no najviac ceny energií
Určite vieš, že ceny najviac dvíhajú pandémia a vojna na Ukrajine. Aj keď sa môže zdať, že pandémia v Európe je na ústupe (ešte netlieskajme), vo východnej Ázii tento rok zatvárala fabriky. Obmedzený vývoz automaticky znamená vyššiu cenu, pretože dopyt a ponuka musia byť v rovnováhe.
Konflikt u našich susedov spojený s európskymi sankciami napríklad na ruské uhlie alebo plyn poznačilo ceny na burzách, a to výrazne. Ešte prednedávnom vystrelili ceny do 10-násobku, teda napríklad za plyn či elektrinu by sme platili o tisíc percent viac. Aktuálne však takéto rapídne dvíhanie cien nehrozí.
Ak si porovnáme vývoj cien od mája 2018, teda ešte v čase asi dvojpercentnej inflácie, ktorá je pre ekonomiku optimálna, potom zistíme, že väčšinu našich výdavkov tvoril spotrebný tovar a služby. Preskočme dva roky, pandémia je svetovým fenoménom a spotrebný tovar zrazu nekupujeme – nemáme totiž kde. Inflácia sa v lete 2020 dostala takmer k nule.
Do normálu sme nabehli až v máji 2021, keď sa ekonomika začínala na celom svete pomaly spamätávať. Síce sme míňali menej na spotrebnom tovare, ale začali nás trápiť ceny palív. No a preskočme na začiatok leta 2022. Zistíš, že inflácia vyhnala ceny v do astronomických výšok. A najviac to pociťujeme práve na cenách za energie.
Toto však nemusí byť všetko. Graf zachytáva len obdobie do mája tohto roku, no máme už september a všade ceny naďalej rastú. Navyše, najväčším fiaskom sú ceny za energiu. Tie porastú najviac na prelome roka, keď Slovensku ukončí ich zastropovanie.
Znamená to, že najhoršie časy nás ešte len čakajú? Nuž, zrejme áno. Hoci stále bývaš s rodičmi a ceny energií ťa príliš netrápia, mali by. Platia ich totiž predajcovia, mestá, eshopy, rôzne služby a tak ďalej. Každý obchod musí v zime kúriť a svietiť. Tieto ceny sa napokon odrazia aj na konečných cenách produktov a služieb. Práve preto sú v ohrození najmä mladší.
Budeš musieť zmeniť životný štýl?
Prečo je to tak? Najčastejšie odpovede sú nízky príjem, bývanie v podnájme, hypotéka a viac výdavkov na nepotrebné veci. Tvoj dedo si určite nekúpi nový iPhone za tisícku, ale ty o tom zrejme zvažuješ. Taktiež si kúpiš nový módny kúsok, novinku z mekáča či drahšie vegánske jedlo.
Vo veku od 18 do 44 rokov tvorí ohrozenú skupinu takmer 60 % ľudí. Budú musieť začať viac šetriť a uvažovať nad tým, čo si kúpia a čo nie. Pre niektorých to môže znamenať úplne nový životný štýl, dokonca aj sťahovanie sa do inej lokality. Iní budú potrebovať pomoc, či už od blízkych alebo od štátu.
Samozrejme, finančne zabezpečených pribúda s vekom. Títo ľudia sú už na dôchodku a každý druhý senior nad 65 rokov sa považuje za finančne zabezpečeného. Nemajú hypotéku ani malé deti, vlastnia dom (možno aj chatu), majú auto v garáži a našetrené na horšie časy.
Aby sme boli korektní, graf neukazuje priamo situáciu na Slovensku, aj keď nejako podobne zrejme vyzerá. Môže sa zdať, že práve seniori s nízkymi dôchodkami budú potrebovať pomoc – a to aj budú. No chceme ukázať, že oveľa viac mladých sa ocitne v existenčnej kríze, keďže nielenže nemajú našetrené, ale nemajú ani vlastné bývanie. A nie, dom na hypotéku sa nepovažuje za vlastné bývanie.
Plánujeme viac šetriť?
Zrejme všetci sú už mysľou nastavení na šetriaci režim. Ak denne šoféruješ, určite hľadáš spôsob, ako jazdiť o niečo šetrnejšie. Ak zasa kupuješ módne kúsky, sleduješ ceny na štítkoch a zľavy sú pre teba lákavé. No a ak často kupuješ potraviny, hľadáš v letákoch, kde majú aktuálne najlepšie ceny.
Každý sa prispôsobujeme po svojom. Skúsme si predstaviť, že 100 % populácie začne šetriť. Koľko ľudí sa uskromní len v niekoľkých oblastiach a koľko vo všetkých? Možno šetríš na potravinách, ale uvažuješ nad cenami aj počas návštevy butiku? A ak áno, obmedzíš sa aj pri kúpe kníh, sledovaní filmov, predplatnom hudobnej streamovacej služby či pri tankovaní paliva?
Len 40 % ľudí v prieskume uviedlo, že plánujú šetriť v niektorých oblastiach, ale nie vo všetkých. Naopak, každý šiesty uviedol, že bude šetriť vo všetkých alebo aspoň vo väčšine oblastí. Dokonca 28 %, teda takmer tretina, plánuje šetriť úplne všade, sledovať svoje výdavky a redukovať ich.
Na otázku, či vôbec plánujú ľudia šetriť, odpovedalo kladne až 86 % respondentov, takže áno, šetriť má v pláne takmer každý. A možno aj ten, ktorý sa vyjadril záporne, bude čoskoro musieť svoj názor prehodnotiť.
Na čom šetríme najviac?
Ak teda vieme, že prichádza doba šetrenia, otázkou zostáva, kde si utiahneme opasok. Každý má iné preferencie, iné záujmy, iný pohľad na svet, iné priority, a preto aj iné oblasti, v ktorých plánuje znížiť svoje výdavky. Z desiatky tovarov a služieb, na ktorých chceme najviac ušetriť, sú na prvom mieste potraviny. To zrejme neprekvapí nikoho. Síce sú pre život potrebné, no určite nie všetko z toho, čo počas nákupu hodíš do košíka.
Na druhom mieste sa umiestnil nákup oblečenia. Aj zimná bunda či topánky sú potrebné, no prehľadaj skriňu a možno nájdeš minuloročné, ktoré ti postačia aj túto sezónu. Ďalej sú to služby v oblasti gastronómie, predplácaní filmových a hudobných streamovacích služieb, drahé dovolenky, potreby do domácností, kozmetické úpravy, záhradné potreby, elektronika a fitness.
Zaujímavé je, že do rebríčka top 10 sa nedostali položky, ako napríklad poistenie, na ktorom chce ušetriť len 15 % z nás, či dokonca zvieratá. V tomto prípade bude šetriť len 14 % opýtaných. Našich miláčikov máme zrejme radšej ako seba. Poďme si však vrchné odvetvia opísať bližšie.
Potraviny
Až 61 % mladých chce šetriť na potravinách. Dá sa to rôzne – zmenou reťazca, kde pravidelne nakupujeme, zmenou značiek, ktoré nakupujme, pravidelným sledovaním akcií, využívaním vernostných programov alebo prostým dodržiavaním nákupného zoznamu, na ktorom máme napísané len potrebné potraviny. Na druhej strane, len 37 % seniorov chce šetriť v tomto sektore.
Priemerne každý druhý človek začína uvažovať nad tým, čo vloží do svojho nákupného košíka v potravinách. To je však obrovské množstvo. Napríklad, vo Veľkej Británii môže 13-percentné šetrenie (o infláciu) znamenať 14-miliardovú stratu pre predajcov.
Móda
Aj v obchodoch s oblečením budú šetriť najmä mladí – až 58 % opýtaných. Ide o druhý najčastejšie uvádzaný sektor, kde chceme škrtnúť viac ako 10 % našich výdavkov. Ako je to však možné, keď ceny idú hore a ty potrebuješ zimné oblečenie? Jednoducho, navštív second-hand. Dnes sú mimoriadne obľúbené a módne kúsky tu kúpiš niekedy aj za babku. Nemusíš sa preto obmedzovať v tom, aké množstvo nakúpiš.
Keď sa ale rozhodneš kupovať nové, musíš znížiť množstvo. Tento rok to bude zrejme o pár topánok menej. Prípadne budeš musieť hľadať lacnejšie kúsky. Alternatív, ako šetriť na oblečení, je mnoho. Každý si určite vie nájsť tú, ktorá mu bude najviac vyhovovať.
Občerstvenie
Medzi občerstvenie zaradil prieskum reštaurácie, výdaj jedla, alkoholické žúrky, ale napríklad aj popcorn či nachos v kine. Ľudia plánujú šetriť všade, najviac však priamo v reštauráciách. To pociťuje už dnes samotný gastro sektor. Po dvihnutí cien prichádzajú o klientov. Keby však ceny vrátili do normálu, neutiahli by ani prevádzkové náklady. Je to skrátka začarovaný kruh.
Aj tu chcú najviac šetriť najmä mladí a to takmer každý šiesty opýtaný. Naopak, len 38 % seniorov bude šetriť v tejto oblasti. Reštaurácie sa dajú nahradiť varením doma. Ak už ale máš chuť na niečo od profíka, miesto jedálneho lístka sleduj obedové menu, vieš pár eur ušetriť.
Dovolenky
V tomto sektore chce šetriť každý, a to mladší aj starší. Dovolenku si chce dopriať každý, no cena sa odvíja najmä od destinácie, voľby cestovnej kancelárie, konkrétneho hotela či spôsobu prepravy. Ani Slovensko už nie je dovolenková destinácia pre každého Slováka a cenami sa začíname približovať západnej Európe.
Každý štvrtý opýtaný zrušil tento rok plánovanú dovolenku, 15 % ostalo dovolenkovať vo svojej rodnej krajine a každý desiaty prehodnotil cenu dovolenky a zvolil lacnejšiu alternatívu. Napriek tomu polovica opýtaných nemenila svoje plány a dovolenku si naplno vychutnala.
Začíname porovnávať ceny
Trendom je aj porovnávanie cien. Na internete nájdeš porovnanie každého produktu a zrejme aj služieb. Vieš, kde kúpiť lacnejšie svoj vysnívaný mobil, novú knihu, poistenie na auto, nábytok či hotel? Na všetko dnes existujú porovnávače cien, stačí ich zadať do internetového vyhľadávania.
Najviac ceny porovnávame v oblasti módy, dovoleniek, fast-foodov a elektroniky (tá sa už dlhodobo radí k najporovnávanejším). Po novom sa sem však prepašovali napríklad aj stremovacie služby, kozmetické prípravky, spomínané poistenie alebo krmivo pre zvieratá. Naopak, najmenej porovnávame ceny za alkohol a tabak – čo je však pochopiteľné, keďže napríklad cigarety majú pevne stanovené maloobchodné ceny.
Ako vidíš, inflácia už zasiahla do života každého z nás. Každý len šetrí na iných tovaroch a službách či iným spôsobom. Uskromniť sa nie je nič zlé. Nemusíš hneď redukovať tovary a služby, nájdi ich zámenu a lepšiu alternatívu. Nahraď napríklad svoj paušál predplateným kreditom, prípadne vyskúšaj lacnejší energy drink (ak ho tak potrebuješ). Spôsobov, ako dnes ušetriť, je skutočne mnoho.
Chceš byť nonstop v obraze?
Zdieľať na