ROZHOVOR Roberta vymenila lekársky plášť za ríšu kvetov: Jeden deň som dala výpoveď a na druhý som už bola floristka

Roberta Horonyová (Foto: Janča Korček)

#Roberta Horonyová vyštudovala medicínu. Po rokoch lekárskej praxe však sterilné nemocničné chodby vymenila za kvetinový ateliér, ktorý je pastvou pre všetky zmysly. Najprv len v rámci psychohygieny, neskôr sa z aranžovania stala láska, aká sa neopúšťa. A nebola by v tom hra osudu, keby šikovná floristka nepochádzala z obce s tým najkvetnatejším názvom na svete – z Kvetoslavova. Unikátne aranžmány, ktoré pripomínajú prírodu samotnú, pretkáva ohľaduplným prístupom k životnému prostrediu a dávkou kreativity, ktorá stihla očariť nejednu romantickú dušu.

Pýtať sa kvetinárky na obľúbený kvet je skoro ako Sofiina voľba, ale predsa – keby si mala vybrať ten naj, ktorý by to bol a prečo?

To sa asi naozaj nedá. Výber obľúbených kvetov sa u mňa stále mení – podľa ročného obdobia, nálady, trendov. Kvety, o ktorých som si kedysi myslela, že ich v živote do ruky nezoberiem, sú dnes mojimi obľúbenými a naopak. Aktuálne ale prichádza jar a v tomto období mám množstvo obľúbených cibuľovín, medzi ktorými vynikajú fritilárie a rôzne druhy papagájovitých tulipánov. Prekrásne sú aj motýlie iskerníky pastelových farieb a hypnoticky voňavé hrachory, ktoré pôsobia ako nadýchané obláčiky.

Doma máš diplom z medicíny, jedného z najťažších oborov vôbec. Čo ťa prinútilo zmeniť smer?

Vyštudovala som všeobecné lekárstvo a plánovala sa zamestnať na klinike detskej hematológie a onkológie. Ako lekárka som nakoniec pracovala približne štyri roky, najskôr na bežnom detskom oddelení a potom na Neonatologickej klinike intenzívnej medicíny. Táto práca ma veľmi bavila, medicína je krásna veda. No medicína a zdravotný systém sú dve úplne odlišné veci. Po určitom životnom zlome som sa rozhodla dať na klinike výpoveď a na čas si dopriať pauzu.

Neľutovala si?

Výpoveď som nikdy neľutovala. O tom, či sa vrátiť späť k lekárskemu odboru som mala dlhší čas pochybnosti, ale teraz v tom už mám celkom jasno. Kvety ma medzičasom úplne pohltili.

Ako si si k nim našla cestu?

Jarabina vznikla pred tromi rokmi, pôvodne bez mojej účasti. Priateľ vyrobil na festival Pohoda energeticky sebestačný kontajner, ktorý bol použitý ako kvetinárstvo a po festivale nemal ďalšie využitie. Moja mamina v tom období nemala prácu a ku kvetom mala vždy blízko, tak sme to spojili a vzniklo z toho v úvode klasické kvetinárstvo v neklasickej stavbe. Po práci som tam chodievala a viazala kytičky zo zvyškov – bola to taká psychohygiena. Časom som preberala čoraz viac povinností, až sa to vyvinulo do dnešnej podoby. Jedného dňa som dala v práci výpoveď a od ďalšieho dňa som už bola kvetinárka.

Kde si získavala aranžérske zručnosti?

Prvotnú techniku som sa naučila od mamy a následne to bolo formou pokus-omyl. Jediné lekcie, ktoré som absolvovala, boli on-line kurzy mojich floristických vzorov – Ivanky Matsuby a Amandy Luu, kalifornských floristiek, ktoré tvoria v minimalistickom štýle alebo Nicole Land, ktorej parketou sú prekrásne aranžmány inšpirované prírodou v tlmených harmonických farbách. Zastávam však názor, že najdôležitejšie je s rastlinným materiálom neustále pracovať, skúšať si, čo a ako ide a čo zas nie. Študujem aj množstvo literatúry, floristické knihy začínajú byť moja zberateľská úchylka.

Aké boli začiatky podnikania? Majú kvety na Slovensku na ružiach ustlané?

Myslím si, že u nás je vo všeobecnosti problémom prístup širšej verejnosti ku kvetom a kvetovej výzdobe. V zahraničí je bežné, že na recepciách, v reštauráciách a iných prevádzkach, kde sa pohybujú ľudia, majú aspoň jednu väčšiu vázu s čerstvými kvetmi. Z toho miesta máte hneď iný pocit, ako zákazník sa cítite výnimočnejšie. Kvety na nás vplývajú svojou farbou, vôňou, môžu v nás vyvolať príjemné spomienky na záhradu u starej mamy. U nás niečo podobné zatiaľ stále nie je zabehnuté, ľudia často uprednostnia umelé kvety, nechcú investovať do niečoho, čo tu nezostane dlhodobo. Preto je dôležité každodenné vysvetľovanie.

Roberta Horonyová (Foto: Janča Korček)

Zvolila si iný prístup ku kvetom, než je u nás bežný. Mala si od začiatku jasnú predstavu o tom, akým smerom sa budeš uberať? Čo robíš „inak“?

Koncept vznikal za pochodu, ako som sa začala viac ponárať do problematiky. Láska ku kvetom vo mne niekde hlboko driemala od útleho detstva, kedy mi mama s tetou dávali exkurzie po ich rozkvitnutých skalkách a starí rodičia po ich skleníkoch plných kaktusov a sukulentov. Na narodeniny som vždy dostávala kytice viazané z toho, čo záhrada v tom období dávala – voňavé pivonky, kosatce, zvončeky, astry a mnoho ďalších. Boli pre mňa omnoho cennejšie ako gerberové kreácie zabalené v celofáne. Aj preto si v sezóne od jari do jesene vyberám kvety od lokálnych farmárov. Vtedy chodievam za priateľmi – pestovateľmi na ich rozkvitnuté polia pri Budapešti, kde vyberáme a zbierame kvety. Spolupracujeme aj na ich pestovateľskom zozname, a tak sa každý rok môžeme tešiť na nové varianty podľa trendov svetových floristov. Snažíme sa, aby naše kytice a aranžmány pôsobili ľahko, vzdušne a elegantne zároveň. Aby ľuďom pripomínali prírodu samotnú, kvety v ich prirodzenom prostredí.

Uprednostňuješ prirodzenú krásu aj v bežnom živote? Kde sa to odráža?

Mám rada jednoduché veci, milujem minimalizmus takmer vo všetkom, od obliekania, cez záhradu až po interiér. Páčia sa mi prirodzene krásne materiály, ktoré nepotrebujú zbytočné prikrášľovanie.

Našli sa aj bláznivé požiadavky?

Asi jedným z najúsmevnejších zadaní bolo uviazanie kytice so zakomponovaním plyšovej ťavy. Nakoniec to dopadlo dobre, ťavia srsť pekne ladila s bronzovými dáliami.

Zaveď nás do zákulisia dovozu kvetov. Odkiaľ sa bežne získavajú a od čoho sa odvíja ich cena?

Bežne sa kvety získavajú z jednotlivých veľkoskladov zásobovaných importovanými kvetmi z rôznych častí sveta, najčastejšie je to Európa, Afrika a Južná Amerika. Cenotvorba je otázkou na samotných pestovateľov, sama som neprišla na to, podľa čoho ju nastavujú.

Témy ekológie, fair-trade a rešpektu k prírode ti tiež nie sú cudzie. Aké sú tvoje zásady?

V úvode sme mali kvety z rovnakých zdrojov ako v ostatných kvetinárstvach. Pri ich objednávaní som si všimla, že paleta precestovala viac kilometrov ako ja sama, čo mi prišlo absurdné. A tak som začala pátrať po novom zdroji a narazila som na kvetinových farmárov „u susedov“. Snažíme sa tiež kompostovať organické zvyšky, pri aranžovaní používame recyklovateľné materiály, triedime odpad a naša chladnička v ateliéri je dokonca poháňaná solárnou energiou.

Má na teba práca s kvetmi terapeutické účinky? Ako vyzerá bežný deň floristky?

Určite áno, myslím si, že asi na každého. Práca s kvetmi je úžasná vo svojej jednoduchosti a kráse. Pozerať sa denne na kvety ma asi nikdy neprestane baviť. Moje bežné dni sú skvelé vo svojej rôznorodosti, každý je úplne iný. Niekedy predávam, inokedy zase zásobujem, po večeroch vediem workshopy, stretávam sa s nevestami a preberáme ich predstavy o kvetinovej výzdobe, spolupracujem s dizajnérmi na našich spoločných projektoch, vymýšľam nové koncepty, fotíme svadobné editoriály…

Skladáš si popri tom predstavy aj o vlastnej svadbe?

Predstáv o vlastnej svadbe mám mnoho a neustále sa menia, najmä čo sa kvetov týka. Na zvyšné služby mám vybraných šikovných ľudí, s ktorými som mala možnosť spolupracovať. Momentálne hľadáme miesto, kde by sme našu svadbu usporiadali a od toho sa budú odvíjať ďalšie predstavy.

Vyznáš sa aj vo fytoterapii? Študuješ vplyv a účinky rastliniek, byliniek, kvetov?

Mnoho kvetov v sebe obsahuje látky, ktoré sú využiteľné aj v medicíne. Okrem farmakológie počas štúdia som sa však touto tematikou hlbšie nezaoberala. Moja prax v rámci fytoterapie končí niekde pri zázvorovom čaji pri prechladnutí.

Ako si dobíjaš baterky vo voľnom čase?

Najradšej cestujem. Od jari do jesene na motorke, takto má človek úplne iný kontakt s okolitým svetom a ľuďmi. Cítite každú vôňu aj zápach, keď prší, premoknete do nitky a núti vás to niekde zastaviť, dať si pauzu. A práve vtedy vznikajú tie najbizarnejšie zážitky. Keď nie sme na cestách, väčšinu voľného času trávime v Banskej Štiavnici, buď prechádzkami po okolitých lesoch alebo bohapustým kaviarenským povaľačstvom s našou lenivou fenou.

Našla si niekde vo svete či doma kvetinový raj? Ako to v ňom vyzerá a vonia?

Pre mňa je najväčším rajom kvetinová farma našich maďarských kamarátov a dodávateľov zároveň. Je zážitok prechádzať sa pomedzi rozkvitnuté polia rôznych druhov kvetov, kde to na každý smer vonia inak. V dvoch väčších fóliovníkoch sa zase cítite ako v kvetinovej džungli, kde vám dálie a delfíniá prerastajú do výšky ponad hlavu.

Potrebuje žena, ktorá pracuje s kvetmi, používať parfumy? Aká je tvoja obľúbená vôňa?

To rozhodne áno, obvykle ráno bez parfumu ani nevyjdem z domu. Čím som staršia, tým radšej mám čistejšie a sviežejšie vône. Aktuálne je mojou obľúbenou Shiro od Masaki Matsushima so sviežimi bavlníkovými tónmi.

Ateliéru a kvetinárstvu si vdýchla dušu pred tromi rokmi. Ako to vnímaš s odstupom času – je floristika príjemný dočasný „úlet“ alebo kariéra snov? Plánuješ sa ešte niekedy vrátiť k medicíne?

S odstupom času to vnímam ako najlepšie životné rozhodnutie. Paradoxne sa cítim slobodnejšie aj napriek tomu, že mám omnoho menej voľného času. Mám chuť sa ďalej rozvíjať a nadväzovať nové spolupráce. Zatiaľ nemám v úmysle sa vrátiť k medicíne. Chýba mi, ale do zdravotného systému by som sa už nevedela začleniť.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači. Viac informácií

Nastavenia cookies na tejto webovej stránke sú nastavené na "Povoliť cookies" vám prehliadanie možné skúsenosti. Ak budete pokračovať na používanie tejto webovej stránky bez zmeny nastavenia cookies alebo kliknite na tlačidlo "Prijať" nižšie potom dávate súhlas k tomu.

Zavrieť