Po dlhých rokoch dala výpoveď v práci a začala robiť to, čo ju baví: Ženy, verte si viac, odkazuje v ROZHOVORE Nina

Nina B.

#Milovať to, čo robíš a pre čo žiješ, je tá najväčšia zábava a šťastie, ktoré môžeme dosiahnuť. Svoje vie o tom aj sympatická brunetka Nina Brocková, ktorá pochádza z Bratislavy a venuje sa netradičnej záľube. O tom, ako sa dostala ku svojej práci, prípadne o tom, ako vidí Slovenky, nám viac prezradila v rozhovore.

Ako by si sa predstavila čitateľom?

Volám sa Nina, za chvíľu oslávim 32. narodeniny a žijem v Bratislave už 17 rokov. Od nového roka som odišla z korporácie, kde som pracovala skoro 7 rokov, aby som začala robiť to, čo ma baví, napĺňa a robí šťastnou. Odporúčam každému.

Vieme, že vyrábaš náušnice. Ako si sa k tomu dostala?

K výrobe náušníc som sa dostala minulý rok, keď sme išli na svadbu a ja som v obchode nenašla nikde moje vysnívané náušnice. Bola som tak prinútená vyrobiť si ich sama. Priznám sa, že na náušnice som maniak a sama mám doma cez sto párov. Tým sa začala moja cesta, lebo ma to neskutočne bavilo a vedela som, že už niet cesty späť.

Nikdy som nemala ďaleko od ručnej práce, aj popri základnej škole som chodila na umeleckú školu, taktiež aj strednú som absolvovala umeleckú. Bola to Stredná združená škola scénického výtvarníctva. Zvláštne na tom je, že na strednej sme mali odbor kostymérka, maskérka a šperkárka, a ja som si vybrala kostymérstvo. Šperkarina ma vtedy vôbec nezaujímala. Takto krásne si ma život sám po rokoch nasmeroval k šperkom a som za to nesmierne vďačná.

Unsplash/Vladimir Kudinov

Aké boli začiatky? Pamätáš si svoje prvé vyrobené náušnice?

Prvé vyrobené náušničky ešte samozrejme neboli také prepracované, hlavne som nepracovala vôbec s drôtom ako pracujem teraz. Bol to dokonca kúpený  ružový strapček s navlečenými korálkami, ale stále ich mam veľmi rada a mám ich doma ako pamiatku.

Začiatky boli super a veľmi rada na to spomínam, bol to zvláštny pocit – ako keď dieťa objavuje svet. Skúšala som rôzne materiály, tvary ale hlavne som sa veľa hrala s farbami, keďže ich zbožňujem. Až po nejakej dobe začali utvárať náušničky nejakú celkovú podobu, s ktorou som bola spokojná, i keď úprimne, myslím, že to stále ešte nie je nič finálne. Na svete je toľko možností, ktoré som ešte nevyskúšala  a veľmi sa na nové výzvy teším. Som kreatívny človek a preto stále skúšam niečo iné a nové.

Myslíš, že sa vie každý naučiť vyrábať náušnice?

Myslím, že na ručnú prácu musí mať človek predsa len nejaké tie vlohy, ale hlavne ho to musí baviť, lebo vtedy sa ešte len dejú zázraky. Je to náročná práca na detaily a nie každý má na to trpezlivosť a talent. Z toho vyplýva, že asi nie každý sa to dokáže naučiť, ale ak by niekto veľmi chcel a veľmi by ho to bavilo, verím že by to dokázal.

Koľko ti približne zaberie výroba jedných náušníc?

Keďže robím rôzne druhy náušníc, je to individuálne, ale väčšinou je to od 2 do 4 hodín. Tie kombinované techniky, kde napríklad robím veľa strapčekov a ešte aj prišívam pom pom brmbolčeky, nehovoriac teda o samotnom základe omotávania drôtom, tam strávim aj cez 4 hodiny.

Uvádzaš, že pri výrobe „šperkov“ používaš techniku wire-wrapping. Čo to je?

Wire-wrapping je technika omotávania drôtu, takže je to časovo poriadne náročné. Treba na to rôzne druhy klieštikov. Jedny používam na tvarovanie slučky, na ktorú sa nasadí zapínanie, potom sa omotáva jeden drôtik okolo druhého a nakoniec sa pridávajú korálky, ktoré sa tiež omotávajú drôtikom. Na niektorých náušničkách vytváram kvietky alebo iné tvary z drôtu a tam už je to naozaj o tej jemnej a precíznej motorike.

To znie naozaj zaujímavo. Prezraď nám, kde čerpáš inšpiráciu?

Inšpiráciu čerpám asi zo všadiaľ naokolo. Milujem prírodu, a ta sama ponúka farby, ktoré človeka inšpirujú. Taktiež čerpám sama zo seba, veľakrát som ako taký emotívny chameleón a vtedy to, čo ide zo mňa von, sa transformuje do šperkov. Samozrejme si vždy dávam pozor, aby to neboli negatívne emócie, lebo chcem aby náušničky prinášali len pozitívnu energiu mojim zákazníčkam.

Sama tvrdíš, že rada kombinuješ nekombinovateľné. Nebojíš sa, že Slovenky sú teda príliš konzervatívne na nejaké módne výstrelky?

Toto je mi je trošku ľúto, lebo nie nadarmo sa hovorí, že Slovenky sú nádherne a ja to vidím denno-denne, aké krásne ženy máme. Len škoda, že sú zahalené do smutných farieb. Stane sa mi, že mi sem-tam niekto napíše, že keby mali viac odvahy, vykúpia mi všetky šperky. Pritom je také nádherne, keď sa žena oživí niečím farebným, ide z nej úplne iná energia a nálada. Život nie je taký smutný, aby sme chodili stále ako sivé myšky, treba si užívať aj obdivné pohľady.

Pri akom outfite vyniknú podľa teba najviac tvoje náušnice?

Záleží od typu náušníc a tým, že sú naozaj rôznorodé, ženy majú veľa na výber. Napríklad tie kúsky, ktoré sú výrazné, môžu pokojne zladiť len s obyčajnou bielou košeľou a džínsami. Podľa mňa už dávno neplatia pravidlá, ako napríklad kombinovať kabelku s topánkami.

Čo ty a móda?

Módu milujem. Milujem eklektický štýl, čiže hocičo s hocičím. Rôzne materiály, textílie, farby, tvary, vzory, čím šialenejšie, tým lepšie. Svoj vkus a štýl vkladám aj do nášho bytu, ktorý je veľmi crazy a každá návšteva mi vždy pripomenie, že by na to nemali odvahu. Takisto mám ale aj dni, kedy zbožňujem obyčajné džínsy s voľným tričkom a converskami, a moje najobľúbenejšie wayuu tašky.

Máš nejakú predstavu, čomu by si sa chcela ešte venovať?

Mam toľko plánov, že neviem, kedy to stihnem zrealizovať. Chcela by som sa ešte venovať batikovaniu domáceho textilu Shibori technikou, zatiaľ robím ombré závesy, ktoré vyzerajú vskutku efektne a zaujímavo. Tiež robím makrame, len je to veľmi náročné na čas. Zaberie mi to i niekoľko dní.

Čo robíš, ak práve nevyrábaš náušnice? Aké sú tvoje záľuby?

Rada chodím do prírody a hrám sa doma s dizajnom. Premiestňujem doma nábytok a tak nie je nezvyčajné, ak môj priateľ nevie trafiť do postele (smiech).  Stále niečo vymýšľam, hrám na gitare, čítam psychológiu a lúštim krížovky. To posledné mi neverte, tak ďaleko som sa ešte nedostala (smiech).

Tomu sa povie žiť život na plno. Kde sa vidíš napríklad o 5 či 10 rokov?

Najideálnejšie sa vidím niekde pri mori, kde je teplo, s vlastným obchodom niekde na hlavnej ulici, s priateľom a spokojným úsmevom na perách.

Máš nejaký pozitívny odkaz na záver?

Ženy, verte si viac! Choďte si za svojím a nedajte sa od nikoho odradiť. Ste nádherné, každá iná a originálna a je škoda neveriť si. Život je krásny a treba mu poďakovať tým, že ho prežijete naplno, robením toho, čo vás baví a niekedy stačí len málo, napríklad si v jedno ráno dať na seba nádherné žiarivé náušničky, ktoré vám vykúzlia úsmev na tvári.

Si zvedavý, ako vyzerá dnešný Slovák a dnešná Slovenka? Porovnaj sa s nimi na tejto stránke.

Odporúčame