#Jednou z najzásadnejších filmových udalostí tohto roka bol očakávaný „súboj“ kinohitov Oppenheimer a Barbie. Takzvaný Barbenheimer je už nejakú dobu oficiálne vonku a po recenzii na výnimočnú snímku Christophera Nolana sme sa aktuálne pozreli na ružový svet legendárnej Barbie. Ako na nás tento film zapôsobil a oplatí sa naň ísť do kina?
Jeden z najočakávanejších filmov roka
Snímku Barbie režírovala uznávaná režisérka Greta Gerwig, ktorá sa spoločne so svojím partnerom Noahom Baumbachom podieľala aj na samotnom scenári. Greta Gerwig má na svojom konte také filmy, ako Lady Bird alebo Malé ženy (Little Women). Barbie sa aktuálne stala najzárobkovejším filmom v rámci otváračky, ktorý režírovala žena. Vzhľadom na prísľuby skvelé vizuálneho zážitku, známe herecké tváre a kultovú značku, bol úspech tohto filmu prakticky zaručený.
Ako však na nás vplýval film v kine? Podarilo sa tomuto hitu doručiť sľubovaný zážitok? Pozreli sme sa na to z viacerých uhlov, čítaj ďalej!
Dokonalá Margot Robbie
Čo sa týka hereckého obsadenia, nedá sa tomu filmu prakticky nič vytknúť. Margot Robbie v hlavnej úlohe klasickej stereotypnej Barbie je absolútne dokonalým kastingom a ťažko si v tejto úlohe predstaviť vhodnejšiu herečku.
Takisto Ryan Gosling alias Ken bola veľmi dobrá voľba, pričom vo filme sme sa dočkali aj ďalších známych tvárí. V úlohe riaditeľa samotnej značky Mattel sa predstavil obľúbený Will Ferrel, ďalej sme tam mohli vidieť súčasnú hviezdu marveláckeho seriálu Secret Invasion menom Kingsley Ben-Adir. Ako jedna z mnohých Barbie sa ukázala aj Emma Mackey a úlohu si strihol aj marvelácky Shang-Chi Simu Liu či Michael Cera ako Kenov zabudnutý kamoš Alan.
V úlohe rozprávačky sme mohli počuť skvelú Helen Mirren a príjemnými prekvapeniami boli drobné úlohy, ktoré stvárnili John Cena a Dua Lipa ako morská panna a jej mužský partner z hlbín. Mierne diskutabilným kastingom bolo zvolenie transrodovej herečky Hari Nef ako jednej z tých najtypickejších Barbie. Ale pri myšlienkach, ktoré boli mierne nasilu vpletené do celého príbehu, to v podstate nebolo žiadnym prekvapením.
Barbie sa vydáva na cestu
Príbeh stereotypnej Barbie začína prakticky „prebudením“. Bábika premýšľa nad vecami, ktoré v ružovom Barbielande doposiaľ nemali obdobu. Myšlienky na smrť, začínajúca celulitída alebo ploché nohy. Nič z toho naša Barbie doteraz nepoznala. Preto jej nezostáva nič iné, len sa vydať na cestu do sveta ľudí, aby zistila, čo tieto zmeny spôsobilo a ako sa im vie postaviť.
Nádherné spracovaný vizuál
Aj vďaka režisérke, ale aj samotným postavám a prostrediu, v ktorom sa film odohráva, je už z úvodu jasné, že ide o výrazný feministický manifest. V rámci takého krásneho podkladu by sa dal podľa nášho skromného názoru uchopiť o čosi lepšie, než sa vo finále stalo.
Barbieland je vizuálne dokonalým svetom hrdiniek dievčat, ktoré sa s „bárbinami“ v detstve hrali. Za zmienku napríklad stoja prvky ako pitie džúsu, ktorý si iba predstavuješ, imaginárna sprcha či premiestňovanie sa z vrchných poschodí tým, že Barbie sa jednoducho znesie dole… Alebo aj predimenzované búranie hračkárskeho auta.
Aj prechádzanie medzi Barbielandom a reálnym svetom bolo zobrazené veľmi pekne a jednoducho, pričom nejaké zbytočné polemizovanie o virtuálnej realite, alternatívnej realite alebo čomkoľvek podobnom sa našťastie nekonalo, lebo toho sme už všetci za poslednú dobu už asi máličko presýtení. Príjemným prvkom bolo aj zahrnutie Ruth Handler do celého príbehu, ktorá legendárnu Barbie od značky Mattel v roku 1959 vytvorila.
Film navyše sprevádza nejeden krásny moment, ktorý tomu dodáva potrebnú hĺbku a takisto aj veľmi pekne odkazuje na to, z čoho vlastne celý príbeh vzišiel.
Nadvláda žien alebo nadvláda mužov?
Zbytočné polemizovanie však nastalo práve vo vodách spomínaného feminizmu. Keďže ide o Barbie, ženské princípy a ženská energia prítomná naprieč celým filmom sú veľmi pochopiteľné aspekty. Ale opakované zahŕňanie chcene hlbokých monológov o tom, ako to majú ženy v skutočnom svete ťažké, ako sú prehliadané a brané len za „doplnok“ pre mužov pôsobili naozaj otravne.
V Barbielande „vládnu“ ženy, a teda všetko funguje dokonalo… Ale v skutočnom svete vládne patriarchát a tí najstereotypnejší muži, čo má za následok práve to, ako ženy v tomto skutočnom svete trpia. Podľa slov tvorcov išlo o cielené predimenzovanie a vedomé opačné zrkadlenie týchto dvoch svetov. Avšak, keďže proti stereotypom vlastne bojujú ďalšími stereotypmi, vo výsledku môže celý ten boj za ženy pôsobiť trochu hlúpo.
Hlboké myšlienky, odkazy na Matrix
To, že film je vo veľkej miere inšpirovaný kultovým Matrixom, na nás vyskakuje prakticky na každom rohu. Je to jedna z vecí, ktorá vo filme pomerne slušne fungujú, čo sa však pri tých niektorých „hlbokých myšlienkach“ povedať nedá. Záver filmu sa však aj napriek tomu celkom vydaril. Ale mohlo by to pôsobiť ešte o niečo silnejšie, keby muži a ich patriarchát (čo vlastne očividne znamená nevedieť nič, piť pivo a nechať sa obsluhovať ženami) neboli znázornení ako hlavní antagonisti príbehu.
Čoraz častejšie hraná karta „som žena a nepotrebujem muža“ už začína byť máličko obohraná a môžeme sa len obávať toho, ako to vystrelí v budúcoročnom hranom spracovaní kultovej rozprávky Snehulienka. Podľa vyjadrení hlavnej predstaviteľky ohľadom zmien v klasickom príbehu sú totiž obavy v tomto smere skutočne na mieste.
Záverečné zhrnutie
Vzhľadom na to, že ide o komédiu, možno pri istých momentoch môžeme prižmúriť očko a neporovnávať napríklad s takým Oppenheimerom, keďže ide žánrovo o úplne rozdielne svety. Avšak predsa je tu rovina, v ktorej sa tieto filmy porovnať dajú.
Keď chceš do svojho filmu vniesť myšlienku, ktorú má príbeh reprezentovať, urob to konaním postáv. Životom, v ktorom sa postavy ocitajú, okolnosťami, ktoré ich život ovplyvňujú. Ale nie zbytočnými monológmi a najviac výraznými ukazovateľmi „aha, toto je problém, poďme ho riešiť“. Lebo to vo finále vyznie naozaj nasilu a možno aj trochu zbytočne.
Film má svoje svetlé stránky, muzikálové vsuvky pôsobia príjemne, humor je občas naozaj vtipný a vieme si predstaviť, že sa pri ňom uvoľnene zabaví aj dieťa, aj dospelý človek. Len teda bojovať za ženy a ich práva tým, že v ružovom svete Barbie urobíme naopak z mužov všetko to, čo v tejto mylnej predstave feminizmus zatracuje… Tomu vlastne nielen nepomôže, ale môže aj uškodiť.
Aby sme však túto recenziu neskončili iba ďalšou kritikou, na záver môžeme vypichnúť ešte jedno malé pozitívum. Pokiaľ sa na svet pozeráš podobnými očami ako samotný Quentin Tarantino, budeš pravdepodobne veľmi nadšený!
Hodnotenie: #####
Zdieľať na