#Ostrovný štát Tuvalu v Južnom Pacifiku vyzerá ako z pohľadnice. Na ostrovy obkolesené prstencom farebných koralov dopadajú slnečné lúče, v priezračnom mori sa to hemží exotickými rybami a korytnačkami a teplá tropická klíma navodzuje celoročnú dovolenkovú atmosféru. Domáci obyvatelia (je ich tu okolo 11-tisíc) trávia čas lovením rýb, alebo ich stretneš v tieňoch paliem vypletať košíky, vyrezávať drevo či trénovať tradičné tuvalské tance.
Pokojný život nenarúšajú ani davy turistov – Svetová organizácia cestovného ruchu vyhlásila Tuvalu v roku 2016 za najmenej navštevované miesto planéty. Hotová lotéria pre všetkých, ktorí sa o tieň slnečníka neradi delia s inými. Hoci na prvý pohľad pripomína raj, vedci predpokladajú, že by sa v najsledujúcich 50 až 100 rokov mohol stať neobývateľný.
Na Jadrane sme mohli mať vlastný ostrov: Turizmus by prekvital, veľkolepé plány však skončili v koši
Tanec, salanga a kokosy
Z globálneho hľadiska je toto súostrovie len škvrnou v Tichom oceáne na polceste medzi Havajom a Austráliou. Celková rozloha predstavuje menej ako 26 km² a je tvorená deviatimi ostrovmi. Obyvatelia sa sústredia najmä na najväčšom z nich – Fongofale. Z výšky pripomína tenučký otáznik, v najužšom mieste dosahuje len 20 metrov a okrem asfaltovej cesty a minipláže sa sem nič viac nezmestí.
Počtom obyvateľov je Tuvalu po Vatikáne druhý najmenší samostatný štát. Ostrovy v roku 1978 získali nezávislosť od Spojeného kráľovstva, preto je tu okrem tuvalčiny úradným jazykom aj angličtina. Zachovalo sa tu mnoho tradícií, každá rodina má svoju salanga – úlohu, ktorá sa dedí a ktorú vykonávajú pre celú komunitu. Od rybárčenia, cez stavanie domov až po obranu. Domácich často zastihneš v radostnom tanci ako fatele, fakanu a fakaseasea, ktoré sa používali na oslavu vládcov.
Krehkosť krajiny, ktorá pri pohľade zo vzduchu pripomína štíhlu pieskovú jazvu husto posiatu kokosovými palmami a lemovanú plytkými smaragdovými vodami sa ukáže až zblízka. Zelená tráva bojuje o prežitie, more ujedá z ostrova z každej strany a horúci vzduch ženie ľudí uprostred dňa do tmavých interiérov domov.
„Jedného dňa zmizneme“ je jedna z najčastejších viet, ktoré na súostroví v Tichom oceáne počuť, keď sa jeho obyvateľov spýtaš na budúcnosť. Tuvalu už niekoľko rokov bojuje s nástrahami počasia, ktoré sú čoraz nevyspytateľnejšie.
Kráľovský príliv, sucho, nedostatok vody
Väčšina ostrovov leží sotva tri metre nad morom, čo predstavuje veľký problém. Stále častejším nepozvaným hosťom na ostrovoch je kráľovský príliv – mohutné sezónne vlny, ktoré bičujú ostrovy z východu aj zo západu a často zachádzajú až do skromných príbytkov, kde ničia, čo im príde do cesty.
Oceán požiera piesočné brehy a postupne ukrajuje z už aj tak neveľkých ostrovov. Zároveň kontaminuje podzemné zásoby vody, a tak sú ostrovčania úplne závislí od dažďovej vody. Tá však na ostrov už tak často neprichádza, časté suchá nútia obyvateľov spoliehať sa len na vodu z privezených cisterien. Dotieravá morská voda ničí aj ich záhradky, v ktorých pestujú exotické plodiny pulak a taro.
Ostrovný Titanic
Kedysi mali obyvatelia Tuvalu omnoho väčší životný priestor a keď plávali, v mori pozorovali nádherné koraly. Tie dnes zohrievajúce sa vody stúpajúceho Tichého oceánu zabíjajú. Momentálne je tu veľmi často zamračené, koraly sú mŕtve a Tuvalu sa pomaly, ale nezastaviteľne potápa. Keďže pôda sa na poľnohospodárstvo využíva ťažko, Tuvalčania sú s výnimkou rýb a kokosov závislí od dovozu väčšiny potravín. Aj morské plody, ktoré sú ich hlavným zdrojom obživy sa najmä v okolí útesov stávajú podozrivými kvôli nebezpečnej premnoženej mikroskopickej riase, ktorá spôsobuje otravu žalúdka.
Tuvalu je vo veľkej miere odkázané na zahraničnú pomoc a dary od OSN a susedných krajín. Vyhliadky na vzdelanie a zamestnanie na ostrove sú obmedzené a väčšina mladých ľudí, ktorých rodiny si to môžu dovoliť, odchádza študovať na Fidži, do Austrálie alebo na Nový Zéland. Niektorí sa však vracajú, aby s dosiahnutým vzdelaním pomohli zachrániť svoj miznúci domov.
Neistá budúcnosť
Nový Zéland aj ostrov Kioa na Fidži ponúkajú Tuvalčanom pomoc v podobe útočiska, no evakuácia je pre väčšinu hrdých ostrovanov posledným a najkrajnejším riešením. Tuvalský premiér Enele Sopoaga viackrát spomenul, že odchod z Tuvalu problémy so zmenou podnebia nevyrieši a ponuky na premiestnenie obyvateľov výmenou za rybárske práva zásadne odmieta.
Aktuálne sa zaoberajú plánom bagrovania, čím by získali naspäť pozemky na juhu Fongofale, pozdvihli ich o desať metrov a vystavali nové domy. Na plán za takmer 300-miliónov eur však financovanie nemajú. Skúmajú sa aj ďalšie možnosti, napríklad výstavba plávajúceho ostrova či dovoz odpadu z austrálskych baní, ktorým by sa postavila energetická stena na narušenie vĺn smerujúcich k ostrovom. S útesovým ekosytémom by sa však v takom prípade asi museli rozlúčiť.
#TIPY
Prečítajte si: Travis Elborough: Atlas miznúcich miest, vydavateľstvo IKAR, 2020 – fascinujúca kniha o stratených, zabudnutých a ohrozených miestach našej planéty.
Pozrite si: Tuvalu That Sinking Feeling – krátky dokument od Elizabeth Pollock
Zdieľať na
Zdieľaní