#Prešibanosť a bystrá myseľ sú rozhodne zárukou úspechu a rýchlou cestou k veľkým peniazom. Z týchto vlastností však mnohokrát vyvstávajú podvody, pri ktorých si len klopeme prstom po čele. Teraz, samozrejme, nehovoríme o podvodoch na dôchodcoch, ale o skutočne gigantickom formáte, aké vymýšľal fenomenálny zločinec Victor Lustig. Prečítaj si, ako sa tomuto kráľovi podvodníkov podarilo predať Eiffelovu vežu a oklamať nielen tisíce ľudí, ale aj samotného Al Caponeho.
Nápad za tisíce
Viktor Lustig, vlastným menom Robert V. Miller, sa narodil v roku 1890 v Česku, avšak krátko potom sa jeho rodina presťahovala na západ. Ako mladík začal vymýšľať svoje prvé podvody na zaoceánskych parníkoch, ktoré sa plavili medzi New Yorkom a Parížom.
Jeho prvé krôčky vo svete podvodu ho, ako by sa aj dalo čakať, viedli k falšovaniu peňazí. Nešlo však o klasické tlačenie bankoviek na lacnom papieri, Viktor vymyslel niečo omnoho lepšie. Začal totiž predávať samotný stroj, ktorý údajne dokázal vytlačiť sto dolárovú bankovku za šesť hodín. Tento výtvor predával za 30 000 dolárov.
Skutočnosť však bola taká, že Viktor do stroja ukryl istý počet bankoviek, ktoré síce skutočne vyliezali po šiestich hodinách, ale rozhodli neboli nové. V čase, keď však chtivý zákazníci na tento podvod prišli, pretože sa im vytlačila posledná bankovka, Viktor bol už dávno preč aj so slušným balíkom peňazí.
Príprava na najslávnejší podvod všetkých čias
V roku 1925 sa Viktor natrvalo presunul do Paríža. V tom čase sa mesto spamätávalo z prvej svetovej vojny, a tak sa tu vytvorila skutočná živná pôda pre podvodníkov. Viktor si v tomto období prečítal článok, že mesto ma veľké problémy s Eiffelovou vežou a jej spravovanie je preň veľkou finančnou záťažou. Dokonca si nemohlo dovoliť ani kvalitný náter, čiže veža chátrala. Náš kráľ teda okamžite vycítil príležitosť a pripravil sa na poriadny zárobok.
Plán znel jednoducho, aby sa zabránilo jej úplnému zničeniu, Eiffelovu vežu treba predať. Avšak všetko je potrebné udržiavať v tajnosti, aby sa Parížania nezačali búriť. Viktor si na túto príležitosť nechal vyrobiť falošné vládne pozvánky a zasadol so šiestimi potenciálnymi obchodníkmi s kovovým odpadom. Predstavil sa ako Minister pošty a telegrafov. Záujem a pozornosť získal okamžite, pretože tvrdil, že obchodníkov vybrali na základe ich dobrej reputácie.
Dvojnásobný podvod
Po rozhovore v Hoteli de Crillon vzal Viktor kupcov prenajatou limuzínou na obhliadku Eiffelovej veže, čo mu znova pripísalo kredity na dôveryhodnosti. Jeho zámerom však bolo zistiť, ktorý z kupcov je najviac nadchnutý potenciálnym obchodom. Šťastlivcom sa stal André Poisson, ktorý ako jediný nepatril do vnútorných kruhov parížskej komunity a dúfal, že práve toto bude jeho vstupenka medzi smotánku.
Nechceš skončiť na mizine? Toto sú najlepšie tipy, ktoré ti konečne zvýšia finančnú gramotnosť
Hoci André bol všetkými desiatimi pre, jeho manželka bola nedôverčivá žena a celý obchod jej bol podozrivý. Viktor sa však nezľakol ani tejto výzvy. Na ďalšom stretnutí sa priznal, že ako úradník nemá veľký príjem, a preto drží svoje obchody v tajnosti. André pochopil, že sa od neho očakáva úplatok, s čím nemal vôbec žiadny problém. Takže v konečnom dôsledku zaplatil nemalé peniaze za Eiffelovu vežu a ešte si priplatil mastným úplatkom. Viktor hneď na druhý deň zmizol.
Jeden by povedal, že takýto podvod nikomu nemôže prejsť. No André Poisson bol tak veľmi zahanbený, že zločin vôbec nenahlásil, takže nikto nevedel, že sa niečo stalo. Viktor mal teda dosť odvahy na to, aby sa po pár mesiacoch znova vrátil do Paríža a celý podvod zopakoval. Tentoraz však kupec nahlásil všetko polícii a Viktorovi sa podarilo uniknúť len o vlások.
Naletel aj mafián
Pár rokov po parížškom podvode sa Viktor presťahoval do USA, kde pokračoval so svojimi podvodmi. S geniálnou myšlienkou sa postavil aj pred najobávanejšieho mafiánskeho bossa. Odvážne presvedčil Al Caponeho, aby investoval 50 000 dolárov do akcií, ktoré sa mu mali niekoľkonásobne zúročiť. Samozrejme, Viktor sa mu zaručil, že ak sa to nepodarí, investíciu mu vráti.
Presne v tomto dodatku spočíval celý podvod. Viktor nikdy neinvestoval do žiadnych akcii, peniaze, ktoré mu Al Capone dal, jednoducho uložil do trezora a po pár mesiacoch ich vybral a odniesol späť mafiánovi s ospravedlnením, že obchod sa nevydaril. Al Caponeho potešila úprimnosť českého podvodníka a spokojný mu podaroval 5000 dolárov. Práve toto bolo po celý čas jeho cieľom.
Zradila ho milenka
Všetky dobrodružstva celosvetovo známeho Čecha sa skončili v roku 1935, keď ho federálny agenti zatkli. Dôvodom nebola jeho nepozornosť, mala v tom prsty žena. Nebyť Viktorovej žiarlivej milenky, možno by sa do väzenia nikdy nedostal. Avšak v tomto scenári ho odsúdili na 20 rokov väzenia v Alcatraze, kde však zomrel po necelých 12 rokoch na zápal pľúc.
Zdieľať na