Bratislava začína byť konečne metropolou: Čo jej chýba a čo sa najbližšie roky zmení?

pixabay.com

#Naše hlavné mesto je pomerne často terčom posmeškov. V rámci európskych miest jej z hľadiska veľkosti patrí 70. miesto (pre porovnanie, Praha je na 14. , Brno na 76.) a dlhé roky sa v nej zanedbávalo a stagnovalo takmer všetko, čo mohlo. Krásavici na Dunaji tak prischli aj označenia, ako veľká dedina či predmestie Viedne.

Bratislava sa však v posledných rokoch vyvíja raketovým tempom. Samozrejme, nie všetko je dokonalé, no stále je lepšie vidieť, že na niečom sa pracuje. My sa dnes pozrime na to, čo nášmu hlavnému mestu chýba a čím sa naopak vyrovnáva svetovému európskemu štandardu.

Photo by Frantisek Duris on Unsplash

Verejná doprava

Venovať sa doprave ako takej by vydalo minimálne na jeden samostatný článok. Každodenné kolóny na hlavných ťahoch sú absolútnou samozrejmosťou, no na druhú stranu musíme dodať, že sa aspoň pracuje na obnovách vozovky a budovaní nultého obchvatu, ktorý by mal situáciu v meste zmierniť. Kameňom úrazu (odmysliac si nezdieľanie áut) je verejná doprava. Nenadväzujúce spoje, časté výpadky na linkách a nedostatočná čistota spojov dokáže od cestovania poriadne odradiť.

 Bratislava musí byť mestom pre všetkých: Je jedno, či sú domáci alebo cezpoľní

V posledných rokoch však aspoň pribudlo viacero nových dopravných prostriedkov a dočkali sme sa aj prvej časti električkovej trate do Petržalky. Bratislava však potrebuje omnoho viac. Mnoho ľudí žije v domnení, že naše hlavné mesto potrebuje metro (pre zaujímavosť, takto malo vyzerať). Skutočnosť je ale taká, že metro u nás pravdepodobne nikdy jazdiť nebude. Práve električkové trate sú nosným pilierom mestskej hromadnej dopravy a najdôležitejšie je momentálne dobudovanie druhej etapy prepojenia celej Petržalky.

Následne by mesto malo začať s budovaním okruhov a predĺžením súčasných liniek do okrajových mestských častí, čím by sa mestská hromadná doprava posunula na úplne nový level a nalákala ľudí necestovať autom. O jednom z najdrahších cien lístkov radšej pomlčíme. Zaujímavé však bude sledovať, či sa úspešne podarí integrovať vlaky a nevyužité železnice do mestskej dopravy.

pixabay.com

Verejné priestory

Chváliť sa Sadom Janka Kráľa už jednoducho nestačí. Zelených plôch síce v Bratislave nájdeme množstvo (momentálne sa dokonca hovorí o návrhu vytvoriť nad Bratislavou národný park), námestia sa od čias komunizmu, až na pár výnimiek, príliš nezmenili. Aj to by sa však v najbližších rokoch malo zmeniť. Hovorí sa o úprave Námestia SNP, ktoré by sa malo viac otvoriť peším a prepojiť priestor až ku Kamennému námestiu, ktoré by tiež malo prejsť spolu s hotelom Kyjev zásadnou rekonštrukciou.

Bratislava láka na novú atrakciu za státisíce: Hlavné mesto, Viedeň aj Alpy ako na dlani

Vytúženej úpravy by sa konečne malo dočkať aj Námestie slobody a spolu s ním aj ikonická fontána, ktorá si opravu zaslúži už niekoľko desiatok rokov. Okrem toho je však dôležité, aby mesto iniciovalo aj vznik nových verejných priestranstiev. Jedným z nich je aj sľubný projekt Nové Lido, ktoré by malo vzniknúť medzi mostami Apollo a Starým mostom a stať sa akýmsi centrom pre peších a cyklistov spolu s nábrežným parkom.

pixabay.com

Ikonické moderné stavby

Londýnsky Shard, pražský tancujúci dom či parížsky Veľký oblúk. To je len niekoľko moderných architektonických skvostov, ktorými sa môžu tieto mestá pochváliť. Bratislava má niekoľko historických stavieb, ktoré dokážu bez problémov uchvátiť zahraničného turistu. V tých moderných však zaostáva. Tým, že mesto už nerastie len do šírky, ale konečne aj do výšky, developerom sa naskytá viacero možností na vytvorenie dychberúcich a majestátnych stavieb.

VIDEO Boli sme na unikátnom futbale na Dunaji: Aj s Expl0m, Robom Vittekom a slovenskou majsterkou sveta

Medzi tie najzaujímavejšie rozhodne patrí Sky Park, ktorý navrhla pred smrťou svetoznáma architektka Zaha Hadid. Okrem toho, že nad štvrťou Mlynské Nivy sa budú týčiť výškové budovy (najvyššia bude mať takmer 120 metrov), je dôležité spomenúť, že projekt zachováva budovu starej Jurkovičovej teplárne, ktorá by sa mala premeniť na coworkingový priestor. Okrem toho nebudú chýbať ani kaviarne a verejné priestory. Dokonalé spojenie moderny a histórie.

Zabudnúť však nemôžeme ani na plán rozšírenia Eurovei, ktorá ráta s vybudovaním prvého mrakodrapu v meste. Mňa osobne však najviac aj tak oslovil projekt planetária. Bratislava je jediné hlavné mesto Európskej únie, ktoré ho do dnešného dňa nemá, no aj to sa môže v najbližších rokoch zmeniť. Tvar červenej kvapky vyzerá skutočne nádherne a dokázal by prilákať turistov nielen z okolitých krajín.

Henbury Development

Vstupná brána do mesta (letisko, vlaková/autobusová stanica)

Pokiaľ chceme v Bratislave viac zahraničných turistov, nesmieme ich v prvom rade nepríjemne šokovať už pri príchode do mesta. Jasným dôkazom je určite hlavná železničná stanica, ktorá je skutočne obrovskou hanbou. V priebehu rokov len minimálne úpravy a prázdne sľuby o vybudovaní novej sa stratili vo víre času a nám zostáva len dúfať, že čo najskôr sa dočkáme minimálne vytúženej opravy.

O niečom úplne inom je už reč o autobusovej stanici. Po tej momentálne zostala v centre Mlynských nív pravdepodobne najväčšia stavebná jama v strednej Európe. Do roku 2020 by sme sa totiž mali dočkať úplne novej, vynovenej a modernej autobusovej stanice, za ktorú sa nebudeme musieť hanbiť. Súčasťou jej výstavby je aj premena ulice na nový bulvár, v ktorom bude (okrem podzemného kruhového objazdu) miesto pre peších, MHD či cyklistov.

Čo sa týka bratislavského letiska, môžete sa rozdeliť do dvoch skupín. Tá prvá je v podstate spokojná, nevadí im ani nie príliš ochotný personál a menšie množstvo dostupných spojov. Tá druhá letisku tieto veci presne vyčíta. Mnoho ľudí oponuje tým, že na skok od mesta sa nachádza Schwechat, naše najväčšie letisko však má záujem rásť, o čom svedčí aj záujem vybudovať ďalšiu pristávaciu dráhu.

Cyklotrasy

Je fantastické, že Bratislava sa konečne dočkala svojho bikesharingu. Odhliadnuc od toho, že niektorým neandrtálcom sa podarilo hneď prvý deň od spustenia pokaziť niekoľko bicyklov a faktu, že iné mestá (ako napríklad Nitra) už túto službu ponúkajú vyše roka, ide v našom meste o skutočný posun. Problém však nastáva niekde inde.

Bratislava sa konečne zaradí medzi moderné mestá: Vieme, koľko to bude stáť aj kedy sa začína

Bratislava totiž stagnuje vo výstavbe nových cyklotrás a ani tie staré nie sú riešené najlepšie. Bežne sa tak stáva, že vodiči sa dostávajú do konfliktov s cyklistami (a buďme úprimní, stáva sa to aj opačne), čo mnohých odrádza od presedlania na dvojkolesového tátoša. Na druhú stranu treba povedať, že Bratislava sa preberá aj v tomto smere. Takže aj tu opäť platí, že lepšie neskoro, ako nikdy.

Zdroj: wikipedia.org, novelido.sk, archinfo.sk

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači. Viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close