Bratislavské metro mohlo byť pýchou mesta: Niektoré stanice už takmer stáli, dnes sa hľadajú alternatívy

Metro

#Bratislava za posledné roky prešla obrovskými zmenami, ktoré ju nasmerovali k európskym metropolám. Samozrejme, stále sa nájde množstvo ľudí, ktorí budú protestovať, že iným hlavným mestám sa to naše nemôže rovnať (práve pre nich máme 11 dôvodov prečo ľudia nenávidia Bratislavu).

No po zvážení všetkého, čo v nej vzniklo za posledné roky, nehovoriac o tom, čo všetko v nej vznikne (spomeňme nábrežie Nové Lido, prvý mrakodrap, novú autobusovú stanicu či rezidenčný projekt SKY PARK, ktorý vytvorila architektka Zaha Hadid pred svojou smrťou), by sme nemali byť až takí kritickí.

No nad jednou vecou môžeme, minimálne zatiaľ, pokojne lamentovať. Doprava. Mnohí vyčítajú Bratislave práve fakt, že nemá metro. Ako to s ním teda v našom hlavnom meste malo byť?

Metro

Metro sovietskeho typu

Zatiaľ čo v Prahe plánujú štvrtú linku metra bez vodičov, my v Bratislave nemáme nič. Podzemná dráha ale mala vzniknúť aj u nás a v podstate sa mala podobať práve tomu pražskému. Pôvodný názov tohto projektu bol Nosný systém mestskej hromadnej dopravy v Bratislave a vznikať začal ešte v období komunizmu.

V 70. a 80. rokoch sa mesto začalo rozširovať závratnou rýchlosťou a po vzore iných veľkých miest východného bloku sa rozhodlo, že naše hlavné mesto dostane vlastné metro. To malo byť sovietskeho typu a ako prvú úlohu si inžinieri dali spojiť to najdôležitejšie – najväčšie mestské sídlisko a historické centrum mesta.

Zo sídliska do centra

Po vypracovaní návrhu sa začalo v polovici 80. rokoch budovať smerom z juhu do centra. Išlo o prvú časť trasy B zo stanice Lúky Juh smerom na Hlavnú stanicu. Celková dĺžka sa mala pohybovať na hranici desiatich kilometrov a rátala s deviatimi stanicami – Lúky Juh, Lúky Sever, Háje Juh, Háje Sever, Petržalka Centrum, Dunaj, Prior, Obchodná a Hlavná stanica

Všetky stanice mali byť s ostrovným nástupišťom a s dĺžkou nástupnej hrany 100 metrov. Po stanicu Dunaj mala celá výstavba stáť približne 7 miliárd československých korún. A tu prichádza prvý problém. Ako uvádza stránka bratislava.sk, od federálnej vlády ČSSR bolo na prvý prevádzkový úsek trasy B metra namiesto 7 mld. Kčs vyčlenených „len“ 5 mld. Kčs.

Trasy plánovaného metra

Chýbajúce peniaze

Niekde sa tak museli ušetriť závratné dve miliardy, čo spôsobilo množstvo zmien, medzi ktoré patrili aj zmeny samotného výzoru staníc či dokonca zdvihnutie celej stavby smerom k povrchu. V polovici 80. rokov sa začalo s budovaním depa Janíkov dvor, ktorého pozostatky dodnes nájdete v Petržalke, no po roku bola stavba pozastavená.

Posledným klincom do rakvy bratislavského metra bola Nežná revolúcia, ktorá spôsobila postupné úplné zrušenie projektu. Pre zaujímavosť, prvá stanica plánovaného metra už v hrubých rysoch existuje. Nachádza sa v budove na Dostojevského rade. Spoločnosť, ktorá tu odkúpila pozemok sa zmluvne zaviazala, že na svoje náklady vytvorí v podzemí pripravovanej budovy priestor, ktorý bude využiteľný v budúcnosti ako stanica metra.

Klub priateľov mestskej hromadnej a regionálnej dopravy/Peter Martinko

Postupom času si ale mesto začalo uvedomovať, že električky, autobusy a trolejbusy jednoducho mestu nebudú postačovať. V tom čase sa ešte nepredpokladal ani taký nárast áut (ktorý vyústil k začatiu budovania nultého obchvatu), no dokonca ani obyvateľstva. V súčasnosti je totiž oficiálny údaj o počte obyvateľov podľa Štatistického úradu 422 932 obyvateľov, no podľa výskumu Market Locator z 22. mája tohto roku ide o viac ako 666-tisíc.

wikipedia.org

Hľadanie riešení

Po získaní samostatnosti Slovenska a vypracovaní štúdie metra sa predpokladalo, že jeho výstavba prekročí hranicu 100 miliárd korún, takže sa muselo začať hľadať nové riešenie. Tým malo byť dobudovanie VAL. Ide o druh automatického ľahkého metra bez vodiča s kolesami s gumenými pneumatikami.

Technológia je založená na objave francúzskeho profesora Roberta Gabillarda a v preklade ide o Véhicule Automatique Léger, teda automatické ľahké vozidlo. S týmto typom metra sa ľudia mohli stretnúť už napríklad vo francúzskom meste Lille či cestou z parížskeho letiska Charlesa de Gaulla. Okrem domácej krajiny ho nájdeme aj vo Vancouveri, Chicagu a Tchaj-peji. Nápad vybudovať VAL v Bratislave sa ale stretol s ostrou kritikou, pretože v žiadnom z vyššie spomínaných miest netvorí základný nosný systém MHD a neponúka ani dostatočnú kapacitu. Žiaľ, aj z tohto nápadu tak nakoniec vzišlo.

Náhradou Starý most

Pomaly sa dostávame do budúcnosti. Mesto úplne vylúčilo výstavbu metra, no prišlo s nápadom vybudovania električkovej rýchlodráhy. Jediná takáto rýchlodráha sa ale nachádza  v Košiciach (električky na nej dosahujú rýchlosť aj 80 km/hodinu) a vedie do železiarní U. S. Steel, takže si asi viete domyslieť, že ani tento nápad sa neuskutočnil.

Nakoniec sa rozhodlo, že mesto vybuduje cez Starý most klasickú električkovú trať až do Petržalky. Tento nápad sa konečne, viac ako 30 rokov po prvotných plánoch o prepojení sídliska a historického centra, podarilo zrealizovať. Ide o napojenie trate zo Šafárikovho námestia cez zrekonštruovaný Starý most smerom do Petržalky.

Petržalka s električkou

Druhá etapa nosného systému bude pokračovať koridorom v strede Petržalky pozdĺž Jantárovej cesty, pričom bude dvakrát križovať Chorvátske rameno. Presná podoba električkovej trate je už vytýčená, aktuálne prebieha jej projektovanie a najneskôr do roku 2023 pretne električková trať celú Petržalku.

Na konci trate južne od Panónskej cesty sa malo nachádzať depo Janíkov dvor, jeho vybudovanie už však v súčasnosti nie je plánované. Dokonca sa hovorí o tom, že električková trať by mala byť pod profilom a teda by v budúcnosti mohla byť zvrchu zastavaná, čím by sa z nej stala podzemná dráha.

imhd.sk

imhd.sk

imhd.sk

Čo si o projekte bratislavského metra myslíte vy? Pomohlo by mestu, alebo by už v súčasnosti bolo zbytočné a dá by sa ľahko nahradiť vlakmi a električkovými traťami, ktoré sa začínajú dostávať na prvé miesto v hierarchii MHD nášho hlavného mesta?

Odporúčame