#Na jeho Facebooku ťa privíta úsmevný autobiografický citát, ktorý ho úplne definuje: „Zahrám tvojho dedka a zmoderujem tvoju babku. Alebo naopak. Študoval som všetko, nerobím nič.“ Ak sleduješ slovenskú zábavnú influencerskú scénu, meno content creatora Mojmíra Procházku ti je určite známe. Do povedomia väčšiny divákov sa dostal prostredníctvom vtipných virálnych videí s online zabávačmi Matejom Zrebným a Lukášom Frlajsom.
Dnes je samostatným tvorcom, ktorý si robí vlastný obsah. V rozhovore nám prezradil mnoho zákulisných informácií týkajúcich sa jeho tvorby, ale tiež aj to, ako vyzerá jeho pracovný deň, či to, čo ho viedlo k tvorbe komplikovanejších formátov videí.
Tvoje príspevky na sociálnych sieťach sú mimoriadne úspešné. Kedy si začal tvoriť obsah?
Prvé video, fejkovú reportáž, som natočil, postrihal a nahral na YouTube v roku 2014. Nevedel som na tom stavať – vôbec som netušil, ako funguje YouTube, formát reportáží bol náročný na výrobu, zabralo by to veľmi veľa času… Navyše, vtedy som chodil aj do školy, aj do práce.
Tiež som nebol dostatočne vypísaný, aby som prichádzal s nápadmi častejšie a mal cit na to, čo funguje. Ďalšie video som urobil asi o dva roky neskôr. V roku 2016 som sa pridal k Matejovi Zrebnému a Lukášovi Frlajsovi. Spolu sme fungovali do roku 2023. Veľmi veľa sme sa toho spolu naučili a navzájom si odovzdali skúsenosti.
V roku 2019 som spolu s kamarátom, divadelným režisérom Paľom Viechom, začal pripravovať fejkové reportáže KKTV. Prvá vyšla o rok a pol, dokopy sme ich za dva roky urobili skoro 40. Keď vyšla posledná, bol som veľmi frustrovaný, pretože som veril, že je to kvalitné. Malo to veľmi slabú odozvu, keďže to bolo uverejňované na portáli, ktorý už nefunguje a vtedy mal slabú návštevnosť. Rozmýšľal som, že by som úplne prestal tvoriť, pretože mi to celé finančne nevychádzalo.
Potom som si uvedomil, že na Instagrame začali fungovať reels. Mal som dosť videí, ktoré tam nikdy neboli uverejnené. Povedal som si, že túto zásobu použijem, aby som mal pravidelný obsah a pomedzi to si budem pripravovať aj nový content, taktiež aj reportáže, no o čosi jednoduchšie ako KKTV, aby som to zvládol bez štábu a s minimom hercov, teda rýchlejšie.
Videá som si prestrihával celú jeseň 2022 a uverejňovať som ich začal pred Vianocami. Je smiešne, že keď som začal byť populárny vďaka KKTV na Instagrame, dostával som feedback, ako som sa zlepšil, hoci to boli aj dva či tri roky staré veci.
Čo bolo pre teba v živote najväčšou výzvou?
Neviem, čo bolo najväčšou výzvou. Bolo ich veľa, aj v pracovnom, aj v osobnom živote. Spätne vidím veľa vecí, na ktoré môžem byť hrdý, ale keď som do nich išiel, vôbec som nevedel, nakoľko budú náročné. Len som sa snažil krok po kroku posúvať a neprestať.
Ale asi najviac ma teší, že sa vďaka terapiám učím byť funkčnejší človek a darí sa mi samého seba lepšie zvládať. Mám pocit, že som viac sám sebou ako pred pár rokmi.
Čo ťa na práci influencera najviac baví?
Baví ma, že sa pri svojej práci často zabávam a schuti smejem. Veľmi si vážim, že žijem v dobe, keď mám takéto možnosti. Šesťkrát ma neprijali na herectvo na vysokú školu. To som nakoniec vyštudoval na konzervatóriu, čiže strednej škole, končil som tam 30-ročný. Bolo zaujímavé po jednej vysokej škole druhýkrát maturovať.
Veľa som sa tam naučil, no na očiach som bol minimálne, a teda som nedostal veľa príležitostí. V divadle som robil iba malé nezávislé projekty, v televízii iba epizódne postavy. Pred pár rokmi by som to v takejto situácii mohol zapichnúť, dnes môžem robiť toto.
Sleduje ťa čoraz viac followerov. Čakal by si takýto úspech?
Myslel som si, že mám na to, aby som robil veci, ktoré by zaujali viac ľudí než moju babku. Spontánne to určite neprišlo. Keby som robil inú prácu, najradšej by som sa sociálnym sieťam úplne vyhýbal. Ľahko sa tam strácam a trávim tam viac času, než by som chcel.
No vyrábanie obsahu na sociálne siete vnímam ako jednu z mála možností, ako robiť to, čo ma baví a v čom si myslím, že som dobrý. Som veľmi rád, že v posledných mesiacoch mi to aj zarába.
A tiež to nebolo spontánne preto, lebo inklinujem k tvorbe komplikovanejších formátov, čo je opak obsahu na sociálnych sieťach. Jednak som sa potreboval naučiť veľa technických a produkčných vecí a zároveň hľadať jednoduchšie formáty, ktoré by ma bavili.
Kde zbieraš inšpiráciu na tvorbu? Prichádzajú nápady spontánne, alebo dlho premýšľaš o tom, čo by sa ľuďom mohlo páčiť?
Skôr sú to spontánne nápady – to, čo si všimnem alebo čo ma hnevá. No občas rozmýšľam, čo sú témy, ktoré sa týkajú veľkého množstva ľudí. Z mojej skúsenosti je kľúčové písať si poznámky, ideálne hneď, ako človeku niečo napadne. Viem, že niektorí komici majú papierový notes, no mne „to funguje” s mobilom.
Ktorú sociálnu sieť máš z hľadiska tvorcu najradšej?
„Najradšej” je trochu nešťastné slovo, keďže sociálne siete nemám príliš rád. No, Instagram. Na Facebooku je veľmi veľa vulgárnych komentárov a ľudí, ktorých neupodozrievam z vysokej inteligencie. A Tik Toku príliš nerozumiem.
Je nejaký post, ktorý „vystrelil“ tvoju kariéru na sociálnych sieťach?
Post takto určiť asi neviem. Posty či fotografie asi žiadne. To vôbec nie je môj „žáner“. Kým bol Instagram o fotografiách, nemal som tam šancu. Asi najpamätnejšie video v tomto smere bolo video na YouTube, ktoré sme urobil v roku 2016 s Matejom a Lukášom, kde sme parodovali finančných poradcov.
Vtedy som prvýkrát zažil, aké to je, keď sa podarí urobiť virálne video. Bol nás vtedy naozaj plný internet. To bolo ale v čase, kedy sme mali komunikáciu nastavenú tak, že nebolo zrejmé, že ja som v tíme viac ako herec. Čo sa týka „mojich” videí, boli viac aj menej úspešné, no žiadne nebolo zlomové. Bola to systematická práca.
Ako vyzerá bežný pracovný deň influencera? Vyžaduje si príprava contentu veľa času?
Čím komplikovanejší obsah, tým dlhšia produkcia. Niekto to má jednoduchšie, ja si myslím, že môj obsah patrí medzi tie náročnejšie na výrobu. Vyrobiť video mi trvá aspoň jeden a pol dňa čistej práce, pričom jednotlivé činnosti sú roztrúsené, takže nie je možné to robiť v kuse. Ak je to pre klienta, vstupuje do toho komunikácia a pripomienkovanie, čo pri mojom obsahu, ktorý nie je „family friendly“, vie byť výzva.
Trikrát do týždňa vstávam o šiestej, o siedmej mám beh, resp. fitko. Zvyšné dva pracovné dni vstanem tak okolo siedmej až ôsmej, no najradšej by som bol, keby som bol schopný vstať o šiestej každý pracovný deň. Preto som si teraz na jar vymyslel maratón, aby som mal motiváciu vstávať aj zvyšné dva dni.
Zrána, kým je hlava čerstvá, sa snažím venovať kreatívnym veciam, teda písaniu. Poobede sa usilujem venovať administratíve a strihaniu. No neviem to takto zastabilizovať, každý deň je iný, občas točím a často sa rozsype. A tiež platí, že keď príde nápad a darí sa mi ho rozpisovať, tak ostatné veci idú stranou, či je večer alebo noc.
Veľkou výzvou je pre mňa ukončiť deň. Najradšej by som bol, keby som niekedy od pol piatej odpísal na správy a komentáre, potom si pripravil plán na ďalší deň a od šiestej mal úplne vypnutnú hlavu od práce, no vôbec sa mi to nedarí. Často pracujem aj do ôsmej večer, niekedy aj dlhšie, a plán a pripomienky na ďalší deň si robím pred spaním.
To ma dostáva do veľmi dôležitej časti môjho zákulisia – som presvedčený, že mám ADHD. Keď sa ráno zobudím bez plánu, môže z toho byť vyslovene stratený deň, keď mi mojou „ADHD hlavou” najprv precestuje tisíc myšlienok a potom sa pomedzi tie myšlienky na seba začnem hnevať, že nefungujem.
V živote som bol niekoľkokrát vyhorený, subdepresívny, naposledy od mája do novembra minulého roku, a rád by som tomu predchádzal.
Na internete vedia byť ľudia poriadne krutí. Stretol si sa niekedy s urážkami a kritikou?
Samozrejme. To, že príde kritika, aj nekonštruktívna, je súčasť mojej práce. Som presvedčený, že každý človek, ktorý svojou prácou oslovuje širokú verejnosť, by s tým mal počítať.
V minulosti viac, no aj teraz dávam ľuďom na Instagrame možnosť v anketách vynadať mi a sám seba zhadzujem. Čiastočne je to paródia tých ľudí, čo sa na Instagrame tvária ako dokonalí. Vytrénovalo ma to v zvládaní hejtov.
Podstatné je, že drvivá väčšina ľudí nemá šajnu, čo obnáša robiť moju prácu. Ak to robím najlepšie ako viem, nemalo by ma rozhádzať, ak mi niekto napíše, že sa mu moja práca nepáči. Buď nie je moja cieľovka alebo objektívne nemám na viac. A s tým nič neurobím. Nepáči sa ti? Mrzí ma, na viac nemám. Marek Hamšík si asi nevyčíta, že nepodával výkony ako Messi.
Ak dostanem vulgárnu správu od niekoho, koho som v živote nestretol, nemal by to pre mňa byť dôvod, aby sa ma to dotklo. A väčšinou ma to pobaví.
Myslíš, že to majú influenceri na Slovensku ťažšie ako v zahraničí?
Slovensko je maličký trh. Čím menší trh, tým ťažšie si na seba zarobí kvalita. No možno sa tu jednoduchšie presadzuje. Neviem.
Influencer je široký pojem a neviem, ako to majú ľudia, ktorí robia iný obsah. Mám skúsenosť s videami s Matejom a Lukášom. To bolo pre mladších ľudí, čo dávalo vyšší virálny potenciál. Teraz je moja cieľová skupina staršia, teda má menej voľného času, „dá“ mi menej klikov, pozretí, čo moje možnosti limituje.
Myslím si, že keby som to isté robil na väčšom trhu, mal by som širšie možnosti, viac sledovateľov, peňazí čo by mi otvorilo možnosti obklopiť sa tímom a robiť niečo sofistikovanejšie. No neviem, či to tak naozaj je…
Aké máš plány do budúcnosti? Budeš svoj content smerovať tak ako doposiaľ, alebo plánuješ pridať aj niečo nové?
Z tých jednoduchších krokov, bol by som rád, keby som našiel a rozbehol formát, ktorý by bol jednoduchší na výrobu. Potom zvažujem, či by som vedel robiť anglický obsah, čo by mi otvorilo možnosti. Neviem, aký by to mal byť formát a na akej by to bolo platforme.
Stále mi tiež v hlave chodia myšlienky, či sa púšťať do stand-upu a tiež som v hlave nezavrhol herectvo, moderovanie, prácu v rádiu a v televízii.
Zdieľať na