#Polárne zvieratá žijúce za polárnym kruhom sa dokázali prispôsobiť drsným podmienkam v celej arktickej oblasti. Bez pochýb sa stali jedným z hlavných atrakcií, ktoré lákajú mnohých cestovateľov z celého sveta. Rovnako ako polárna žiara, počas ktorej sa na oblohe odohráva krásne farebné divadelné predstavenie.
Líška polárna má chlpaté podrážky
V našich končinách by ste ju hľadali márne. Líška polárna je fascinujúce stvorenie prispôsobené na prežitie v drsných podmienkach arktickej tundry. Jej výnimočnosť spočíva v tom, že svoju srsť mení podľa ročného obdobia. V zimnom období sa srsť líšky polárnej sfarbuje do bielej alebo sivobielej farby. Zároveň je pomerne hustá, pretože slúži na izoláciu proti chladu. Počas leta ju má sivej až čiernej farby. Vďaka takto sfarbenej srsti sa lepšie skrýva medzi kameňmi a rastlinami. Na nohách má chlpatú podrážku, ktorá jej pomáha pri chôdzi na ľade. Líška polárna je známa svojou schopnosťou odolávať extrémne nízkym teplotám, niekedy až do – 50 °C.
Zvyčajne sa rozmnožuje raz ročne, pričom obdobie párenia začína na jar – v marci alebo v apríli. Mláďatá sa odstavia približne päťdesiat dní po narodení. Vtedy mladé líšky opúšťajú brloh a postupne sa pripravujú na zakladanie vlastných rodín. Partnerstvá medzi polárnymi líškami sú trvalé, v pároch zostávajú aj celý život. Spravidla má každý pár vlastný podzemný brloh – noru, ktoré tvoria labyrint s rozlohou jednoizbového bytu. Tieto brlohy poskytujú úkryt a ochranu pre ich mláďatá.
Srsť ľadových medveďov je priesvitná
Patrí medzi najväčšie suchozemské mäsožravce a jedinečne prispôsobené životu na Arktíde. Tento druh sa vyskytuje v celej arktickej oblasti vrátane Severného ľadového oceánu. Ľadové medvede majú hrubú vrstvu tuku a hustú srsť, ktorá im poskytuje izoláciu proti chladným arktickým teplotám. Ich srsť pôsobí ako biela, ale v skutočnosti je priesvitná, čo umožňuje tmavej pokožke pod ňou absorbovať a udržiavať teplo.
Sú vynikajúcimi plavcami aj na veľké vzdialenosti, niektoré z nich preplávajú aj stovky kilometrov. Predné laby používajú ako pohon a zadné na riadenie. Vo všeobecnosti sú známe tým, že dokážu plávať niekoľko hodín bez oddychu, a tak prekonať vzdialenosť niekoľkých desiatok kilometrov.
Klimatické zmeny sú pre ľadové medvede obrovskou hrozbou, pretože spôsobujú úbytok biotopu morského ľadu, čo ovplyvňuje ich schopnosť loviť tulene. Tie sú ich hlavným zdrojom potravy. Dospelý samec ľadového medveďa môže vážiť až 720 kilogramov, zatiaľ čo samice sú vo všeobecnosti menšie. Matky ľadových medveďov majú silno vyvinutý materinský inštinkt a svoje mláďatá tvrdo chránia.
Veľryba grónska zožerie aj 2 tony potravy denne
Tento živočíšny druh je jedinou veľrybou, ktorá celý život trávi v polárnych oblastiach. Veľryba grónska je výrazná svojimi ústami v tvare luku a obrovskou veľkosťou. Pravdepodobne sa dožíva najdlhšieho veku spomedzi cicavcov, pričom niektorí jedinci môžu prežiť viac ako 200 rokov. Tieto veľryby majú hrubú vrstvu tuku, ktorá im pomáha sa izolovať pred extrémnym chladom arktických vôd a poskytuje energetickú rezervu. Hlavu má prispôsobenú na rozbíjanie ľadových krýh, ktoré často dosahujú hrúbku až 40 centimetrov.
Veľryba grónska bola v minulosti cieľom komerčného lovu veľrýb kvôli svojmu cennému tuku, mäsu a kosticiam, ktoré sa využívali napríklad na výrobu korzetov a ďalších vecí.
Veľryba grónska je rovnako známa svojimi zložitými a rozmanitými hlasmi. Produkujú širokú škálu zvukov, ktoré zohrávajú úlohu v komunikácii aj pri výbere partnera. Živí sa drobnou potravou, ktorú loví za pomoci kostíc. Do svojej tlamy dokáže nabrať obrovské množstvo vody a jazykom ju vytlačiť von. Čo sa zachytí na vnútornej strane kostíc, zlíže jazykom a zhltne. Denne takto skonzumuje aj dve tony potravy.
Zajac polárny sa mení z hnedého na bieleho
Polárne zajace sú fascinujúce stvorenia prispôsobené na prežitie v arktických oblastiach Severnej Ameriky a Grónska, kde prevažne obývajú tundru a skalnaté svahy. Ich srsť sa prispôsobuje zmene ročného obdobia. V zime sa ich kožušina sfarbuje na bielo v lete sa mení na hnedú alebo sivú farbu. Tieto zmeny im pomáhajú rýchlejšie zapadnúť do zasneženej krajiny a cez leto do skalnatého terénu.
Patria medzi bylinožravé živočíchy, pričom sa živia hlavne rôznymi rastlinami, ako sú trávy a machy. V zime pre nedostatok čerstvej vegetácie, sa často uchyľujú k jedeniu kôry a vetvičiek.
Polárne zajace sú viac aktívne v noci, aby sa tak vyhli predátorom alebo inej hrozbe. Ich tajomné sfarbenie a vyhýbavé správanie im pomáha pri schovávaní pred nebezpečenstvom. Medzi ich bežných predátorov patria líšky, vlky, dravé vtáky a občas aj ľadové medvede. Rovnako ako mnohé arktické zvieratá, aj polárne zajace sú vystavené k hrozbe úbytku biotopu, ktoré sú zapríčinené klimatickými zmenami.
Pižmoň severský mláďatá bráni v kruhu
Tento jedinečný arktický cicavec je známy pre svoj charakteristický vzhľad. Pochádza z arktických oblastí Severnej Ameriky, Grónska a Sibíra. Pižmoň severský patrí medzi bylinožravce a jeho zdrojom potravy sú rôzne rastliny vrátane trávy, machov a lišajníkov. Počas zimy sa kopytom prehrabávajú v snehu, aby sa dostali k snehom zasypanej vegetácie. V minulosti tento druh zvieraťa čelil nadmernému lovu, čo viedlo k výraznému poklesu ich populácie.
Vyznačuje sa mohutnou stavbou tela a hustou srsťou tmavohnedej farby, ktorá siaha až po kopytá. Každú jar zhadzuje svoju srsť, ktorú následne domorodé kmene zbierajú pre vlastné využitie. Zakrivené rohy im slúžia ako ochranný štít. V prípade ohrozenia, vytvárajú obranný kruh. Vnútri kruhu sa nachádzajú zraniteľné mláďatá pižmoňa a dospelé jedince sú otočné smerom von z kruhu. Táto technika pomáha odradiť predátorov pred útokom.
Perie sovy snežnej tlmí zvuky
Patrí medzi ikonické arktické vtáky, ktoré zaujali ľudí po celom svete. Sú známe svojim výrazným bielym perím, ktoré poskytuje vynikajúce maskovanie v zasneženom prostredí. Samce sú vo všeobecnosti belšie ako samice. Čo sa týka veľkosti však dominujú samice. Majú špecializované perie, ktoré tlmí zvuk ich letu, čo z nich robí takmer tichých lovcov. Tieto veľké majestátne dravé vtáky patria medzi najväčšie druhy sov.
Sovy snežné sú dobre prispôsobené na prežitie v arktických tundrách, ale možno ich nájsť aj v iných prostrediach vrátanie pobrežných dún a polí. Na rozdiel od väčšiny iných druhov sov, tento druh sa rozmnožuje a hniezdi na zemi, ktoré si vytvorí z malej priehlbiny. Väčšinou cez deň a za súmraku loví zajace, králiky a niekedy aj menšie vodné vtáky. Vo voľnej prírode sa sovy snežné môžu dožiť 9 až 10 rokov.
Hranostaj čiernochvostý využíva chodby po krtkovi
Tento neprehliadnuteľný akrobat, známy aj ako lasica hranostaj z čeľade lasicovité, patrí medzi najmenšie šelmy našej prírody. Je známy predovšetkým tým, že pri prvom snežení sa jeho hnedé „ošatenie“ začne postupne sfarbovať bielymi fľakmi, až kým mu neostane len čierna špička na chvoste. Rýchlosť sfarbenia jeho srsti do bielej farby, spôsobuje fakt, že biela srsť mu narastá už počas leta a nachádza sa pod vrchnou hnedou srsťou. Počas letného obdobia má chrbát sfarbený do hnedoškoricovej farby, ktorá prechádza do bielej farby na brúšku.
Hranostaj čiernochvostý sa vyskytuje v oblastiach, v ktorých má dostatok potravy a úkrytov. Hlavnou potravou sú najmä drobné cicavce, ale živí sa aj bezstavovcami alebo rastlinnou potravou. Najčastejšie obýva dlhé chodby po krtovi alebo iné podzemné brlohy, taktiež obýva dutiny koreňov stromov. Jeho aktivita sa začína tesne pred západom slnka, dovtedy väčšinu času prespí vo svojich úkrytoch.
Sob polárny má dutú srsť a špeciálne kopytá
Karibu alebo sob sa označujú ako rovnaký druh, dostávajú ale rôzne mená v závislosti od toho v akej oblasti sa vyskytujú, či sú domestikované alebo divoké. Sob polárny sa vyskytuje v severných oblastiach Severnej Ameriky, Európy, Ázie a Grónska. Obýva predovšetkým tundru, boreálne lesy a arktické oblasti. Je známy predovšetkým svojím migrovaním za potravou. Hlavným zdrojom potravy sú rôzne rastliny vrátane lišajníkov, tráv, ostríc a kríkov.
Jeho unikátnosťou sú mohutné parohy. Samčie parohy sú zvyčajne väčšie a prepracovanejšie, zatiaľ čo samičie sú menšie a jednoduchšie. Telo im pokrýva hustá, dutá kožušina, ktorá rovnako slúži na izoláciu tepla ako pri iných zvierat, ktoré žijú v chladnom podnebí. Okrem toho majú tiež špeciálne kopytá, ktoré sa prispôsobujú ročným obdobiam. V zime im slúžia na prehrabávanie sa snehom, aby sa jednoduchšie dostali k potrave.
Karibu alebo sob polárny majú veľký význam pre mnohé domorodé kmene v Arktíde. Sú dôležitým zdrojom potravín, odevov a iných materiálov. Často sú vystavené hrozbe pred predátormi, medzi ktoré patria napríklad vlky, medvede a iné mačkovité šelmy.
Zdieľať na