#Keď ho nemáš, sotva si spomenieš, že existuje. Ak si však úzkostlivý a často sa niečoho obávaš, určite ti je jeho identita dobre známa. Reč je o strachu, ktorý dokáže mnohokrát ľudí paralyzovať do takej miery, že ho neodkážu ovládať. Tomu by, podľa novej štúdie, mohlo definitívne odzvoniť.
Je to prirodzené
Báť sa a mať strach nie je nič neobvyklé. Tieto pocity patria k životu už tisíce rokov a zažíva ich každý z nás. Divné pocity v žalúdku, zvýšený tep, potenie a neschopnosť myslieť sú len niektoré zo symptómov, ktoré ťa v obavách môžu zastihnúť.
Či si vystresovaný z odpovedi pred tabuľou, maturitnej skúšky či pracovného pohovoru, nie si v tom sám. Sme v tom všetci spolu. Aj keď to niekedy môže byť dosť nepríjemné, nič netrvá večne a vždy si pamätaj, že aj ten najhorší stres čoskoro pominie.
Stres je praktický, ale…
Hoci cítiť pocit strachu môže byť v niektorých prípadoch veľmi príjemný a návykový, väčšina ľudí ho definuje ako nepríjemnosť vo vypätej situácii. Pamätaj si však na to, že táto prirodzená reakcia na potenciálne nebezpečenstvo ti môže v kritickej chvíli pomôcť, možno aj zachrániť život. Preto by bola hlúposť zbaviť sa stresu nadobro.
Daj mu stopku!
Ideálne je, ak svojim obavám porozumieš a naučíš sa ich regulovať. Tým sa zaoberajú aj vedci z Kalifornskej univerzity v San Diegu, ktorí sa pustili do výskumu hlodavcov, u ktorých vyvolávali umelo stresujúce situácie. Prišli na to, že existuje spôsob, ktorý dokáže túto emóciu zastaviť.
„Naše výsledky poskytujú dôležité poznatky o mechanizmoch zapojených do zovšeobecňovania strachu,“ hovorí jeden z výskumníkov. Stimuly skúmali prostredníctvom modifikovaných myší, ktoré dostávali do mozgových buniek fluorescenčný proteín. Orientovali sa na časť zvanú dorsal raphe nucleus, ktorá sa nachádza u každého cicavca a je zodpovedná aj za tvoje nálady, úzkosť a tiež aj množstvo vytvoreného serotonínu v tvojom tele.
A výsledok?
Výskum odhalil fakt, že tvoje telo dokáže regulovať mieru vyprodukovaného strachu. Silné vystresovanie vystavilo neuróny obrovskému strachu, ktoré reagovali spustením príbuzných symptómov strachu, napríklad úzkostnej poruchy.
U myší sa vedcom podarilo tento stav dostať pod kontrolu tým, že im aplikovali do tela istý vírus, ktorý dokáže meniť správanie sa neurónov. Pri postupe myší nepozorovali žiadne známky stresu v rovnakej situácii, ktorá ich predtým vydesila. „Zatiaľ to nie je liek. Je to však sľubný začiatok na ceste, ktorá by mohla viesť k účinnej liečbe posttraumatického stresovej poruchy,“ uzavreli vedci výsledok výskumu.
Zdieľať na