#Koniec života je v súčasnej spoločnosti stále niečím, čo je tabuizované. Či chceš alebo nie, smrť patrí ku kolobehu života a nedá sa s tým nič robiť. Aj napriek nevyspytateľnosti mnohých fascinuje a nedá im spávať. Ak ťa zaujíma, čo sa bude diať počas posledných minút, či chvíľu po poslednom výdychu, pozri si nasledovný výskum. Musíme ťa však varovať, že nejde o žiadne upokojujúce informácie, skôr naopak…
Rozporuplné zomieranie
Zážitky z takzvanej „blízkej smrti“ (z anglického near-death exerience) sú pomerne kontroverznosťou. Niektorí sa prikláňajú k názoru, že rôzne vízie zomierajúcich sú len reflexia na zvýšenú aktivitu mozgu, ktorá vyplýva z nerovnomerného okysličenia a postupného odumierania.
Priaznivci ezoteriky zasa tvrdia, že ide o dôkaz duality tela a duše. V ich ponímaní nesmrteľná duša odchádza z telesnej schránky, aby mohla putovať ďalej.
Skúmali klinicky mŕtvych
Výskum sa zaoberal pacientmi, ktorí boli prehlásení za klinicky mŕtvych, teda po zástave srdca. V tomto prípade sa však mnohokrát stalo, že sa pacienta podarilo oživiť. Neskôr zistili, že dotyčný si pamätal niektoré úkony zdravotníkov, ktorí ho priviedli späť medzi živých. Dalo by sa povedať, že aj po prehlásení za mŕtveho dokázal človek vnímať udalosti okolo seba.
Je smrť koncom?
Britský docent medicíny Sam Parnia sa zaoberá touto tematikou už dlhodobo. Vysvetľoval ju aj v jednej z medicínskych štúdií. Podľa neho smrť neznamená automatický koniec všetkým bunkám. Väčšina z nich sa snaží svojmu koncu zabrániť a niektorým sa to aj úspešne darí.
Proces starnutia organizmu sa spája s odumieraním buniek, čiže by sa dalo povedať, že smrť je „iba akýmsi pokračovaním“ starnutia v zrýchlenej podobe. Časť mozgu zostáva funkčná, preto funguje aj vedomie. V obmedzenej prevádzke, ale predsa… Desivým na tom všetkom je to, že hoci si mozog uvedomuje vlastný koniec, nie je schopný mu akokoľvek zabrániť.
Zástavou srdca nie je všetkému koniec
Hoci sa to môže zdať desivé, zastavením srdca ľudský život nekončí. A to aj napriek tomu, že obvykle býva smrť konštatovaná pri zástave srdcovej aktivity. Krv prestáva prúdiť do mozgu, ten neokysličuje telo a mozgové bunky (spolu so zvyškom tela) začnú pomaly odumierať.
Parnia s kolegami však posledné roky skúma dôvody, pre ktoré mozog zomiera pomalšie než srdce. Podarí sa vedcom prísť s jasnejším vysvetlením?
Zdieľať na