#Bienvenido a Cuba! Na ďalekom karibskom ostrove nájdeš všetok lesk a biedu, ktorú by si od tejto časti sveta aj očakával. Na prvý pohľad si zamiluješ nákazlivú pouličnú hudbu, staručké Cadillacy a dokonalé pláž. Pre turistov doslova raj na zemi, avšak pre domácich, uväznených už viac ako 60 rokov v socialistickej spoločnosti, je život na Kube skôr peklom. Ako sa žije v jednej z posledných bášt komunizmu?
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Cigary na stehnách
Kuba stagnuje prakticky od roku 1959, keď tu revolúcia zastavila čas a prevrátila krajinu naruby. Antické rádiá, zachovalé tradičné lekárne a ikonické klasické americké autá však nie sú moderným retro trendom, skôr obrazom Kuby, ktorá zastala v čase. Konštantne opravuje to najnevyhnutnejšie, len aby ako krajina fungovala.
Kubu detailne pozná aj Gregory, ktorý tu žil roky, dokonca získal aj kubánske občianstvo. Najkrajšie pláže našiel v mestách Santiago De Cuba, Camagüey, Santa María či Trinidad. Čo hovorí na hlavné mesto? „Havana je famózna, no nemá pekné pláže. Zato je plná života, zábavy a krásnej architektúry,“ hovorí. „Každý deň tu na jedinečnej šou Copacabana vystupujú stovky miestnych umelcov. Nájdeš tu krásne autá zo 60. rokov. Netuším, ako ich dodnes udržiavajú pri živote, ale je ich tam plno a stále jazdia.“
Kubu si zamiloval aj kvôli svojej veľkej láske — cigarám. Karibský ostrov má jedinečné podnebie, stáročnú tradíciu produkcie tabaku a provinciu Pinar del Río, kde sa údajne pestuje ten najkvalitnejší tabak na svete. „Cigary tu na svojich spotených stehnách skutočne šúľajú mladé dievčatá, ktoré majú menej ako 20 rokov. V tej vlhkosti to musí byť fuška, ale vďaka nej majú takú krásnu vôňu a príchuť,“ hovorí s úškrnom.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Lesk a bieda socializmu
„Kubánska spoločnosť je rozdelená na dve časti – ľudí, ktorí sú členmi komunistickej strany, a tých, ktorí v strane nie sú. Nečlenovia musia robiť to, čo im komunisti prikážu, a to bez akýchkoľvek benefitov,“ vysvetľuje. „Zato členovia strany dostanú dom, auto aj jedlo navyše. Kubánci však nechcú komunizmus, ale nemajú to ako zmeniť.“
Akýkoľvek nesúhlas so systémom končí pobytom vo väzení. A tak žijú chudobní v strachu, potichu hovoria o tom, že systém je zlý, ale v praxi s tým nemôžu nič spraviť.
Gregory hovorí, že miestnych považuje za moderných otrokov a dúfa, že socializmus na ostrove už dlho nevydrží. „Kubánci sú úžasne húževnatí. Sú chudobní, ale ťažkú hlavu si z toho nerobia, pretože tu aj tak nikto nič nevlastní a všetci sú na tom v podstate rovnako,“ vysvetľuje. „Nie sú horkokrvní, práve naopak. Sú rozvážni a vzdelaní. Radi tancujú aj pijú. Zvlášť muži, keďže nemajú prácu a nič lepšie než rum na programe dňa nie je.“
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
V supermarkete o štvrtej ráno
O slabom kubánskom zásobovaní sa vie už roky, pandémia problémy s nedostatkom liekov a potravín podľa všetkého ešte prehĺbila. „Každá rodina má knihu s počtom členov, podľa toho ľuďom prideľujú jedlo. Domáci vstávajú o štvrtej ráno, aby sa postavili do radu a modlili sa, aby z obchodu niečo vôbec doniesli,“ hovorí Gregory. „V supermarkete nedostať vajíčka, špagety, hovädzinu… Niekedy niečo majú, inokedy zase nie. Keď tu aj náhodou objavíte nejaké bravčové párky, radšej ich oblúkom obídete. Ťažko povedať, z čoho ich vyrábajú.
Problém je, že kubánska vláda ľuďom nedovolí, aby si niečo dopestovali aj sami pre seba. Všetko je prosto majetkom vlády. Farmárovi, ktorý pestuje tabak, vláda z profitu zoberie 95 percent Ten zvyšok, ktorý mu nechá, je skutočne minimum na to, aby aspoň prežil.“
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Kuba v srdci
Gregory tu prežil s prestávkami viac ako desaťročie a za ten čas sa stretol so všetkými kubánskymi bizarnosťami, vrátane povinných volieb. „Ako kubánsky občan som podľa zákona musel hlasovať. V deň volieb mi na dvere zaklopala polícia,“ hovorí. „Krajina si vraj vyberá nového prezidenta, a tak musím odovzdať svoj hlas.“
Na hlasovacom lístku však nebolo (takmer) nič. „Žiadne mená, názvy strán, nič. Uprostred hárka bol jeden štvorček a na vrchu kubánsky emblém. Tak som im tam načmáral X,“ hovorí. Niekto z výboru poznamenal, ako dobre, že prišiel. Keby sa na voľbách neukázal, dostal by dva roky natvrdo!
Gregory hovorí, že na Kube sa s autoritami neradno zahrávať. Polícia je tu zákonná aj súdna moc rozhoduje o tom, na ako dlho hriešnikov pošle do basy. „Z toho, čo som počul, v kubánskej väznici skutočne nechceš skončiť. Žiadne záchody ani sprchy,“ hovorí.
Aj napriek extrémnej chudobe a nedostatku je vraj Kuba bezpečná krajina. „Možno aj bezpečnejšia než kdekoľvek inde. Ak vás niekto okradne, trest je vysoký a dám krk na to, že toho zlodeja polícia nájde. Čakajú ho roky vo väzení,“ vraví.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Gregory bol naposledy na Kube pred šiestimi rokmi, no dodnes je v kontakte s priateľmi, ktorí tam zostali. Hovorí, že hotely sú kvôli pandémii prázdne, potravín navyše nieto, nezamestnanosť je vysoká a problémom je aj všadeprítomná prostitúcia.
„Vláda nikoho nepodporuje. Lekár zarobí na deň necelé euro. Vieš si to predstaviť?“ pýta sa. „Kubu milujem, je v mojom srdci. Ale pred rokmi som sa rozhodol pre návrat do Kanady. Nechal som tam všetko. Vedel som, že keď odídem, vláda mi dom zoberie a dá ho nejakým komunistom. Už som sa s tým dávno zmieril.“
Poď na náš TikTok a pukneš od smiechu! Nové sketche každý týždeň
Zdieľať na
Zdieľaní