#Chcel by si žiť ako naši predkovia v ranom stredoveku? Možno budeš prekvapený, ale mnohí mladí ľudia v takomto nažívaní nachádzajú príjemnú zmenu. Únik z moderného sveta a návrat k tradíciám im poskytuje mnohé benefity. Spoznaj čaro stredovekých táborov, dobových kostýmov a remesiel, ktoré sa stali nenahraditeľnou súčasťou spolkov oživenej histórie po celom Slovensku.
Život ako v ranom stredoveku
Na Slovensku v súčasnosti žije niekoľko stredovekých družín, ktoré sa orientujú na návrat k tradíciám a kultúre našich predkov. Ich počet sa odhaduje na dvadsať, pričom majú rôzne zameranie a pôsobenie.
Patria sem napríklad skupiny z obdobia Veľkej Moravy, Kyjevskej Rusi alebo hovorovo známejší Vikingovia, ale aj skupiny Byzantíncov či Frankov. Ich cieľom je približovať bežný život našich predkov z obdobia raného stredoveku verejnosti, a to prostredníctvom rôznych workshopov a historických podujatí, ktoré organizujú najmä pri príležitosti významných sviatkov.
Vystupujú na hradoch a zámkoch, ktoré sa stávajú skutočnými kulisami ich inscenácií. Ak si však myslíš, že po skončení týchto podujatí sa vracajú k bežnému životu s modernými technológiami, veľmi sa mýliš.
Ako to funguje?
Každé historické podujatie má svoju organizujúcu družinu s veliteľom. Ten so svojou družinou obsadí základný tábor a určí, kde sa ktorá družina utáborí. Rozložia si svoje stany, remeselné dielne, dravcov, jednoducho všetko, čo k ich remeslu patrí.
„Veľmi dbáme na to, aby náš tábor kompletne pripomínal obdobie, ktorému sa venujeme, teda raný stredovek. Nemôže byť vidieť ani kúsok ničoho moderného, ani tam nemôže fungovať nič moderné,“ vysvetľuje člen skupiny Aquilas, Dávid Linhart.
Keďže na podujatiach sa zvyknú vyskytovať aj núdzové situácie či zranenia účastníkov, mobily mávajú so sebou ukryté v stanoch. „My v tých stanoch spíme, máme na sebe oblečenie z danej doby z reálnych historických materiálov, ako je koža, ľan, vlna,“ objasňuje Dávid. Kostýmy im vyrábajú krajčírky, ktoré sa tejto činnosti venujú už dlhšie a majú dostatok skúsenosti na to, aby vedeli takéto oblečenie vytvoriť.
Cez víkend družiny žijú v historických podmienkach a predvádzajú stredoveký život návštevníkom, k tomu si pre nich pripravujú dopredu dohodnutý program. „Naša skupina vie napríklad predstaviť strelnicu pre divákov, kde si môžu túto aktivitu z lukostreľby vyskúšať. Ukážky dobového života, náš tábor, vybavenie lukostrelcov, následne každý ukazuje svojich remeselníkov,“ približuje Dávid.
Samotné boje medzi účastníkmi družín však nemajú za cieľ podnecovať k nenávisti. Kmeňový kódex jasne udáva práva a pravidlá ľudí, ktoré nemajú za úlohu zotročovanie alebo komandovanie, ale práve vhodné správanie a usmerňovanie ľudí.
Oživená história – reenactment
Anglické slovíčko reenactment vystihuje podstatu, čomu sa spolky oživenej histórie, respektíve stredoveké družiny na Slovensku venujú. Ide o prevedenie novej verzie starej udalosti, ktorá sa zvyčajne uskutočňuje v rámci divadelného predstavenia. Priaznivci histórie tak môžu sledovať rekonštrukcie významných bitiek, ale aj bežný život ľudí v období raného stredoveku.
Ako sa naši predkovia obliekali, stravovali, ako pracovali a starali sa o dobytok. To všetko je súčasťou podujatí, ktoré organizujú stredoveké družiny počas letnej sezóny pre svojich návštevníkov pod holým nebom. Obľúbenými miestami ich vystúpení sú napríklad Veľkokniežací dvorec Ducové, hradisko Bojná Valy, Oravský Podzámok či Partizánska Ľupča, kde sa každoročne uskutočňuje aj najväčší festival včasného stredoveku – Utgard.
Nielen na týchto podujatiach je možné nazrieť do našej histórie. Jednotlivé družiny s originálnymi názvami majú svoje stále základne rozmiestnené po celom Slovensku. V Liptovskom Mikuláši pôsobí skupina historického šermu Svarog, z Košíc pochádza družina Siváci, v Oravskom Podzámku sídlia Sokoliari Kráľa Svätopluka a v Hlohovci má stálu základňu Zámocká skupina historickej lukostreľby Aquilas.
To je len zlomok zo všetkých družín, ktoré na Slovensku dodnes pôsobia. Historickí nadšenci môžu tieto základne navštíviť, prípadne sa zúčastniť workshopov, ktoré jednotlivé družiny priebežne organizujú.
Kuriózne natieranie hrnčekov
Nielen oblečenie, ale aj pomôcky a nástroje používajú ako Slovania kedysi. „Sú to len rekreácie, nepoužívame originálne historické nálezy, niečo také cenné a nenahraditeľné by sme nikdy nechceli zničiť. Po dlhoročných skúsenostiach máme schopných remeselníkov, ktorí vedia hrobové a archeologické nálezy rekreovať do takej podoby, že majú veľmi blízko k forme, v akej ich používali naši predkovia,“ vysvetľuje Dávid.
Podľa jeho slov je veľkou zaujímavosťou, že Slovania nepoznali glazúru. „Ak chceme piť z historického slovanského hrnčeka čokoľvek iné než vodu, musíme ho najskôr premazať bravčovou masťou. To je veľmi špecifický zážitok a často ním šokujeme nových regrútov, ktorí o tom nevedeli.“ Takto sa snažia o čo najväčšiu dôveryhodnosť. „Ak to nie je zdraviu škodlivé a nebezpečné, snažíme sa dodržať aj takéto kurióznosti,“ doplnil.
K zvýšeniu dôveryhodnosti prispieva aj jazyk družín, ktorý do istej miery taktiež prispôsobujú danému obdobiu a spolupráca s archeológmi pri archeologických vykopávkach.
„Kladieme dôraz na to, aby aj úroveň rekreácie, ktorú ponúkame, bola položená na vede, nálezoch, jasných faktoch a nie nejakých dohadoch. Spolupráca s archeológmi je jedným z pilierov našej činnosti,“ poznamenal Linhart.
Keď sa stretnú lukostrelci
Historické podujatia sú miesta, kde sa stretáva veľa ľudí, a to nielen zo Slovenska. Návštevníci sú často z okolitých krajín, z rôznych spoločenských vrstiev, názorov, presvedčení, je to miesto, kde sa môže človek obohatiť a spoznať nových ľudí. Priateľstvá vznikajú aj medzi členmi družín, ktoré bývajú dlhotrvajúce, stretávajú sa po celom Slovensku a spoločne zažívajú krásne zážitky.
A ako vyzerá typický večierok lukostrelcov? „Pivo, medovina a luky radšej doma,“ vtipkuje Dávid a ďalej pokračuje, „sme schopní prediskutovať o histórii dlhé hodiny, každý sa prekrikuje, aký nový kostým bude mať a z kadiaľ vyhrabal nález. Diskutujeme, ktorý vzor hodvábu môžeme a ktorý nemôžeme mať. Delíme sa o zistené historické fakty a plány do budúcnosti. Určite týmto mnohí z nás žijú.“
Výroba netradičných vín
Neoddeliteľnou súčasťou spoločných stretnutí historických družín je víno a medovina. Je to jedna z komodít, ktorú ich remeselníci vedia vyrábať na historickej úrovni z kultúrnych dôvodov, pretože pre Slovanov bola medovina legendárnym nápojom a ovocné vína mali tiež svoje využitie.
„Snažím sa o rekonštrukciu vín z Veľkej Moravy. Ide o jemne zjednodušenú technológiu, ale stále musí byť dodržaná úroveň bezpečnosti a hygieny. Dnes už nemôžem víno kvasiť v odkrytom hlinenom džbáne, ale ide hlavne o výber ingrediencií a dodržanie veľmi precíznych výrobných postupov,“ vysvetľuje Dávid.
Následne vznikajú vína zo šípok, púpav, smrekových ihličiek, pričom sa vytvárajú mimoriadne zaujímavé chute. Tieto netradičné vína majú možnosť ochutnať návštevníci historických podujatí, kde si víno môžu zakúpiť a podporiť týmto spôsobom chod občianskeho združenia Aquilas.
Stredovek fascinuje aj mladých
Prekvapivým faktom je, že veľkú časť členov jednotlivých družín tvoria mladí ľudia a študenti. Dôvodom, prečo sa venujú týmto aktivitám, je u nich často zmieňovaný únik od modernej zrýchlenej doby. „Reenactment pre mňa znamená pokoj a oddýchnutie si od modernej doby. Byť v dobovom kostýme s dobovým vybavením uprostred lesa, odstrihnutí od všetkého… má to svoje čaro,“ prezrádza nám členka skupiny Aquilas, Andrea Práznovská.
Historické akcie, na ktorých všetci spoločne sedia večer pri ohni, rozprávajú sa a spievajú si, opisuje ako najkrajšie momenty, kedy nemyslí na nič, čo ju na ďalší deň čaká. „Sme len radi, že sme tam spolu a môžeme vedome prežívať tie chvíle úplného pokoja v útrobách najčistejšej prírody, nedotknutej dnešnou uponáhľanou dobou,“ dopĺňa Andrea.
Mladí ľudia sa tak stávajú súčasťou väčšej komunity, ktorá im dáva pocit spolupatričnosti, bezpečia a zmyslu bytia. Poskytuje im inšpiráciu, podporu, spoločnosť a pochopenie tradícií.
Jedinečná atmosféra stredovekého kempu plného ľudí v dobových kostýmoch si získala srdce aj Petra Vidličku, ďalšieho mladého člena Aquilas: „Reenactment je pre mňa zaujímavé hobby, plné histórie a zábavy, kde môžem s kamarátmi a s podobne zmýšľajúcimi ľuďmi stráviť čas v období stredoveku.“ Na to nadväzuje možnosť sebarealizácie, osobného rastu, učenie sa zodpovednosti a samostatnosti.
Podľa slov Dávida Čestislava, zakladateľa a oficiálneho vedúceho Aquilas, veľa členov z historických družín sa remeslám venuje aj na základe živnosti. Ženy vyrábajú šperky a odevy, ktoré potom predávajú, muži sa venujú práci s drevom, kovom či kožou.
Autentické stredoveké jedlo
Napríklad, Magdaléna Horská, bývalá česká šermiarka, sa natoľko odovzdala stredovekému spôsobu života, že sa tým dnes živí. „Pretože neoddeliteľnou súčasťou tohto poznávania bolo aj to, čo sa vtedy pestovalo, chovalo, varilo a jedlo, začala som sa viac zaoberať autentickou stredovekou kuchyňou a skúšaním zachovaných receptov. Skúšala som tak dobre, že stredoveká kuchyňa ma momentálne živí – jazdím na historické akcie so stánkom s plackami a kašami uvarenými podľa stredovekých receptov a návštevníkom týchto podujatí hovoríme o historickej kuchyni,“ dodáva Magdaléna.
A keďže slovenské družiny spolupracujú s družinami v Čechách, je to jasným dôkazom toho, že história a kultúra nás navzájom spájajú.
Oživená história má podľa mladých ľudí obrovský potenciál. Nie je to o tom, aby sme sa teraz vrátili do jaskýň a vzdali sa moderných technológií, ide skôr o kontinuitu. Aby sme vedeli, odkiaľ pochádzame, čo je súčasťou našej tradície, vážili si ju, ale zároveň vedeli prijímať a adaptovať sa k novým technológiám a podmienkach, čo vo svete vznikajú.
Rešpekt ku kultúre, ale schopnosť pokračovať ďalej a nestáť na mieste. Možnosť objektívne a s nadhľadom si pripomenúť to dobré a krásne z histórie, aby to nevymizlo, ale aj to hrozné a kruté, aby sa chyby minulosti už neopakovali.
Zdieľať na
Zdieľaní