Španielska chrípka zabila milióny ľudí: Keď malo byť po všetkom, vírus sa vrátil ešte v horšej podobe

#Dalo sa proti nej bojovať iba rúškami a niektorí tvrdia, že bola podobná dnešnému koronavírusu. Španielska chrípka vypukla v januári 1918 a trvala až do decembra 1920. Počas dvoch rokov jej podľahlo približne 50 až 100 miliónov ľudí na celom svete. Presné číslo nie je známe.

Nebola zo Španielska

Vtedajší svet sa ešte nestihol spamätať z prvej svetovej vojny a už zúrila ďalšia hrôza. Bola ňou španielska chrípka. Nakazení vykašliavali krvavé hlieny, až sa nimi zadusili. Celkovo zabila viac ľudí, než zomrelo v prvej svetovej vojne. Skutočný pôvodca ochorenia pritom nebol známy.

Aj napriek zdaniu, že tento vírus pochádza zo španielska, zrodil sa v USA. Počas vtedajších rokov bola tlač pod silnou cenzúrou a prvé správy o nákaze sa tajili. Informácie podali až španielske noviny.

Začala u vojakov

Prvý pacient sa objavil v Kansase. Bol ním Albert Gitchell, ktorý pracoval ako kuchár v kasárňach. Sťažoval sa na bolesti hlavy, krku a horúčky. Postupne začal počet chorých rásť. V zákopoch tak okrem nepriateľov museli američania poraziť aj tento smrtiaci vírus. Z Kansasu sa chrípka rozšírila do Francúzska, keď loďami prevážali vojakov z frontov. Ochorenie sa ďalej prenieslo do Nemecka a Veľkej Británie. V Španielsku sa vírusom nakazil aj samotný kráľ Alfonso XIII.

Šírila sa veľmi rýchlo

Kameňom úrazu bolo aj to, že po skončení vojny muži odchádzajúci z frontov oslavovali a popíjali v miestnych krčmách. Ľudia sa zhromažďovali na námestiach a tešili sa z konca bojov. Podávali si ruky, objímali sa, bozkávali na líca a užívali si život. Ten bol však ešte desivejší. V preľudnených davoch sa vírus ešte viac rozšíril.

Tvorili sa hory mŕtvych

Bez základných zdravotníckych pomôcok, ktoré vtedy chýbali, sa nákaza šírila veľmi rýchlo. V dôsledku poškodených pľúc mali pacienti modré pery, uši a líca. Len za štyridsať dní postihla pandémia 20 miliónov ľudí. Nemocnice pri pandémii kolabovali, keďže príval pacientov bol väčší, ako ich lôžkové kapacity. Vojaci, ktorých nosili z frontov rovno do nemocníc, umierali do jedného dňa. Za zdravotníckymi zariadeniami vznikali obrovské hory z mŕtvych tiel a lekári sa nestíhali starať o infikovaných.

Nakazili sa aj známe osobnosti

Španielska chrípka nerozlišovala medzi bohatými, slávnymi a chudobnými. Podľahol jej napríklad aj francúzsky básnik Guillaume Apollinaire, rakúsky maliar Gustav Klimt, rakúsky matematik Wilhelm Gross či nemecký ekonóm a sociológ Max Weber. Medzi ďalšie významné osobnosti, ktoré museli bojovať so španielskou chrípkou, patril aj známy americký filmový producent, režisér, scenárista a animátor Walt Disney.

Keď malo byť po všetkom, prišla zas

Keď počet nakazených začal klesať, ľudia si mysleli, že sú z najhoršieho vonku. No nebolo tomu celkom tak. Najvyšší predstavitelia štátov totiž zatajovali informácie o nakazených a všetky správy z bojísk prechádzali obrovskou cenzúrou. To spôsobilo, že ľudia boli pokojnejší a vrátili sa k svojmu bežnému životu. Počet chorých aj vďaka tomu prudko stúpol a prišla druhá vlna španielskej chrípky

Vírus potom zabíjal oveľa rýchlejšie a drastickejšie. Tu nastúpil lekár William H. Welch. V nemocničnom zariadení sa stretol s vojakom, ktorý vykašliaval krv a na druhý deň zomrel. Po pitve zistil, že mu zlyhali pľúca. Ako prvý navrhol zaviesť v celom tábore karanténu, no jeho veliteľ to odmietol.

Napokon prišla ešte posledná, tretia vlna, v ktorej sa nakazil aj vtedajší americký prezident Woodrow Wilson. Ochorenie sužovalo svet až do konca roka 1920, potom sa pandémia vytratila.

V čom sa líši od koronavírusu?

Hoci sa môže zdať, že príznaky španielskej chrípky boli podobné dnešnému koronavírusu, ochorenia majú aj mnohé odlišnosti:

• Pri španielskej chrípke boli ohrozené najviac malé deti a mladí ľudia, COVID-19 je nebezpečnejší pre starších ľudí.
• Podľa všetkého mali pri španielskej chrípke starší lepšiu imunitu, keďže mnohí z nich prežili ruskú chrípku.
• Keďže sa španielska chrípka šírila v režime, keď sa verejnosti zatajovali rôzne informácie, ľudia nemali prístup k pravdivým dátam, výskumom či správam. Pri dnešnom koronavíruse je to, našťastie, úplne inak. Na internete nájdeš relevantné grafy a štatistiky.
• Dnešná pandémia sa šíri rýchlejšie. Najmä vďaka lietadlám a masovému cestovaniu.