Rodák zo Slovenska žne úspechy vo svete, tvoril aj pre známu značku: Umelec Martin Lukáč

Martin Lukáč

Martin vystavuje svoje diela po celom svete (Zdroj: Instagram/martin.lukac)

#Rodák zo Slovenska Martin Lukáč sa venuje maľovaniu obrazov, často väčších než je on sám. Po štúdiu v Košiciach a neskôr aj v Prahe a v Lipsku maľuje diela, ktoré môžu ľudia vidieť po celom svete. Vedel už v detstve, že sa chce venovať umeniu? Čo ho v práci ovplyvňuje a ako by abstraktné umenie vysvetlil laikovi? Aj na to sme sa ho pýtali v našom rozhovore.

Odmalička ste vedeli, že maliarske umenie je váš smer? Kedy ste si povedali, tomuto sa chcem venovať?
Je to tak, ako hovoríte. Bolo to odmalička. Bol som závislý na sledovaní Cartoon Network, Super RTL a Pro 7, takže som poznal a miloval skoro všetky kreslene rozprávky. Keď som mal asi štyri roky, povedal som mame: „Keď budem veľký, tak budem v Hollywoode kresliť rozprávky!“ (smiech)

Prečo práve abstraktné umenie? Čo vás na ňom najviac fascinuje?
Nie je všetko abstraktné, čo sa blyští (smiech). Každopádne si myslím, že ľudia ma skôr poznajú podľa mojich portrétov Teenage mutant ninja turtles. Všetky moje obrazy majú základ vo figúre a v zátiší.

Momentálne je v maľbe trend takého neokubizmu (veľa figúr), ja som však mal chuť pokračovať skôr v niečom ráznom, inom a menej ilustratívnom. Nie som fanúšikom urozprávaných obrazov. Abstraktná maľba dokáže byť aj viac akčnejšia a môžem tam ukázať určitý druh sily. To ma na tom baví.

O čom môžete povedať, že vás ovplyvňuje v profesionálnom živote?
Je toho veľa. Kamaráti, moje hobby, rodina, okolie, život, cestovanie. V poslednej dobe mám veľmi rad zátišia. Taký oddych po práci. Whisky alebo rum, cigara, orezávač, na ňu voda, poháre, koktaily… Taký večer s kamarátmi po práci, tréningoch, mítingoch. Každý ma rád nejaký spôsob relaxu.

O maliaroch sa hovorí, že svoje vnútorné pocity taja a maľujú ich. Ako je to u vás?
Vidíte, to som ešte nepočul. Ale mám to podobne. Občas ma musia moji blízki nabádať na to, aby som sa im viac zdôveril.

Drvivá väčšina vašich obrazov na nás pôsobí optimisticky. Snažíte sa tak žiť aj svoj život?
Absolútne. Myslím, že som bol vždy optimista ako František Krištof Veselý* (smiech). Samozrejme, mám aj nejaké, dajme tomu, temnejšie diela, ale tie si schovávam pre seba.
(*František Krištof Veselý bol slovenský spevák, herec a režisér, známy aj svojím hitom Ja som optimista.)

Na vašich sociálnych sieťach sme si všimli, že radi cestujete. Ktorá krajina alebo mesto je vašou srdcovkou a prečo?
Často cestujem kvôli výstavám. Je to vždy spojenie prijemného a užitočného. Každopádne, nedávno som sa vrátil z dovolenky v Thajsku a to ma bavilo extrémne. Ďalej mám rád Spojene štáty a Taliansko. Thajsko je nádherné, skvelé more, Muay Thai, jedlo, thajská masáž a pozitívni ľudia. Spojené štáty sú plné kultúry a dobrého jedla – vibrujú energiou, ktorú mam rád. A Taliansko kvôli vínu a jedlu. Taktiež milujem taliansky štýl oblekov, kultúru stolovania a ich veselý pohľad na život.

Aký je váš postup tvorby? Najprv uvažujete o finálnom výsledku a pomaly sa k nemu dostanete, alebo necháte fantáziu, aby ovládla vašu ruky?
Občas mesiac kreslím a nazbieram nápady na rok. Niekedy idem len podľa fantázie, niečo si predstavím a snažím sa to vybojovať do konca.

Martin Lukáč tvorba
Ninja korytnačky od Martina Lukáča (Zdroj: archív Martina Lukáča)

Vo vašej nedávnej tvorbe sa nachádza množstvo ninja korytnačiek. Čo vás na nich priťahuje?
Ninja korytnačky maľujem od roku 2015. Milujem ich od detstva, je to môj autoportrét. Tiež milujem bojové umenia, pizzu a boj proti zločinu. Ninjovia majú mená podľa renesančných majstrov a neustále vznikajú v nových filmových podobách. Preto ma to tiež stále baví „updatovať“. Je to dobrý koncept.

Z praxe viem, že grafici nenávidia kombináciu modrej a červenej. Vy ju napriek tomu pomerne často používate, najmä vo vzájomnom kontraste – prečo?
Dobra otázka. Nejak som si to neuvedomil, ale modrá a červená sú nádherne farby a sú aj mojimi obľúbenými. Používam olej a grafici väčšinou pracujú s farbami na inej báze, takže je to technologicky zložitejšie.

Ako by ste tento obraz (pod otázkou) vysvetlili človeku, ktorý v ňom nič nenájde? Musia abstraktné obrazy chápať všetci rovnako?
Samozrejme, že každý má svoje vnímanie reality farieb a každý má iné vizuálne vzdelanie. Ono, čím viac človek vidí, tým viac vlastne vie. Pretože si tie veci (obrazy) môže porovnať. Abstraktné veci sa dajú hodnotiť len na tejto báze. Človek to musí mať „navnímané“, byť v tom vzdelaný a zbehlý. Je to ako s vínom.

Samozrejme, aj na niekoho, kto sa o umenie nezaujíma, to nejako pôsobí a vie to zhodnotiť, ale zrejme len v tých medziach, ktoré má – teda len na základe toho, čo má „navnímané“ doposiaľ.

Konkrétny obraz je zo spolupráce s Footshopom. Vysvetlil by som ho jednoducho. Hľadal som totiž buď figuratívny alebo v tomto prípade skôr architektonický motív, kde zakomponujem logo. Toto je také okno alebo výklad, ktorý je prezdobený. Všetkými linkami som totiž hľadal nejakú svoju spokojnosť, kompozíciu a dokonalosť, no základ sú dve polovice rozdelené na štyri ďalšie.

Je pre vás náročnejšie maľovať na malé alebo väčšie plátno? Čím sa prípadne líši pracovný postup a je pravda, že maľovať na väčšiu plochu trvá dlhšie?
Pravda je, že pre mňa je ťažšie urobiť menší formát. Pretože, ako som vyššie spomínal, chcem, aby moje obrazy mali nejakú energiu a silu. A to je ťažké dosiahnuť na menšom formáte, pretože samotné gesto je tam extrémne limitované. Väčší obraz môžem mat namaľovaný za deň, menší za mesiac a niekedy naopak. Závisí to od konkrétneho motívu.

Má podľa vás maliarske umenie striktné hranice, ktoré nemôže umelec prekročiť?
Nemyslím si, že by v umení malo byť niečo zakázane. Práve naopak. Umenie je o slobode a slobodnom vyjadrovaní.

Do akej miery je podľa vás pravdivé tvrdenie, že maliar je zaujímavý až po smrti?
Myslím si, že pre laikov je maliar zaujímavý, keď sa jeho dielo predá alebo vydraží za nejakú miliónovú čiastku. Ale asi od čias Picassa sú živí umelci vnímaní verejnosťou viac. Dnes vidíme Murakamiho, Kusamu, Hirsta, Koonsa a iných, ktorý sú ako rockové hviezdy.

Kde vás môžeme stretnúť na výstave najbližšie – povedzme v prvej polovici roka 2023?
Pred pár dňami som otvoril výstavu v Madride spolu s Viktorom Frešom v Galerii Cerquone Projects. 15. februára mám vernisáž v galérii Nod v Prahe, kam všetkých srdečne pozývam.

Páčia sa ti Martinove obrazy?


Buď s nami aj na Instagrame a dozvieš sa o každom novom článku ako prvý!

Zdroj: hashtag.sk, Martin Lukáč
Odporúčame