ROZHOVOR Spisovateľ Juraj Červenák: Všetky moje knihy som už videl sfilmované. Režíroval ich Ridley Scott a mali obrovský rozpočet

#Juraj Červenák je slovenský spisovateľ, ktorému najviac učarovala historická fantasy. Svoj knižný debut zažil v roku 1993 a odvtedy už vydal viac než 30 kníh. Píše o drakoch, krvavých súbojoch, ale aj démonoch či politicky nekorektných hrdinoch. Aké boli jeho spisovateľské začiatky a prečo nikdy nedočítal Tolkiena sme sa už opýtali priamo jeho.

Pamätáte si ešte na ten prvý moment, keď ste si povedali: „Budem spisovateľom“?

Priznám sa, že je to už pekných pár rokov, ako som si to povedal, takže už si to asi nevybavím. No mám ešte niekde doma v šuplíku starý zošit, kde som napísal niečo, o čom som si myslel, že je to román, aj keď to malo rozsah poviedočky. Mal som vtedy tuším 9 rokov. Vydával som aj vlastný časopis, vtedy ešte na písacom stroji. Mal náklad jeden kus, takže som bol mediálnym magnátom už v tej dobe.

Písali ste teda len pre seba?

V tej dobe pre seba, ale potom som začal písať aj do rôznych súťaží, ba dokonca som začal tvoriť už aj prvé poviedky. Na gymnáziu som sa venoval školskému časopisu, do ktorého som nielen písal, ale aj kreslil komiksy.

Vždy ste sa chceli venovať fantasy literatúre?

To nie. Ja som fantasy objavil až v post-tínedžerskom veku, pretože fantasy za tzv. socializmu vôbec nevychádzala. U nás nevyšiel ani len Tolkien. Spustilo sa to až zhruba po roku 1990, keď nastala nová doba. Hlavne v Českej republike sa začalo vydávať fantasy a vtedy som objavil ani nie Tolkiena, ale Roberta Howarda, ktorý stvoril Barbara Conana a ďalšie príbehy hrdinskej fantasy. Tie mi učarovali ako prvé. Vďaka nim som spoznal žáner, ktorý spája dobrodružstvo s mytologickými nadprirodzenými javmi a ktorý ma nesmierne lákal.

Líši sa pocit, ktorý máte dnes pri vydaní knihy od toho, ktorý ste mali, keď vám vyšla vaša prvá?

Tých kníh mi vyšlo už vyše tridsať, a to nerátam inojazyčné vydania, takže také to povestné netrpezlivé vyčkávanie poštárky, kým donesie balíček s novými knihami, už nezažívam. Dokonca mi raz volali z vydavateľstva: „Už je kniha, prišla akurát do skladu. Sadneš do auta a prídeš si po ňu…“ a ja, že: „Už nieee…“ Za mojou úplne prvou knihou by som docestoval aj do Prahy, tak som sa na ňu tešil, bola to pre mňa doslova udalosť. Ale samozrejme, teším sa z každej novej knihy, som zvedavý ako vyzerá, teším sa, kedy ju ovoniam, ohmatám. Ešte stále je to pre mňa také zavŕšenie polročnej či ročnej práce, na výsledok som vždy zvedavý, no aby som sa od nedočkavosti až triasol, to už nie.

Spolupracujete nejakým spôsobom s ilustrátormi pri vytváraní obálok na vaše knihy? Navrhujete si sám, ako budú vyzerať?

Áno, vždy je to podľa nejakého môjho návrhu. Poviem alebo dokonca vyberiem priamo podklady, to sa týka najmä obálok, ktoré sú skôr také mainstreamové, teda je tam potrebný nejaký grafik, ktorý sa rozumie svojej práci. Veľmi dobre sa tomu rozumie napríklad aj výtvarník Mišo Ivan, ktorý maľuje na moje obálky postavy s mečmi, ďaleké kraje a podobne. Funguje to tak, že mu presne napíšem, čo chcem mať na obálke, niekedy mu aj nakreslím nejakú skicu a pošlem mu podklady – ak ide o nejaké historické kostýmy, nájdem obrázky a následne mu celý súbor odošlem. On podľa toho niečo namaľuje a vždy je to omnoho lepšie ako som si predstavoval, takže máme vynikajúcu spoluprácu.

Ktorú knihu považujete za „fantasy bibliu“?

Pre mňa sú to knihy od Sapkowského. On má vo svojich knihách niečo, z čoho autori z východnej Európy vychádzajú a trošku to aj kopírujú. Nebudem zastierať, že môj Černokňažník nie je inšpirovaný Zaklínačom, samozrejme, každý to vidí, že je tam istá podobnosť. Ale myslím si, že som v ňom našiel nejaký svoj iný smer.

A čo klasika v podobe Tolkiena?

Priznám sa, nikdy som nedočítal Pána prsteňov. Prešiel som prvý diel, a potom som sa jednoducho nepustil už do tých ďalších. Milujem však filmy – Hobitov, každý som videl 10-krát v kine, takže Tolkiena a ten svet mám rád, no knihu som nikdy neprečítal. Z kníh zbožňujem Howarda a jeho staré klasiky v podobe Heroic fantasy. Dnes už pôsobia trošku srandovne, ale majú v sebe taký akčný a dobrodružný náboj, ktorý žiaľ Tolkien nemá.

Keďže milujete filmy, nikdy ste nepremýšľali nad tým, žeby vaše knihy boli sfilmované?

Ja som všetky moje knihy sfilmované už videl, v hlave, režíroval ich Ridley Scott a mali obrovský rozpočet. Väčšinu z nich vidím aj ako filmy, ba dokonca sa ich snažím aj písať, aby vyvolávali vizuálny dojem u čitateľov. Mnohí mi hovoria, že „To sa tak číta, ako keby som to videl sfilmované,“ preto sa ma často pýtajú či bude naozaj aj nejaký film.  Momentálne však pracujeme na televíznom seriáli, ktorý bude podľa  mojich historických detektívok, takže uvidíme či sa to nakoniec podarí.

Dá sa uživiť spisovateľským remeslom alebo je potrebné mať aj nejakú pracovnú „bokovku“?

Ja sa tým živím už mnoho rokov, nejakých 12 alebo 13. Sú aj ďalší autori, ktorí sa živia písaním, ale samozrejme, je to špecifické. Musí to byť kniha alebo žáner, ktorý osloví dostatočne veľký počet čitateľov a autor sám musí byť človekom, ktorý bude ďalej písať a pracovať na slovenskom knižnom trhu. Nemôže napísať jednu knihu, ktorá bude úspešná a ďalšiu dokončí až o 5 rokov, takto to nefunguje a neuživil by sa. Autor musí mať v sebe istú dávku disciplíny, písať to, čo ľudí zaujíma, čo sa predáva. Samozrejme, nemusí to byť čisto komerčná záležitosť, myslím si, že aj u nás dokáže zaujať veľké počty čitateľov aj kniha, ktorá je umeleckejšie ladená a má takzvané hodnoty.