#Slovenská kinematografia má v posledných rokoch vždy čo ponúknuť. Už o niekoľko mesiacov nás však čaká premiéra projektu, ktorý môžeme bezpochyby označiť za prelomový a mimoriadne zaujímavý. Film je inšpirovaný tromi skutočnými príbehmi zo Slovenska, Ruska a Kanady. Osudy hlavných hrdinov zmenil internet a priviedol ich na hranicu života a smrti. Stať sa to však môže každému. Otázkou teda zostáva, kto je ďalší?
Najnovší projekt režiséra Mira Drobného si rozhodne zaslúži pozornosť. My ti prinášame rozhovor so samotným tvorcom, kde sme sa okrem informácií o snímke Kto je ďalší? pýtali aj na jeho predchádzajúci projekt či názor na súčasnú slovenskú kinematografiu. Viac sa už dočítaš v nasledujúcich riadkoch
Ľudia si vás pamätajú hlavne ako režiséra dokumentárneho filmu Rytmus – Sídliskový sen, ktorý mapoval život rapera Rytmusa. Ako sa s odstupom času pozeráte na samotný dokument a ako sa režisér „prehupne“ k takej vážnej téme, akú otvárate vo svojom najnovšom filme?
Sídliskový sen otváral podľa mňa rovnako silné témy, ako sú napríklad zmiešané rodiny, rasizmus, rozdelené či rozvedené manželstvá, hľadanie svojej identity, zmyslu života či odpustenie… Nebol to ľahký film. Ešte dlho po premiére som stretával mladých ľudí, ktorý sa mi zdôverovali, ako zavolali svojmu rodičovi, ktorého roky nevideli alebo ako zabojovali, aby sa dostali zdola hore. To ale nehovorím o zlatých retiazkach, ale o lepšom, šťastnejšom živote.
Námet na nový film vznikol ešte v roku 2015, krátko po premiére Sídliskového sna. 100-tisíc divákov v kinách na Slovensku a ďalšie desaťtisíce v Čechách boli veľkou motiváciu pokračovať v tvorbe s novými témami, ktoré môžu opäť zmeniť Slovensko. V roku 2016 sme mali prvú klapku a tento rok na jar poslednú. Na filme sa pracuje teda takmer 4 roky. Je to dlhý čas, avšak je to len polovica v porovnaní s výrobou seriálu OVCE.sk alebo Rytmusom, ktoré trvali 8 rokov.
Filmová novinka Kto je ďalší? prichádza do kín v auguste. Vo filme sa otvára hneď niekoľko problémov mladých: šikana, sexuálne vydieranie či zbieranie lajkov a srdiečok za cenu riskovania vlastného života. Prečo ste sa rozhodli zobraziť práve túto trojicu?
V dnešných časoch, kedy svetu vládne internet, sú témy nášho filmu Kto je ďalší? pre každého aktuálne. Vyberal som si z 12 skutočných príbehov a finálna trojica je kombináciou získania práv alebo hlavných hercov na jednotlivé príbehy, závažnosťou tém, ale aj emocionálnym a obrazovým spracovaním scenárov. Napríklad známa počítačová hra nám odmietla dať práva, aby sa časť filmu odohrala v ich prostredí. Prípadne sme nedostali zvolenie od rodín obetí. Naopak, americký herec Brian Caspe (známy z hollywoodskych filmov Hellboy, Mission Impossible alebo aktuálne zo seriálu HBO Súmrak Templárov) hneď súhlasil a rozhodol, že anglická verzia príbehu bude 22. augusta v slovenských kinách.
Čo vás viedlo k tejto myšlienke? Stretli ste sa so šikanou aj vo svojom živote?
Áno, stretol. A nie je to, bohužiaľ, nič neobvyklé. Z rozsiahlych výskumov vieme, že vyše polovica ľudí zažila šikanu, či už z pozície obete, agresora alebo mlčiacich svedkov. Niekedy treba správnejšie povedať smejúcich sa svedkov. Ja som bol agresor. Za čo sa dodnes hanbím. Možno aj filmom Kto je ďalší? chcem povedať: Iveta, prepáč!
Sila celého filmu spočíva hlavne v tom, že sa v ňom objavujú skutoční aktéri samotných príbehov a nie iba herci. Na základe čoho ste si vybrali tieto príbehy?
Jedna poviedka je napríklad inšpirovaná Kanaďankou Amandou, ktorá spáchala samovraždu v roku 2012. Holandský agresor, ktorý ju vydieral, bol zadržaný a odsúdený v roku 2017. Okrem nej vydieral aj ďalšie obete z Británie, USA či Nórska. V tomto prípade som oslovil Amandinu mamu Carol. Komunikovali sme cez Facebook. Hľadal som možnosť, ako čo najlepšie pochopiť jej príbeh. Nakoniec som poviedku rozšíril o dva podobné prípady zo Slovenska.
V inom príbehu som zase oslovil niekoľko ukrajinských či ruských rooftoperov. Niektorí odmietli, s inými som sa stretol osobne a vysvetlil celý koncept filmu. Vitalij, Vadim a Angela súhlasili a slovenský diváci uvidia v kine príbeh, z ktorého sa budú potiť ruky. To nepreháňam, asi tretina divákov na kontrolných projekciách mi to tvrdila.
Chceli dotknuté osoby hneď hovoriť na kameru, alebo tomu predchádzala debata za zatvorenými dverami?
Časť jedného príbehu vznikla tak, že som náš prvý rozhovor nahrával na mobil. Spočiatku nemala daná osoba odvahu v debate pokračovať a zverejniť ju. Postupom času získala odvahu a dôveru v projekt a jej celý príbeh sa vyrozpráva vo filme ako prvý. Mám však aj príbeh, kde som asi jediný, kto pozná celú pravdu.
Pre potreby nakrúcania ste dosť veľa cestovali. Nakrúcalo sa nielen u nás na Slovensku a v Čechách, ale aj vo Francúzsku, Číne, Hongkongu či Južnej Kórei. Bolo nakrúcanie náročné?
Na nakrúcania vo Francúzsku, Číne, Hongkongu a Južnej Kórei sme ani po našej veľkej snahe nedostali povolenia. Celkovo bola logistika okolo filmu veľmi dôležitá a náročná. V Paríži dokonca prišlo aj k zatknutiu. Natáčali sa zábery z dronu, čo by možno nebol až taký problém, keby to nebolo v deň slávnostného uvedenia nového prezidenta Macrona do úradu. Všetko sa ale vysvetlilo a natočený materiál je vo filme, presne 22 sekúnd.
Vyskytli sa počas nakrúcania nejaké problémy? Či už išlo o protagonistov alebo celkovo o smerovanie samotného projektu.
Najväčší problém bol, ako natočiť scény v 200 metrovej výške pri areáli atómovej elektrárne na Slovensku. Dva roky sa vybavoval priestor a týždeň sme všetci nespali od strachu, keby sa niečo hercom na tej veži stalo. Nedalo sa to točiť s istiacimi lanami, alebo lepšie povedané, nemali sme financie na točenie v bezpečnom štúdiu. Keď už pre nič iné, tak pre tieto zábery sa film oplatí vidieť na veľkom plátne. Priznávam, celé to bolo na hrane.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Do what you like no matter what ☘️ . Делай то, что нравится, несмотря ни на что ☘️
Existuje nejaký podobný film zo zahraničia, ktorý problémy mladých spracováva podobne?
Najväčšou inšpiráciou nám boli skutočné príbehy. Celý film Kto je ďalší? je postavený na reálnych situáciách, ktoré sa niekomu stali. Koncepčne mi bol inšpiráciou film Divoké historky (Relatos salvajes, 2014) či seriál Čierne zrkadlo (Black Mirror, 2011-2019). Príbehy, ktoré na prvý pohľad nič nespája, ale pritom práve v tom neviditeľnom prieniku majú silné posolstvo. Oslovil ma aj seriál 13 dôvodov prečo (13 reasons why, 2017-2018) alebo film Bridgend (2015), všetko o mladých ľuďoch, ktorí stoja na hranici života a smrti.
Uvedomujeme si, že všetky tri príbehy sú mimoriadne silné, no ktorý z nich podľa vás zaujme divákov najviac?
Film má tu vlastnosť, že každý divák akoby videl v kine iný. Niekomu môže zmeniť život, pre iného to môže byť nuda. Mozog si prekladá film po svojom, podľa toho, čo ktorý človek práve prežíva, ako cíti emócie, aké má životné skúsenosti atď. Napriek tomu existuje „divák stredu“. Príbehy sme zoradili podľa neho tak, aby film gradoval a dotkol sa postupne každého, kto sedí v kine.
Samotná snímka je hotová už nejaký ten čas a do kín sa dostane už čoskoro. Tomu predchádzala séria bytových premietaní pre pozvaných hostí. Čo vás viedlo k tomuto nápadu a ako samotné premietania dopadli?
Už pri filme Rytmus – Sídliskový sen som využíval kontrolné projekcie alebo lepšie povedané, komunikáciu s divákom ešte predtým, ako ide film do distribúcie. Ten pred premiérov videlo okolo 1 000 divákov. Kto je ďalší? skončí na čísle 1 500. Časť projekcií sa deje v kinách, tam si pozývam 30-70 divákov na jedno premietanie. Druhá časť prebieha u mňa doma, kde sú na premietaní iba 2-5. V prvom prípade sa dá lepšie analyzovať diváka stredu, u mňa v obývačke je to skôr o hlbšom pochopení rôznych pohľadov na film. Rozobratie emočnej roviny v súvislosti s každou osobnostnou vlastnosťou diváka a podobne. Následne sa poznámky ľudí dostanú do strihu filmu. Samozrejme, nie všetky. Niekedy bojujem s divákom aj mesiace, ale keď mi desaťkrát povie, že toto je divná časť, rozmýšľam nad tým a aj keď si myslím opak, vyskúšam ju napríklad skrátiť. Ale nie o veľa. Najprv len o pár sekúnd a potom si opäť vypočujem názor. Niekedy naozaj stačí mini zmena a rozptýlenie je preč.
O snímke sa už vo veľkom rozpráva, k čomu dopomohlo určite aj množstvo pozitívnych ohlasov a cien zo zahraničia. Kedy sa dočkáme uverejnenia prvého traileru?
Trailery máme dva, hlavný jednominútový a druhý obšírnejší dvojminútový. Sú už hotové a čakáme iba na premiéru soundtracku k filmu od Celeste Buckigham, ktorá bude každým dňom v éteri rádia Europa2. Po veľmi silnej hudobnej výpovedi od Celeste, skladbe #Voiceless, rozbehneme celú kampaň na film. Ocenení máme zatiaľ 12, vrátane dvoch hlavných cien za najlepší film na festivaloch v Minsku a Moskve. Najväčším ocenením pre nás ale bude aj tak divácka návšteva v slovenských kinách.
Keby ste mali jednou vetou opísať tento projekt niekomu, kto sa stále rozhoduje či ho vidieť v kine, čo by ste mu povedali?
Je to niečo nové, dovolím si povedať, že podobný film ešte v slovenských kinách nebol. Kontroverzné témy, humor, emócie, originálna kamera, silná hudba, skvelí slovenskí a zahraniční herci. Verím, že keď divák príde do kina, nebude odchádzať sklamaný. Minimálne bude mať spotené ruky. 🙂 Zdôraznil by som najmä, že tie príbehy sa môžu stať každému, vám, vašim súrodencom, vašim známym či kamarátom. Je len otázkou času, kto je ďalší.
Slovenská kinematografia ponúkla v posledných rokoch mimoriadne kvalitné snímky, ktoré sa rozhodne nemusia hanbiť ani popri európskej konkurencii. Ktorá z nich sa najviac páčila vám? Odporučili by ste niektorú aj v zahraničí?
Každý slovenský film, ktorý vznikne, treba oceniť. Mne sa páči tvorba Jakuba Krónera (Lóve, Bratislavafilm, LokalFilmis). Vidieť jeho obrovskú snahu, talent aj ťah na bránu, ako osloviť mladých ľudí s novými a atraktívnymi témami. Zo starších režisérov samozrejme Juraj Jakubisko. Práve jeho film Perinbaba 2 a náš film Kto je ďalší? si distribučná firma Bontonfilm vybrala ako jediné 2 slovenské filmy do celoplošnej distribúcie v rámci slovenských kín.
Zdieľať na