#Žil v cudzine, vrátil sa a začal cestovať. Tak by sa dal v skratke popísať prípech turistu a blogera Radoslava Hoppeja. Ten tvorí blog Nie je túra bez Štúra, kvôli ktorému cestuje po Slovensku a objavuje jeho (skryté) krásy. V rozhovore nám vysvetlil, ako je to s tetovaním slovenského dejateľa na jeho predlaktí i to, ako sa mu žilo za hranicami. A tiež prečo sa vrátil.
Mimochodom, Rado bude v budúcnosti pravidelným prispievateľom Hashtagu, keďže pre vás bude písať originálne cestovateľské blogy.
Ako došlo k rozhodnutiu, že si necháš vytetovať práve Štúra?
Môj život je akosi so Štúrom prepojený už dlho, písal som o ňom dokonca aj bakalárku… Štúr je pre mňa jedným z najväčších symbolov Slovenska a povedal som si, že chcem mať tetovanie, ktoré bude iné a len moje.
Bol si pomerne dlho v zahraničí. Kde presne a čo si tam robil?
Žil som v Rakúsku, kde som bol takmer tri roky. Vždy som chcel vyskúšať zahraničie, tak som sa nakoniec rozhodol, že idem do toho. Stihol som byť v Salzburgu, Tirolsku a nakoniec som zakotvil vo Viedni. Keďže moja nemčina nebola na začiatku vôbec dobrá, tak som začínal v gastronómii. No vo Viedni som zistil, že ani moja tirolská nemčina nestačí, urobil som si certifikát a neskôr som robil v jednej reštike Junior Managera.
Nechal si Štúra vytetovať až po návrate, či ešte kým si bol v cudzine?
Aj keď si veľa ľudí myslí, že tetko som si dal spraviť kvôli blogu, nie je to tak. Až taký extrémista nie som. Vzniklo v čase, keď som bol v zahraničí. Chcel som si nejakým iným, trošku špeciálnym spôsobom pripomínať, že som Slovák, a že sa za to nehanbím. V Rakúsku som sa stretol aj so Slovákmi, ktorí sa tvárili skôr ako domáci. A tak som robil takú moju malú osvetu, lebo sa ma asi každý druhý človek pýtal, kto je ten muž na mojej ruke.
Čo ťa motivovalo k návratu na Slovensko?
Dôvodov bolo viac. Ale úprimne, to či sa vrátim som riešil asi aj pol roka. Stále dookola som si písal zoznamy pre a proti a rozmýšľal, čo mám robiť. Vo Viedni som sa nemal zle, dobrá práca, ale žiadny život, lebo ma doslova pohltila… A tak som si povedal, že potrebujem urobiť radikálnu zmenu a začať konečne makať na mojich snoch a nie snoch iných. Tiež som si uvedomil, že žijem v zahraničí, no Slovensko nepoznám, a to som sa rozhodol zmeniť aj prostredníctvom môjho blogu.
Odkiaľ vlastne pochádzaš?
Pochádzam zo Spiša, teda do 18-ky som žil v mojej rodnej dedine Kluknava. Potom som však začal študovať v Bratislave na vysokej škole, kde žijem aj momentálne. Aj keď ma baví to, že už nemusím byť nejako extra viazaný len na jedno miesto. A čo robím? Snažím sa naplno venovať svojmu blogu, posledné mesiace dávam do toho maximum každý deň, aby som sa postupne dostal do fázy, že blog bude mojou prácou na plný úväzok. Ale samozrejme to nie je také jednoduché a profi bloger sa zo mňa nestane zo dňa na deň, preto mám našetrené nejaké peniaze a spolupracujem aj s nejakými portálmi, pre ktoré píšem…
Kedy si si povedal, že by si chcel cestovať a robiť blogy zo Slovenska?
Ako som už spomenul, všetko začalo práve počas môjho života v zahraničí. Nie je to o tom, že by som sa vzdal, lebo aj to mi veľa ľudí hovorilo, keď som sa vrátil. Zistil som, že taký život v zahraničí nie je vôbec žiadna sranda. Ale to pochopia skôr tí, ktorí to zažili. Doteraz nechápem, kde som nabral odvahu, že som sa vybral do sveta bez jazyka či skúseností. A pri rozmýšľaní nad tým, čo chcem robiť so svojím životom som si povedal, že idem do toho, že chcem makať len pre seba a tak vznikol nápad cestovať a písať o Slovensku.
Čo ti príde na Slovensku najzaujímavejšie z pohľadu turistu?
To je ťažká otázka, lebo je toho naozaj veľa. Mňa na mojom (š)túrovaní po Slovensku baví objavovať aj tie menej známe turistické miesta a ukázať, že aj tam sa oplatí urobiť si výlet. Podľa mňa má Slovensko obrovský turistický potenciál, má čo ponúknuť, len mu možno treba dať šancu.
Aká je tvoja najobľúbenejšia časť alebo destinácia na Slovensku?
Nerád konkretizujem, ale naposledy som bol v Bardejove, a splnil som si tak jeden z mojich najväčších cestovateľských snov v rámci Slovenska. Tak z toho sa teším, lebo viem, že tam sa budem určite vracať pravidelne. Ale ja sa teším z každého miesta, snažím sa to robiť tak, že si dopredu nepozerám, čo ktoré miesto či mesto ponúka. Ja to volám aj stratégia lenivého turistu. A o to viac ma baví ten pocit prekvapenia, keď objavím niečo super.
Je niečo, čo by si rád zmenil na prístupe slovenských miest k turistom? A naopak v správaní turistov v mestách či prírode?
Po Slovensku síce cestujem zatiaľ len štvrtý mesiac, no už som si všimol, že na viacerých miestach nie sú ľudia na turistov pripravení. Stalo sa mi dokonca aj to, že ma pracovníci kultúrnych inštitúcií doslova odhovárali, že sa mi dané miesto ani neoplatí navštíviť. A to ma celkom prekvapilo, lebo práve oni sú tými prostredníkmi a mali by miesto či pamiatku vedieť „predať“. Čo sa týka správania turistov, tak to je veľmi individuálne. Bohužiaľ nájdu sa aj nedisciplinovaní turisti, no verím, že prevažujú tí, ktorí si vážia, čo tu máme.
Zdieľať na