ROZHOVOR Lubo si je Sám Sebe Pán a tvrdí, že si ním môže byť každý: Stačí prekonať sám seba

Lubo Jurík (foto: archív L.J.)

#Lubo Jurík je mladý Slovák, ktorý stojí za úspešným projektom Sám Sebe Pán. Spĺňa atribúty človeka, ktorý sa živí ako podnikateľ na internete a zároveň má aj „nálepku“ digitálneho nomáda.

Digitálne nomádstvo a podnikanie cez internet sa pre ľudí stáva veľkým lákadlom a snom, ako uniknúť z klasického zamestnania a zmeniť svoj život. Lubo nám až z ďalekého Taiwanu bližšie porozprával o jeho projekte a aktivitách s ním súvisiacich, sebarozvoji a o spôsobe „internetového“ života. Aké to má výhody aj úskalia?

O čom je tvoj projekt „Sám Sebe Pán“, ktorý si založil pred 5 rokmi?

Blog samsebepan.sk som založil v apríli 2013 po tom, ako som sa po 3 rokoch vrátil z Austrálie späť na Slovensko. Jeho cieľom bolo zdieľať moje osobné skúsenosti a písať o pozitívnom myslení a sebarozvoji – témach, o ktorých sa v tej dobe na Slovensku ešte veľa nehovorilo.

Za tých vyše 5 rokov sa toho veľa zmenilo a môj blog si prešiel niekoľkými fázami, no vždy som písal predovšetkým o témach ako sebarozvoj, podnikanie na internete, život v Ázii, vzťahy a prekonávanie strachu. Slogan Sám Sebe Pán je: „Prekonaj sám seba,“ čo, verím, vystihuje jeho podstatu celkom dobre.

Avšak, dnes už Sám Sebe Pán nie je iba blogom, ale značkou, pod ktorú patrí mnoho projektov – od podcastu, členskej zóny a online kurzov, až po služby pre progresívnych podnikateľov a platformu na predaj digitálnych produktov.

Kým si bol pred tým, než si založil svoj projekt a čomu si sa vtedy venoval?

Po zmaturovaní som začal podnikať ako grafický dizajnér a web dizajnér, čo ma čiastočne živí až doteraz. Môj život však výrazne zmenilo rozhodnutie odísť študovať do Sydney v Austrálii. Tam som sa stretol s kultúrou pozitívneho myslenia, začal spoznávať rôzne ázijské kultúry, začal čítať knihy v angličtine a dozvedel sa o spôsoboch, ako zarábať cez internet a cestovať alebo žiť v zahraničí. Dnes môžem povedať, že som prešiel veľkú cestu, ale ani zďaleka nie som tam, kde by som chcel byť. A to je v poriadku. Verím totiž tomu, že každý jeden z nás by mal neustále na sebe pracovať a snažiť sa byť lepší ako deň predtým. Práca na sebe samom by nikdy nemala skončiť, či máš 25 alebo 75 rokov.

V dnešnej dobe už podnikanie cez internet nie je žiadna rarita a zaujíma to čoraz viac ľudí. Vedel by si nám v skratke vysvetliť ako sa dá cez internet podnikať a stať sa tzv. digitálnym nomádom? Myslíš si, že je to práca, ktorej by sa mohol venovať ktokoľvek?

Podnikanie cez internet a digitálne nomádstvo sú prepojené, ale nie je to ten istý koncept.

Podnikať cez internet je čoraz náročnejšie, pretože sa o to pokúša stále viac a viac ľudí a mnohým sa to úspešne darí. To výrazne zvyšuje ponuku, zatiaľ čo dopyt rastie pomalšie. To zvyšuje konkurenciu, tlačí ceny dole a znižuje aj celkový potenciál zárobku. Bohužiaľ, Slovensko je malý trh a keď všetci začnú ponúkať rovnaké alebo podobné služby, kto ich bude kupovať?

Avšak, hoci je podnikanie cez internet v dnešnej dobe náročnejšie ako pred pár rokmi, ešte neznamená, že zarábať online nie je možné. Často vidím ako príde nejaký nový projekt a stane sa úspešným relatívne rýchlo, a to aj v segmente, ktorý vyzerá byť preplnený. Človek sa však musí snažiť a produkovať kvalitu; priemerné projekty sa dlho neuživia.

Lubo Jurík (foto: archív L.J.)

Nemyslím si, že zarábať cez internet môže každý, rovnako ako si nemyslím, že podnikať môže každý. Niektorí ľudia jednoducho potrebujú tú istotu fixnej výplaty na konci každého mesiaca. Ten luxus podnikatelia nemajú, predovšetkým počas rozbehu ich podnikania. Zároveň verím tomu, že každý má potenciál k tomu byť schopný zarábať cez internet. Musí mať na to dostatočnú chuť a nemôže sa vzdať hneď pri prvej, druhej či desiatej prekážke na jeho, či jej ceste.

Digitálne nomádstvo popisuje situáciu, kedy človek zarába cez internet a výhodu toho, že na zarobenie potrebuje iba svoj laptop a pripojenie na internet využíva k tomu, aby cestoval alebo žil v zahraničí. Každý má potenciál stať sa digitálnym nomádom, no nemyslím si, že tento životný štýl je pre každého. Všetko má svoje pre a proti, rovnako tak aj životný štýl digitálneho nomádenia.

Na svojej stránke, v knihe a na kurzoch, ktoré organizuješ sa zameriavaš na sebarozvoj. Sebarozvoj je však veľmi široký pojem a pre každého to môže znamenať niečo iné – ako teda vnímaš tento koncept ty a čo si vedia z tvojich kurzov ľudia odniesť/naučiť sa?

Sebarozvoj pre mňa znamená akúkoľvek aktivitu, ktorú človek vykoná a ktorá má potenciál zlepšiť kvalitu jeho života. Napríklad, ja sám som bol v minulosti dosť negatívny typ človeka. Môj pohár bol vždy poloprázdny, nie poloplný. Mal som nízke sebavedomie. Príliš som sa staral o to, čo si o mne myslia iní ľudia.

Tieto skutočnosti som si však uvedomil a aktívne som pracoval na ich minimalizovaní, vďaka čomu dnes žijem podstatne šťastnejší a spokojnejší život. Je môj život perfektný? Som dokonalý človek? Ani zďaleka. Ale som na tom omnoho lepšie, ako som bol v minulosti. To je pre mňa sebarozvoj, a to, čím pomáham aj iným ľuďom. Z vlastnej skúsenosti viem, aký obrovský potenciál je v každom jednom z nás, no mnoho ľudí svoj potenciál nikdy nenaplní, pretože buď nevedia, že majú nejaký problém, ktorí im v tom bráni, alebo ho sami nie sú schopní odstrániť.

Aktuálne mám vytvorené kurzy na niekoľko rôznych tém – pomáham ľuďom so zarábaním cez internet, vytvárať krásne web stránky a aj s tým, ako žiť šťastnejší a spokojnejší život.

Netajíš sa tým, že tvoj obľúbený kúsok zeme je Ázia. Čím je práve Ázia pre teba taká príťažlivá?

Prvou vecou, ktorá ma na Ázii priťahuje sú ženy. S dievčatami z Ázie som prvýkrát prišiel do styku v roku 2009 v Sydney a odvtedy som hlboko zaľúbený.

V Ázii však nežijem iba kvôli ženám. Páči sa mi žiť v zahraničí, na mieste s inou kultúrou, inými ľuďmi, inými zvykmi a tradíciami. Aktuálne mi tiež vyhovuje život vo veľkomestách, kde sa neustále niečo deje a je jednoduché spoznať nových ľudí. Na druhú stranu mám rád aj život pri mori, na mieste, kde je teplo a krásne prostredie.

Takéto lokality existujú aj v Európe, avšak Ázia je lacnejšia, jednotlivé krajiny majú výrazne odlišné kultúry, a nehovoril by som úplnú pravdu, ak by som nespomenul aj to, že sa mi páči byť jedným z mála. Nikdy som nebol rád členom veľkej skupiny. Nikdy sa mi nepáčilo robiť to, čo robia všetci ostatní. A tak mi vyhovuje žiť napríklad na miestach ako Južná Kórea alebo Taiwan, ktoré nie sú úplne typickými turistickými destináciami.

Vo svojej knihe Láska k Aziatkám rozoberáš vzťahy aj vo všeobecnosti, aj to, ako sú v dnešnej dobe ovplyvnené sociálnymi médiami. Máš nejakú radu, ako sa dá vytvoriť dlhodobý vzťah, ktorý má potenciál vydržať, hoci na druhom konci smartfónu má milión ďalších možností?  

Neviem, či ja som ten pravý človek na to radiť ľuďom, ako si udržať dlhodobý vzťah, keďže ja sám som momentálne nezadaný. Myslím však, že veľkým problémom dnešnej doby je, že ľudia zabudli na hodnotu úprimnej a otvorenej komunikácie. Jedným z najväčších zdrojov hádok a nedorozumení vo vzťahoch sú zamlčané, nevyslovené očakávania. Keď niečo od nášho partnera očakávame, ale nepovieme mu to na priamo, zakaždým, keď náš partner bez jeho či jej vedomia toto naše očakávanie poruší, cítime akýsi odpor, nevôľu voči danému človeku. Po určitej dobe potom vybuchneme a je z toho úplne zbytočná hádka nabitá negatívnymi emóciami a výčitkami, pričom náš partner často ani len nerozumie ich podstate, keďže to očakávanie nebolo nikdy priamo vyslovené.

Lubo Jurík (foto: archív L.J.)

Ďalším problémom je presne to, že ľudia často očakávajú, že môžu mať viac. Že si môžu nájsť niekoho krajšieho, vtipnejšieho, úspešnejšieho. A hlavne na začiatku vzťahu situáciu v dnešnej dobe komplikuje fakt, že ľudia nemajú trpezlivosť niekoho skutočne spoznať. Pretože ten nový match je skoro vždy zaujímavejší. Ľudia milujú nové veci, či už je to nový smartfón, nový film, alebo nový potenciálny milenec či partner.

Nemám žiadnu dokonalú rovnicu na šťastný, dlhodobý vzťah, ktorá by fungovala pre každého rovnako. Myslím, že ju nemá nikto, a asi ani nikdy nebude mať. To však neznamená, že by sme sa o to nemali snažiť. Práve snaha je možno tým „magickým“ riešením. Snaha o to, aby daný vzťah fungoval. Snaha o to, aby obaja partneri pracovali na sebe, ale taktiež na danom vzťahu. Snaha o to riešiť problémy, keď prídu a nie sa im vyhýbať, a dúfať, že samé odídu. Niekedy sa tak možno stane, ale vo väčšine prípadov, pokiaľ neurobíme nič my sami, nič sa nezmení.

Kde sa práve nachádzaš a aké máš plány do budúcnosti?  

Tento rok som žil 6 mesiacov v meste Busan v Južnej Kórei a aktuálne žijem už štvrtý mesiac v meste Taipei na Taiwane. V poslednej dobe premýšľam nad tým, že sa presťahujem na Filipíny, do mesta Davao v južnej časti tejto prekrásnej krajiny s milými ľuďmi. Počas posledných rokov som žil vo veľkomestách a dosť mi začali chýbať pláže, čerstvé kokosy a uvoľnenejšie, pohodovejšie prostredie.

Si zvedavý, ako vyzerá dnešný Slovák a dnešná Slovenka? Porovnaj sa s nimi na tejto stránke.

Odporúčame