ROZHOVOR Blogerka a cestovateľka Anna Tásler: Len tak ležať na pláži ma nikdy dlho nebavilo

Archív Anny Tásler

#Cestovateľské blogy sú neodmysliteľnou súčasťou slovenského internetu. K jednému z najzaujímavejších patrí aj blog TraFaM Anny Tásler-Onderkovej, ktorý si už niekoľkokrát všimla aj porota súťaže Bloger roka. Anna nám na otázky odpovedala z Indie, kde momentálne cestuje. Rozpísala sa tiež o obľúbených cieľoch ciest, láske k Ázii aj cestovaní po Slovensku.

V živote človeka sa len málokedy stane, že si povie, dobre, idem cestovať. Väčšinou to príde nejak prirodzene. Kedy si však človek povie, že cestovanie je pasiou, tak o ňom idem písať?

V mojom prípade to naozaj prišlo úplne prirodzene. Som vyštudovaná novinárka, písanie som milovala od malička, už na základnej škole aj na gymnáziu som zakladala školské časopisy. Takže pri mojom blogu www.trafam.net sa len spojili dokopy dve moje veľké vášne – cestovanie a písanie.

Ako vyzerá výber destinácie, do ktorej sa chystáte. Ako napríklad človeku v hlave skrsne myšlienka, chcem ísť na Zanzibar alebo na Fidži?

Ja mám toooľko cestovateľských snov, že do konca života budem mať z čoho vyberať. Snažím sa plniť si ich postupne. Najradšej mám dlhšie, aj niekoľkomesačné cesty, kedy mám čas danú krajinu a jej kultúru lepšie spoznať. A snažím sa plánovať si cesty tak, aby som počas nich navštívila viacero krajín, ktoré sú blízko seba. Ak už letím do Kambodže, navštívim napríklad aj Vietnam, Filipíny atď. Aj teraz som si povedala, že keď už som na Srí Lanke, lacnú letenku do Indie zoženiem hravo a precestujem aj mestá ako Jaipur, Amritsar či Dharamshala, ktoré som naposledy v Indii nestihla.

Anna Tásler-Onderková:
Blog TraFaM.net # Instagram # Facebook

Čo je znamením dobrého výletu? A čo pri cestovaní nesmie chýbať?

Objavovanie a spoznávanie nových vecí, miest, kultúr, jedál, ľudí. Len tak ležať na pláži niekde v rezorte ma nikdy dlho nebavilo. Musím sa vybrať do ulíc, stretávať a rozprávať sa s miestnymi ľuďmi, nechať si od nich poradiť kam ísť, čo vidieť, ochutnávať street food… Veľakrát sa stalo, že som sa s nimi spriatelila a zrazu s nimi zažila a videla veci nie ako turista, ale ako jedna z nich. Na Fidži sme s manželom bývali u domácich v dedinke, kde sme boli jediní dvaja cudzinci. Prijali nás medzi seba a žili sme chvíľu presne ako oni, bez rozdielov. Na Goa nás zase kamarát Scany vzal oslavovať sviatok Diwali do jeho rodnej štvrte, s jeho kamarátmi a rodinou, kde neboli žiadni turisti. Ak sa mi podarí zažiť niečo podobné, vtedy viem, že daná cesta naozaj stála za to. A hlavne musí byť cestovanie zábava, musí v tom byť vášeň. A keď po čase na nejakom mieste navyše nadobudnem pocit, že som tu “ako doma” a viem si pokojne predstaviť tam žiť dlhodobo, vtedy je to naj! A ten pocit mávam dosť často.

Kmeň Masajov v Keni (archív A.T.)

Určite ich je mnoho, ale aké miesto na svete vám dosiaľ učarovalo najviac?

Totálne som sa zamilovala do Kambodže! Za posledné tri roky som tam bola už štyrikrát a viem, že to nie je konečné číslo. Mnoho turistov navštívi len Siem Reap, v ktorom si pozrú slávny Angkor Wat. Jasné, že i ja som ho navštívila niekoľkokrát, no juh krajiny, oblasť v okolí mesta Sihanoukville, konkrétne Otres Beach a Otres Village majú neuveriteľné čaro. Škoda len, že už tento raj objavili čínski investori a postupne tam začínajú budovať luxusné hotely a infraštruktúru. Bojím sa, že za pár rokov toto krásne miesto totálne zmenia. No zároveň sa teším, že som ho stihla spoznať ešte v časoch, keď bolo pokojným a nepreplneným rajom s jednoduchými drevenými chatkami pri pláži.

A naopak, kde to s cestovaním bolo najkomplikovanejšie?

Komplikácie sa pri cestovaní na vlastnú päsť, ako to robím ja, môžu vyskytnúť kdekoľvek. No nespomínam si, že by to bolo niekde tak výrazné, aby by mi na dané miesto kvôli tomu ostali zlé spomienky. S obavami som šla napríklad do Japonska, je to úplne odlišná kultúra, no napokon to bola jedna z mojich najúžasnejších ciest a táto krajina sa okamžite zaradila k mojim najobľúbenejším. Vo Vietname som zase často bojovala s jazykovou bariérou, keďže po anglicky hovoria len minimálne. No aj to sa dá pri troche snahy prekonať. Používala som posunky, kreslila im na papier. Hlavne sa netreba nechať prvotnými komplikáciami odradiť. Čím viac cestujete, tým viac skúseností získavate. Tiež som nevedela všetko od začiatku, postupne som sa naučila a myslím, že už dokážem s chladnou hlavou vyriešiť hádam každý problém, ktorý sa pri cestovaní vyskytne.

Anna Tásler v Keni (archív A.T.)

Keď si pozrieme zoznam toho, čo ste už precestovali, je to vskutku úctyhodné. Neláka vás objavovať aj viac kútov Európy?

To si často vyčítam, že lietam kade tade po svete a z Európy som videla pomerne málo. Musím to napraviť. Lákajú ma veľmi severské štáty, no nemám rada zimu a chladné podnebie, tak to podvedome akosi odsúvam. Írsko je tiež môj zatiaľ nesplnený cestovateľský sen. Dokonca ani susedné Poľsko nemám pocestované, no je na mojom “bucket liste” veľmi vysoko a verím, že už tento rok sa tam na dlhšie vyberiem. Momentálne som však totálne zamilovaná do Ázie a vraciam sa sem posledné roky veľmi často.

A čo cestovanie po Slovensku? Má naša krajina čo ponúknuť?

Jednoznačne! Slovensko mám pobehané celkom dobre, v detstve som trávila dovolenky na Slovensku, nechodievali sme k moru. Naše hrady a zámky sú unikátne, stále máme pomerne zachovanú prírodu, krásne hory, historické centrá miest… Na mojich cestách po svete ľuďom veľa rozprávam o Slovensku. Mnohí o našej krajine nikdy predtým nepočuli, iní vedia len málo, často žijú v tom, že sme stále Československo. Pýtajú sa ma čo na Slovensku máme, ako sa u nás žije… Snažím sa ho aspoň takouto formou promovať a robiť mu dobré meno. A ak za mnou nejakí priatelia zo zahraničia prídu na návštevu, bývajú naozaj nadšení a páči sa im u nás.

Máte ešte nejaký nesplnený cestovateľský sen?

Strašne veľa! Niektoré som už prezradila vyššie. Myslím si ale, že ak je človek naozaj vášnivým cestovateľom, tak aj keby navštívil všetky krajiny sveta, nikdy nebude mať dosť. Vždy ho bude lákať nové miesto, mesto, oblasť, daná krajina v inom ročnom období. Aj to je dôvod, prečo sa niekam vraciam aj niekoľkokrát, lebo vždy tam zažijem a uvidím niečo nové. Ja sa totiž nefixujem na množstvo precestovaných krajín, ale na zážitky, ktoré v nich mám. Napríklad túžim tancovať na karnevale v Riu, zažiť sviatok Día de Muertos v Mexiku, farebný Holi v Indii, či nakupovať na trhu v Marakéši.

Ako vlastne vznikajú Vaše blogy? Píšete ich priamo počas cestovania, alebo zážitky nechávate vstrebať a píšete až po návrate domov?

Jaaaaj, tak veľmi by som si priala stíhať písať blogy počas cestovania. Ale keď som niekde v cudzine, neustále sa okolo mňa niečo deje a ja mám pocit, že kým budem sedieť niekde na izbe a písať, niečo mi zatiaľ ujde. Preto sa snažím zažiť toho na cestách čo najviac a reálne k písaniu sa dostávam buď v lietadlách a vlakoch počas presunov, alebo najčastejšie až doma. Až na pár výnimiek, kedy ma vyslovene tlačí deadline na nejaký článok. Vtedy zatnem zuby a prinútim sa sadnúť si na zadok, vytvoriť si okolo seba akúsi bublinu, kde budem mať pokoj a písať. K môjmu blogu TraFaM ale neodmysliteľne patria fotografie, takže na cestách hlavne veľa fotím a práve fotky sa snažím triediť a editovať po večeroch už počas cestovania.

Jaipur v Indii (archív A.T.)

Cestovateľské blogy sú u nás pomerne obľúbené, existuje ich celkom dosť. Sú nejaké, či už domáce, alebo zahraničné, ktoré sledujete alebo vás inšpirujú?

Občas si prečítam blogy niektorých mojich kamarátov – slovenských blogerov, no najčastejšie čítam blogy nárazovo, keď hľadám inšpiráciu čo robiť alebo vidieť v danej krajine, kde som, alebo kam sa chystám. Prípadne užitočné rady. Napríklad pri presunoch po krajine, či je lepšie využiť vlak alebo autobus, ako sa kam dostať, kde čo ochutnať, koľko čo približne stojí, nech mám prehľad, na čo si dať pozor… Inšpiráciu však hľadám aj na sociálnych sieťach, milujem tiež televízne cestovateľské dokumenty a bedekrov mám plnú domácu knižnicu.

Blogovanie, tvorba rôzneho contentu, napríklad na Youtube alebo Instagram sú stále viditeľnejšie. Dá sa ale z písania blogov vyžiť?

Ja som nezačala môj blog písať s cieľom zarábať na ňom. V úvode mi to vlastne ani nenapadlo, že by sa to dalo. Po úspechu v súťaži Bloger roka, kde som hneď v prvý rok blogovania obsadila 3. miesto medzi travelblogermi, si ma však všimlo viac ľudí a nejaké ponuky na spoluprácu prišli. Možno by sa z toho aj vyžiť dalo, keby som brala všetko rad radom, venovala sa blogu na 100%, naháňala sa, tvorila videá, po nociach ich strihala… Vnímam to však tak, že blogovanie musí byť pre mňa stále viac zábavou než prácou. Nechcem sa počas cestovania len dívať na svet cez objektív foťáku či kamery s tým, že musím dnes dať na blog toto a hento, lebo som viazaná nejakou šialenou zmluvou. Nedajbože promovať niečo, čo nechcem, nepoznám alebo sa mi nepáči a cestovať niekam, kam ma to neláka len preto, lebo mi za to niekto zaplatí. V tomto mám rada slobodu. A baví ma byť freelancer. Preto je môj príjem kombináciou viacerých aktivít. A tak popri blogovaní píšem cestovateľské články pre rôzne magazíny, venujem sa PR a priebežne spolupracujem na rôznych projektoch.

2 odpovede na “ROZHOVOR Blogerka a cestovateľka Anna Tásler: Len tak ležať na pláži ma nikdy dlho nebavilo”

  1. mno!ani som nedocitala…dost som sa nacestovala,aby som vedela zhodnotit,fotky=“turisticke“..a kecy tiez..prominte

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači. Viac informácií

Nastavenia cookies na tejto webovej stránke sú nastavené na "Povoliť cookies" vám prehliadanie možné skúsenosti. Ak budete pokračovať na používanie tejto webovej stránky bez zmeny nastavenia cookies alebo kliknite na tlačidlo "Prijať" nižšie potom dávate súhlas k tomu.

Zavrieť